Technológie umelej inteligencie sa na svete vyvíja značnou rýchlosťou, čo ovplyvňuje nie len každodenný život, ale tiež fungovanie firiem pôsobiacich na českom trhu. Organizácia, ktorá združuje priemyselné podniky, technologické firmy a výskumné inštitúcie v strednej a východnej Európe, zriadila spoločnú pozíciu veľvyslanca pre umelej inteligencie a nové technológie, ktorým sa stal Jan Kavalírek. Toho sme sa opýtali na prístup firiem k umelej inteligencii v Česku a tiež na riziká technológie, pred ktorými odborníci varujú.
V rámci telefonátu na call centrum radu spoločností síce začujeme zdanieľne ľudský hlas, ale linku neobsahuje operátor linky, ale umelá inteligencia. To je len jeden z mnohých príkladov, ako firmy využívajú umelú inteligenciu vo svojom každodennom prevádzkovaní.
Lídrami vo vývoji pokročilých modelov umelej inteligencie sú v prvom rade americké a čínske firmy. V Európe sa výskum na tejto úrovni nenachádza.
"Ak sa má Európska únia stať líderom v umelé inteligencii ako technológii, nielen ako v jej regulácii, musí byť výrazne ambicióznejšia. Je potrebné viac investovať do výskumu a vývoja a dôsledne odstraňovať zbytočnú byrokraciu, ktorá brzdí inovačný potenciál európskych firiem. Pričom sme to boli práve my, Česká republika, kto na pôde EU ako prvý navrhol odstrániť zbytočnú byrokraciu v AI Acte a získal pre to podporu,“
predstavuje brzdové mechanizmy v európskom priestore veľvyslanec pre umelú inteligenciu a nové technológie Jan Kavalírek.
Pred techno-optimizmom v šírení umelej inteligencie však varuje rad odborníkov. Napr. Daniel Kokotajlo, ktorý pracoval v spoločnosti OpenAI a stál pri zrode tejto technológie varoval pred prehnaným vývojom na tomto poli v správe, ktorú zostavil s tímom odborníkov. Na riziká pri využívaní umelej inteligencie sme sa opýtali aj Jana Kavalírka.
"Potrebu kontrolovať systémy umelej inteligencie samozrejme podporujem, rovnako tak Zväz priemyslu a dopravy. Potreba kontroly je nevyhnutná, nechceme na EÚ trhu umelú inteligenciu, ktorá by klamala, manipulovala, zisťovala politické názory, náboženskú príslušnosť alebo robila sociálne hodnotenie atď." uviedol redakcii LP-Life.cz niekoľko príkladov nebezpečia, ktoré prichádzajú s nástrojmi umelej inteligencie.
Podľa jeho pohľadu na vec, však nie každá snaha o reguláciu práce s umelou inteligenciou prináša len bezpečnostný komfort, ale tiež obmedzuje využitie technologického nástroja aj vo veľmi užitočných oblastiach, akou je napr. zdravotníctvo. Pred nástupom na pozíciu zástupcu ministra priemyslu a obchodu vo Fialovej vláde sa Kavalírek venoval aj biomedicínskemu inžinierstvu.
"O čom však hovoríme, je nutnosť obmedziť zbytočnú byrokraciu, ktorá spočíva v nadmernom papierovaní pri zostavovaní dokumentácie poskytovateľom AI systému - papierovanie, ktoré nevedie k zvýšeniu bezpečnosti AI produktov na trhu, ale len zvyšuje ich cenu, spomaľuje inovácie a v dôsledku znižuje našu konkurencieschopnosť. Len pre predstavu, uviesť napríklad zdravotnícky prostriedok s AI v US je aj viac než 2 x rýchlejšie než v EU,"
vysvetlil redakcii Kavalírek.
Podstatným rámcom pre využívanie umelej inteligencie v krajinách Európskej únie je tzv. AI Act, ktorý je vôbec prvým regulačným nariadením na svete upravujúcim využívanie umelej inteligencie. Lenže jeho uplatnenie v praktickom živote súkromných subjektov je komplikované.
Podľa prieskumu spoločnosti Dors & Venabili z júna len 8 % domácich firiem podniklo konkrétne opatrenia podľa AI Actu. Podľa zistení prieskumu pri tom 45 % z nich umelú inteligenciu využíva.
"Na tomto poli sme dosiahli ako Česko veľký úspech, keď sme práve my ako prví 6. 6. na Rade EÚ navrhli odložiť niektoré časti AI Actu, aby mali výrobcovia aj užívatelia dostatok času sa naň pripraviť, a zároveň zjednodušiť niektoré najviac zaťažujúce pasáže - ako sú zbytočne administratívne formuláre technickej dokumentácie alebo registrácie atď.," opísal prácu českých zástupcov na významnom dokumente Kavalírek LP-Life.cz.
Nekontrolované využívanie umelej inteligencie prináša rad úskalí. Nejde len o etické otázky, ale napr. únik osobných údajov môže poškodiť renomé firiem. Podľa uvedeného prieskumu predstavitelia firiem však uvádzali, že sami nevedia, ako postupovať.
"Vidíme incidenty, k čomu môže viesť jej zneužitie (napríklad posledné deepfakes Ai nástroje Grok na sieti X atď), preto je nevyhnutné, aby kontrola Ai systémov a jej dodržiavanie fungovalo. Aj preto sme v Česku zaviedli podľa AI Actu systém dozorných orgánov v čele s profesionálnym Českým telekomunikačným úradom, ktorý sa na túto úlohu už intenzívne pripravuje. Podľa AI Actu je povinnosťou subjektov využívajúcich AI v pracovnom prostredí (napríklad nemocníc), aby vždy mali preškolený personál, ktorý bude Ai systémy kontrolovať," vysvetlil Kavalírek.
"Ďalšou kľúčovou oblasťou je ešte zvýšiť podporu vzdelávania naprieč všetkými generáciami, aby ľudia dokázali s AI bezpečne pracovať a uvedomovali si jej prínosy aj riziká,"
dodáva znalec problematiky, že rozširovanie technológie sa týka všetkých.
Zdroje: autorský text, rozhovor, TZ, MPO, Bussinesinfo, The Guardian, digitalnicesko.gov