Chcem stavať 500 bytov ročne. Debata s plochozemcami ma naučila, že keď je niekto presvedčený o svojej pravde, ťažko ho presvedčíte, hovorí Adam Scheinherr
Strojný inžinier, manažér, fyzik a politik – to všetko v sebe spája tridsaťdeväťročný Adam Scheinherr, ktorý v tohtoročných voľbách kandiduje na pražského primátora. Stretávame sa pred Františkánskou záhradou, kam za nami prichádzá na bicykli. V minulosti pôsobil ako námestník primátora pre oblasť dopravy, od roku 2024 je predsedom strany PRAHA SOBĚ. Ako by podľa neho mala Praha vyzerať o päť rokov? Ako hodnotí skúsenosť z minulého povolania, keď prevážal jadrový materiál v Gruzínsku a Nigérii? Akými krokmi by zlepšil dostupnosť bývania v Prahe a co si myslí o narastajúcom počte cyklosteziek?
My sa práve teď nachádzame vo Františkánskej záhrade. Máte k tomuto miestu nejaký vzťah? Čo sa vám tu páči?
Je to taká oáza pokoja v centre mesta, hneď pri Václaváku. Zároveň jedno z mála miest, kde je zeleň tu v centre. A zároveň ho mnohokrát využívam, keď niekam ponáhľam sa v centre mesta, takže si tu ľahko skrátim cestu. Pretože sa nachádzame vo vnútrobloku medzi Václavským námestím a Jungmannovou ulicou.
Na vás je zaujímavé, že vy kombinujete politiku a fyziku. Vy ste dokonca prevážal jadrový materiál, a to v Gruzínsku a Nigérii. Čo to vlastne obnáša?
Je to obrovská zodpovednosť. Vlastne čokoľvek urobíte, tak musíte mať prepočítané a musíte vedieť, čo robíte. V podstate akýkoľvek pohyb rukou. A mne to dávalo hrozne veľa, pretože to samozrejme bolo hrozne zajímavé zamestnanie. Ale zároveň to bolo s nejakým cieľom – za zníženie jadrovej hrozby. Takže som bol hrozne rád, že robím niečo, čo má dobré pozadie.
Keď ešte nadviažeme na tú predchádzajúcu otázku, viete vy sám, čo vlastne obnáša výroba atómovej bomby?
Tak sám by som ju nedokázal vyrobiť, ale všeobecne sa v tom orientujem.
Čo je podľa vás väčší adrenalín? Či pracovať s jadrovým materiálom, alebo politika tu v Prahe?
Asi je väčší adrenalín prevážať jadrový materiál. Ale tu je to podľa mňa viac o strese.
A majú tieto dve oblasti niečo spoločné?
V oboch dvoch zamestnaniach je človek neuveriteľne vyťažený a pod tlakom. A v podstate v tomto je to aj taká dobrá príprava.
Poďme sa ešte teda porozprávať o Prahe. Keď sa povie Praha, co sa vám vybaví ako prvé a čo máte na Prahe vlastne najradšej?
Keď sa povie Praha, tak ma naozaj zahrieva srdce. Som si vedomý toho pražského panoráma. Naša najväčšia metropola, krásna stovežatá Praha, ktorá má v sebe a v každej ulici nejaký príbeh. Zvlášť keď sme tu v centre mesta, takže nejakú históriu. A vlastne aj preto som sa tu v našej Prahe vrhol do politiky. Že som sa zaujímal o svoje okolie a o to, čo sa tu deje. A chcel som prispieť k tomu, aby sa Praha premenovala po vzore západných metropol. Čo sa týka rekonštrukcií ulíc, návratu stromov a napríklad aj kultúry, sociálnych vecí a tak ďalej.
Vy osobne žijete na Prahe 7, co vám tam osobne v tejto štvrti vyhovuje?
Je to blízko rieky a rieka je vlastne dar našeho mesta. Takže to mám hrozne rád. Zároveň tam mám všetko dostupné. A kedykoľvek idem za kultúrou, tak si ľahko dojedем po celom meste. Je tam aj nádražie, je tam linka metra a sú tam dostupné škôlky, pretože radnica na Prahe 7 sa stará. A tak celkovo tam som spokojný.
Je tam niečo, co by ste naopak zmenil?
Myslím si, že veľa ulíc si tam zaslúži rekonštrukciu a návrat stromov. Zároveň tam prechádza magistrála, ktorá tvorí veľa tranzitnej dopravy.
Pamätáte si svoj vôbec prvý pražský byt? Ako vtedy vyzeral a ako sa premenila vaša predstava o dobrom bývaní v čase?
To som býval s kamarátmi, ešte na Prahe 4. Tak bolo asi bežné, že keď človek študuje alebo začína pracovať, tak má spolubývanie. Teraz žijem s ženou a so synom, tak už máme svoj byt, ktorý splácame hypotékou. A vtedy teda rozhodne neboli také drahé nájmy ani byty na kúpu. Dnes sa situácia vlastne neuveriteľne premenila. Po roku 2014–2015 začali ceny strmo narástať.
To je ďalšia téma, ktorú otvorím. Pretože Praha je dnes mestom, kde si ľudia síce môžu dovoliť pracovať, ale už netreba bývať. V čom podľa vás Praha urobila v tejto oblasti chybu za posledné roky?
Praha v 90. rokoch mala 200 tisíc svojich bytov, ktoré hlavne za éry ODS rozpredala. A tým vlastne Praha ako mesto nemá vôbec svoje kapacity, aby mala byty pre potrebné profesie, pre sociálne účely, pre hendikepovaných a ďalších. Zároveň zaspala v tom, aby si vlastné kapacity budovala alebo stavala. A zároveň sme mali tak zložitý územný plán, ktorý v podstate pre každú novú výstavbu vyžadoval zmenu. Za rôznych politikov boli brzdené a trvali trebárs 4 až 8 rokov, což je vlastne neuveriteľná doba. Počas toho ani nemôžete pripravovať tú samotnú stavbu, samotný projekt a čakáte iba na jedno razítko, až to tu schváli zastupiteľstvo.
Má teda Praha skôr stavať dostupné nájomné bývanie, alebo sa sústrediť na to, aby vytvorila dobré podmienky pre developerov?
Rozhodne oboje. Musíme stavať, pokojne si môžeme aj nakupovať od developerov sami, ale my ten trh samotný nezachránime. Môj cieľ je, aby sme stavali 500 bytov ročne, ale Praha potrebuje okolo 10 tisíc bytov ročne. To znamená, že 9,5 tisíca bude zostávať na developerov.
V ideálnom prípade, ako veľkú časť tych nových bytov by mala patriť mestu?
No práve niečo okolo tých 500 z 10 tisíc, takže to máme 5 %.
Keď sa pozrieme do budúcnosti, ako by podľa vás Praha mala vyzerať třeba za 10 rokov, aby sa v nej dobre žilo človeku, ktorý třeba plánuje sa tu usadiť a založiť v Prahe rodinu?
Predstavujem si, že Praha bude mať okolo 10 % bytového fondu. Každá ulica v sebe bude mať zasadené nové stromoradie. Tak, aby nám v lete stromy mohli pomôcť ochladiť ulice, a to až třeba o 6 °C letos v lete. Keď bolo třeba 41 °C a zrazu máte 35 °C, tak je to vlastne obrovský rozdiel. Zároveň sa začne budovať aj piata linka metra, okružné metro O. Čo bude prvá linka metra, ktorá nebude radiálne prichádzať do centra mesta, ale bude obsluhovať mestské časti okolo centra mesta a tým vlastne získame nový rýchly sposôb dopravy.
A zároveň dúfam, že štát bude stavať vysokorýchlostné trate a staneme sa raz jednou zo skutočných európskych metropol a že nás vlaky nebudú obchádzať, ale budú sem zajíždať. A ja si myslím, že na všetky tieto projekty nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa rozhliadnuť po mestách ako Viedeň, Curych, Barcelona a čerpať tam inšpiráciu a odtiaľ si tie projekty vlastne kopírovať. Já vždycky hovorím, že sme tak 10 až 15 rokov pozadu od týchto metropol a nemusíme nič vymýšľať a stačí si brať to dobré.
Ešte keď sa trochu vrátim, veľa ľudí sa sťahuje do Prahy za prácou. Tak sa ponúka otázka, čo keby sa niektoré veľké, důležité inštitúcie presunuli do iného mesta než do Prahy?
Myslím, že to o tom príliš nie je. Dnes už niektoré inštitúcie sídlia v Brne. V Jihlave je dokonca energetický úrad. Ale skôr si myslím, že strašne veľa pomôže napríklad stavba vysokorýchlostných tratí. Tým ľudia budú môcť bývať napríklad v Pardubiciach a zrazu sem dojedete počas pätnástich minút. A tie vzdialenosti sa neuveriteľne premenia. Takže vy si budete môcť bývať napríklad v inom krajskom meste a dochádzať sem za prácou. Skôr je to o tom poskytnúť tú infraštruktúru, aby občania mohli byť ľahko mobilní, aby bola rýchla, komfortná, pohodlná, bola klimatizovaná a tak ďalej.
Vy ste už tu naznačili množstvo krokov na zlepšenie situácie v Prahe. Každopádne, keby ste mali ako primátor urobiť jednu jedinú vec, ktorá by mala v nasledujúcich piatich rokoch zlepšiť práve dostupnosť bývania, ktorú by ste vybrali? Ktorá by to bola?
Tak metro O. Síce to nie je na nasledujúcich päť rokov, ale metro O má obslúžiť práve všetky rozvojové územia od severu cez východ až juh mesta. A tým vlastne podporí výstavbu v týchto územiach. A niektoré z nich sú v rukách developerov, ale tam napríklad je územie Bohdalec, Letňany, kde naopak má stavať mesto, má pozemky a tam má bývať až 25 tisíc ľudí.
Vy ste hovorili, že Praha je zhruba 10–15 rokov pozadu oproti iným metropolám. Dá sa teda dnes Praha považovať už za smart city, alebo tam ešte úplne nie sme?
Zrovna tu si myslím, že máme veľa čo dotiahnuť. V nás dokonca v tomto predbehlo Brno a ja si myslím, že Praha vzhľadom na to, koľko je tu vysokých škôl, výskumných ústavov a zároveň rôznych firiem, má na to sa skutočne stať inovačným hubom Európy. Ale musíme to zo strany Prahy tiež podporiť. Podporiť spoluprácu medzi Prahou a univerzitami a zároveň prepojiť ich so súkromným sektorom, dať im k tomu zázemie. Veľa sa teraz hovorí o prestavbe strahovských kolejí. Mesto tam má tiež pozemky, má tam strahovský štadión. Ja by som to nejakým způsobom všetko prepojil a využili ten štadión. Dlho sme vlastne nevedeli, čo s ním, a tu je príležitosť, aby tam bolo zázemie pre inovačný hub. Zároveň sa tam môže odohrávať kultúra, šport a všetko zmiešať dokopy.
My sme spomínali, že vy žijete na Prahe 7. V ktorej pražskej štvrti by ste dnes odporučil človeku hľadať bývanie, keď pominieme práve Prahu 7? A prečo?
Každá štvrť má určite niečo do seba. Keď teraz pri kontaktných kampaniach obchádzam celé mesto so svojím autobusom, tak minulý víkend som bol napríklad v Dolných Počerniciach a tam vlastne máte, povedal by som, oázu pokoja. Ľudia tam žijú v rodinných domoch. A z Dolných Počerníc ľahko dojedete vlakom až do centra mesta za pár minút. Takže napríklad teraz som inšpirovaný Dolnými Počernicami, kde bude prebiehať nová výstavba. Aj mesto tam bude stavať svoje mestské domy. Takže odporúčam.
Vy ste s nami dneska prišli na bicykli. Cyklistika je tiež v poslednom čase veľkou témou v Prahe. Moja otázka je, či tu nie je až príliš veľa cyklotrás? Nevyžaduje tá situácia nejaké riešenie?
Tak najlepšie je budovať oddelenú infraštruktúru od áut aj od chodcov – tak, aby sa cyklisti nepletli. Ale sme historické mesto a obzvlášť aj v centre mesta sú ulice príliš úzke, aby sme tam zvládli dostať všetky módy dopravy. A myslím si, že naopak cykloinfraštruktúry má pribúdať, aby ten, kto chce, išiel na bicykli a aby mohol ísť tam, kam chce, bezpečne. A to sa dnes v Prahe bohužiaľ nedá. A v tomto sme napríklad zase za tými západnými metropolami.
Vy ste v internetovom projekte s názvom CzeXperiment s ľuďmi, ktorí veria v plochú zem. Čo vás táto debata naučila o ľuďoch, čo napríklad môžete aplikovať v politike?
Naučila ma, že keď je niekto přesvědčený o svojej pravde, tak ho veľmi ťažko aj argumentmi presvedčíte. A to sa odohráva dnes a denne v politike. A s tým, ako ubúda ešte významu alebo návštevnosti klasických médií a veľa ľudí čerpá informácie iba zo sociálnych médií od svojich obľúbených profilov, tak si myslím, že táto schopnosť dezinformácií sa mnoho uľahčila a je pre mňa až trochu nebezpečná.
Tak ďakujeme za rozhovor.
Ja tiež veľmi ďakujem.
Zdroj: autorské dotazovanie
