PRELOŽENÉ SLOVENSKY, SKONTROLOVANÉ: Beriem si za manžela Aché: Na vytvorení dieťaťa sa mohlo podieľať viac mužov, ktorí mali sexuálny vzťah s jeho matkou
Predstavte si svadbu, na ktorej nevesta nesľubuje, že bude po celý život patriť jedinému mužovi. V skutočnosti by ste medzi tradičnými Aché možno márne hľadali aj to, na čo sme zvyknutí pri klasickej svadbe - biele šaty, svadobný pochod, výmenu prsteňov či veľkú hostinu. Ich predstava o partnerskom spolužití bola oveľa menej zviazaná formálnymi pravidlami.
Ešte väčšie prekvapenie prichádza v chvíli, keď sa narodí dieťa. Zatiaľ čo u nás sa otázka otcovstva spája s jedným konkrétnym mužom, Aché tradične uznávali aj takzvané zdieľané otcovstvo. Jeden potomok tak mohol mať hlavného otca a ďalších mužov, ktorých spoločnosť považovala za jeho spoluotcov. Nie je to vymyslený príbeh o exotickom kmeni. Tento neobvyklý spoločenský systém zaznamenali antropológovia pri výskume pôvodného obyvateľstva Paraguaja.
Kto vlastne sú Aché? Ide o pôvodné domorodé obyvateľstvo Paraguaja, které tradične žilo v lesoch východnej časti krajiny. Antropológovia ich v minulosti označovali aj ako Guayakí, dnes sa však uprednostňuje ich vlastné pomenovanie Aché. Po stáročia žili prevažne ako poľovníci a zberači, živili sa lovom divej zveri, zberom lesných plodov a ďalších prírodných zdrojov. Ich život bol úzko spätý s prírodou a fungovaním malej komunity, v ktorej sa ľudia navzájom poznali a boli na sebe závislí. Práve v tomto prostredí vznikli aj ich neobvyklé predstavy o manželstve, partnerstve a rodičovstve.
Najprv námluvy, potom spoločný život
U Aché začínal partnerský vzťah predovšetkým námluvami. Budúci manželia sa teda nemuseli spoznať až v deň, keď o ich spojení rozhodli rodičia. Výber partnera výrazne ovplyvňovali osobné sympatie a záujem samotnej ženy i muža.
Dôležitú úlohu pri námluvách hrálo aj obdarovávanie. Jedlo a jeho zdieľanie neboli len praktickou záležitosťou, ale mohli vyjadrovať náklonnosť. Muž, ktorý chcel ženu zaujať, jej mohol prejaviť záujem aj tým, že sa s ňou podelil o potravu.
Zaujímavé je, že manželstvo nebolo vždy vnímané ako nezvratné rozhodnutie. Vzťahy sa mohli meniť a ľudia vstupovali do nových partnerstiev. Výskumy popisujú aj prípady, kde manželské zväzky skončili pomerne rýchlo. Dĺžka spoločného spolužitia sa preto mohla výrazne líšiť.
Podľa antropologickej štúdie Heritability and Fitness Correlates of Personality in the Ache, publikovanej v časopise PLOS ONE, začínali tradičné manželstvá predovšetkým námluvy. Autori zároveň popisujú, ako sa partnerské vzťahy menili po kontakte Aché s paraguajskou spoločnosťou.
Svadobný deň? Zabudnite na biele šaty a obrad pred oltárom
A teraz prichádza zaujímavosť, ktorá môže byť pre európskeho čitateľa ešte prekvapivejšia než samotné zdieľané otcovstvo. Aché tradične nemali klasický svadobný ani rozvodový obrad. Žiadny pevne stanovený scenár, podle ktorého by nevesta musela absolvovať niekoľko skúšok, obliecť si špeciálny odev alebo pred celou komunitou vysloviť manželský sľub.
Ako teda vyzeral začiatok spoločného života?
Podle etnografického popisu zverejneného na portáli EveryCulture záležalo aj na veku a spoločenskom postavení muža. Mladší muž sa mohol presťahovať k ohnisku svojej partnerky, zatiaľ čo starší alebo vplyvnejší muž si ju mohol priviesť k svojmu ohnisku. Práve spoločné bývanie tak predstavovalo praktický začiatok partnerského spolužitia. Nešlo o svadbu v našom ponímaní, ale o vytvorenie spoločnej domácnosti v rámci tábora. Pre mladý pár bolo typické, že býval bližšie k rodine ženy. U starších dvojíc sa miesto spoločného života mohlo meniť podľa okolností.
A čo svadobná hostina? Ani tu sa nedá hovoriť o doloženom univerzálnom obrade, ktorý by sa podobal našej svadobnej oslave. Jedlo malo v ich každodennom živote zásadné miesto, nebolo by však správne tvrdiť, že existovala zvláštna povinná svadobná hostina s presne stanoveným menu.
Po svadbe prichádza najväčší šok: Manžel nemusí byť jediným otcom
V našej spoločnosti by sa žena po svadbe pravdepodobne tešila na spoločný život s manželom a plánovala rodinu. U tradičných Aché však rodičovstvo fungovalo podľa pravidiel, ktoré by mnohých Európanov poriadne zaskočili.
Ich systém sa nazýval partible paternity, teda rozdelené alebo zdieľané otcovstvo. Podľa tradičného presvedčenia sa na vytvorení dieťaťa mohlo podieľať viac mužov, ktorí mali sexuálny vzťah s jeho matkou. Neznamená to, že sa ich genetická výbava skutočne zmiešala. Išlo o kultúrnu predstavu o počatí, ktorá mala konkrétne spoločenské dôsledky.
Aché rozlišovali dva druhy otcovstva:
- Hlavný otec – spravidla muž, ktorý byl manželom alebo hlavným partnerom matky.
- Vedľajší otec – ďalší muž, ktorý mal so ženou intímny vzťah a bol uznaný ako spoluotec dieťaťa.
Antropológovia Kim Hill a A. Magdalena Hurtado popisovali, že žena mohla oznámiť, ktorí muži sa podľa jej presvedčenia podieľali na vytvorení dieťaťa. Nebolo teda pravidlom, že o všetkom rozhodoval výhradne manžel. Predstavte si, že žena porodí a okrem jej partnera sa k dieťaťu hlásia aj ďalší muži. V našom prostredí by to mohlo vyvolať rodinné dráma, v tradičnej spoločnosti Aché však išlo o uznávaný sposôb vytvárania rodičovských väzieb.
Ďalší otcovia nemali byť len na papieri. Mali aj povinnosti
Na tomto zvyku je pozoruhodné predovšetkým to, že nešlo len o označenie niekoľkých mužov za otca. Takéto uznanie mohlo prinášať aj konkrétne záväzky. Vedľajší otcovia mohli matke a dieťaťu pomáhať so zabezpečením potravy a ďalších zdrojov. Ak hlavný otec zomrel alebo rodinu opustil, vedľajší otec mohol prevziať významnejšiu úlohu v starostlivosti o potomka. Pre ženu to predstavovalo určitú formu zabezpečenia. Nemusela sa spoliehať len na jedného muža, ktorého schopnosť postarať sa o rodinu mohla byť obmedzená.
Zajímavý je aj výskum prežitia detí. Staršie demografické analýzy Aché naznačili, že deti s hlavným a jedným vedľajším otcom mali vyššiu mieru prežitia ako niektoré iné skupiny detí. Vedci však upozorňujú, že presný mechanizmus tohto efektu nie je úplne objasnený.
Takže zatiaľ čo u nás sa po svadbe často rieši, či bude manžel dobrým otcom, u Aché mohlo mať dieťa potenciálne viac mužov, ktorí mu poskytovali podporu.
Aj ďalší otcovia mali svoje povinnosti po narodení dieťaťa
Zajímavým detailom je takzvaná couvade - súbor rituálnych obmedzení, ktoré sa v niektorých kultúrach spájali s narodením dieťaťa. V prípade Aché sa v odborných prácach popisuje, že aj niektorí vedľajší otcovia mohli dodržiavať stravovacie a iné činnosti obmedzujúce pravidlá. Týmto způsobom verejne potvrdzovali svoje postavenie nového spoluotca. Nebola teda samozrejmosťou, že muž, ktorý mal so ženou intímny vzťah, po narodení dieťaťa jednoducho zmizol zo scény. Jeho postavenie mohlo pokračovať aj po pôrode.
Viac o tomto fenoméne prináša odborná štúdia Relatedness, Co-residence, and Shared Fatherhood among Ache Foragers of Paraguay.
Rozvod bez veľkej drámy? Aj manželstvo malo svoje pravidlá
A čo sa stalo, keď sa manželia prestali milovať?
Ani ukončenie partnerského vzťahu nebolo spojené s povinným rozvodovým obradom. Podľa etnografických popisov sa muž a žena mohli jednoducho rozísť a vytvoriť si nové partnerstvo. Zaujímavé je, že u mladých ľudí sa partnerské vzťahy mohli pomerne často meniť. V niektorých prípadoch trvali len krátko, inokedy pretrvali mnoho rokov. To však neznamenalo, že všetky manželstvá boli nestabilné. Monogamné zväzky boli v tradičnej spoločnosti Aché najstabilnejším modelom. Vyskytovali sa aj polygamné a polyandrické vzťahy, neboli však univerzálnou podobou manželstva.
Zaujímavé je, že rozchod nemusel znamenať úplné prerušenie väzieb medzi ľuďmi, ktorí spoločne vychovávali deti.
Informácie o manželských a rozvodových zvykoch prináša aj portál EveryCulture – Marriage and Family.
Tradícia, ktorá postupne vymizla
Dnes už nemožno povedať, že by všetci Aché žili podľa týchto starých pravidiel. Ich spoločnosť prešla zásadnou premenou po kontakte s paraguajským obyvateľstvom a západnou civilizáciou. V rokoch 1971 až 1977 nadviazali rôzne skupiny Aché prvé pokojné kontakty s okolitou spoločnosťou. Následne sa menil ich sposob života, partnerské vzťahy i rodinné usporiadanie. Podľa výskumu publikovaného v PLOS ONE sa zdieľané otcovstvo v neskoršom období prestalo praktizovať. Menili sa aj tradičné obrady a spôsob života v lesných spoločenstvách.
Dnes tak príbeh Aché predstavuje predovšetkým fascinujúce svedectvo o tom, ako rozdielne môže ľudstvo chápať manželstvo a rodičovstvo. Zatiaľ čo u nás sa žena vydáva za jedného muža a očakáva, že práve on bude otcom jej detí, v tradičnej spoločnosti Aché mohol mať jeden potomok viacero uznaných otcov. A tí sa nemuseli deliť iba o označenie, ale aj o zodpovednosť za jeho budúcnosť.
