Hlad po zlate rastie. Nákupy hlásia Česká národná banka aj drobní investori
Finančné trhy sú v posledných mesiacoch poznamenané budovaním bezpečnostných rezerv a nákupmi zlata, ktoré zostáva pre rad investorov stále predovšetkým stelesnením stability. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko - naša centrálna banka má aktuálne vo svojich rezervách už takmer 90 ton tohto drahého kovu. Do dvoch rokov by to malo byť o 10 viac. Prečo je o zlato taký záujem?
Analýzy Českej národnej banky ukázali, že ak bude vo svojich devízových rezervách držať približne 100 ton zlata, zníži sa volatilita jej hospodárskeho výsledku. Ten bude vďaka tomu menej citlivý na výkyvy na finančných trhoch. Uvedeného cieľa by mala dosiahnuť najneskôr do dvoch rokov.
Za čias guvernéra Jiřího Rusnoka sa pritom banka mohla oprieť o zásoby vo výške, ktorá len mierne presahovala 10 ton. Ešte v roku 2019 vo svojej výročnej správe uvádzala, že túto komoditu nepovažuje za optimálny nástroj pre držanie devízových rezerv moderných centrálnych bánk. Podle Rusnoka bolo vtedy zlato z pohľadu výnosnosti nezaujímavým aktívom.
Svoje najlepšie chvíle zlato pravdepodobne zažilo v rokoch 1979 a 2008, keď neistota spôsobená svetovými krízami spôsobila doslova investičné šialenstvo. Jeho cena vtedy vyletela strmo nahor. Podobne tomu bylo aj v priebehu koronavírusovej pandémie, ktorá začiatkom roku 2020 zachvátila doslova celý svet.
Guvernér na zlato stavia
Zlato teraz pod vedením Aleša Michla nakupuje Česká národná banka na medzinárodných trhoch, najmä potom v Londýne. Tamojší Loco London Precious Metals Market patrí k najväčším a najstarším trhom svojho druhu na svete. Väčšina zlata z rezerv je tiež bezpečne uložená práve tu, odkiaľ je ľahko obchodovateľná na svetových trhoch.
„Zlato je výborné pre veľké portfólio. My máme obrovské portfólio a zlato má nulový korelačný koeficient k akciám, to znamená, že veľmi dobre ošetruje riziko voči akciám,"
vyhlásil guvernér Michl pred dvoma rokmi v rozhovore pre server SeznamZprávy.
Naša centrálna banka tiež čas od času zlato požičiava formou depozitu ostatným centrálnym bankám, čo generuje úrok. Podle jej tvrdenia slúži zlato v rezervách nielen ako dôležitý nástroj diverzifikácie, ale navyše tiež k razbe zlatých pamätných mincí a má tak symbolickú hodnotu, pretože nákupy zlata obnovujú tradíciu československého „zlatého pokladu". Časť celkového objemu je preto tiež uložená aj v budove Českej národnej banky v Prahe.
Záujem posilňuje aj vo svete
Celkový objem svetovej dopytu po zlate v prvom polroku mierne posilnil, uvádza Report Svetovej rady pre zlato. Len v druhom štvrťroku nakúpili centrálne banky takmer 290 ton tohto drahého kovu. Napríklad Čína, kde sa k nákupom uchyľujú nielen domácnosti, ale hlavne tamojšia centrálna banka, dopytuje žltý kov už 23 mesiacov po sebe. Snaží sa tak obmedziť závislosť na americkom dolári. Bežní ľudia tak zase hľadajú bezpečnejšie miesto pre úspory v čase útlmu realitného trhu a slabých výnosov ďalších investícií.
Podľa výskumu Svetovej rady pre zlato až tretina svetových centrálnych bánk hodlá svoje zlaté rezervy ešte zvýšiť. Motívom, prečo banky a investori siahajú po zlate, zostávajú dlhodobo rovnaké - diverzifikácia rezerv centrálnych bánk a priemyselné využitie striebra a rola zlata ako uchovávateľa hodnoty v období ekonomickej a geopolitickej neistoty.
Podľa analytikov možno navyše v budúcnosti očakávať ďalší rast hodnoty tohto drahého kovu. Dôvodom je dlhodobo zvýšená inflácia, rastúce štátne dlhy a vysoká cena práce. To môže vyvolať ďalší zvýšený záujem o tento drahý kov.
Pozor na podvodníkov
Čo hrá pri výbere zlata hlavnú úlohu? Jednak je to jeho gramáž, pôvod zliatku, certifikácia i dôveryhodnosť predajcu. Dôležitá je aj konečná cena a informácie o tom, za akých podmienok možno predmet v budúcnosti predať.
„Ak predajca zdôrazňuje predovšetkým výnimočný dizajn, obmedzený počet kusov alebo limitovanú edíciu, ale neposkytuje jasné informácie o obsahu zlata, je namiste zvýšená opatrnosť. Výstražným signálom môže byť aj nátlak na rýchle rozhodnutie alebo tvrdenia, že ide o jedinečnú investičnú príležitosť, ktorá sa už nebude opakovať,"
vysvetlil v tlačovej správe ekonóm a spoluzakladateľ spoločnosti Zlaté rezervy Roman Pilíšek.
To však rozhodne nie je jediné riziko, pred ktoré môže byť záujemca postavený. Ľudia sa niekedy totiž tiež môžu nevedome zaviazať k opakovaným nákupom.
„Bežnou praxou je zasielanie nevyžiadaných zásielok rovno s výzvou k platbe. Ďalšia spočíva v automatickom zaradení zákazníka do takzvaného zberateľského servisu. Spotrebiteľ si napríklad objedná prvú zásielku mincí, ale pokiaľ následne výslovne neodmietne ďalšie dodávky, predajca mu začne automaticky posielať ďalšie,"
upozornila Lucie Korbeliusová zo spoločnosti dTest.
Zdroje: autorský text, ČNB, Svetová rada pre zlato, Zlaté rezervy
