Magazín Forbes zaradil Kamilu Zlatuškovú pred piatimi rokmi do rebríčka 150 najvplyvnejších žien Česka. Najpravdepodobnejšie aj vďaka tomu, že v Brne založila a vedie medzinárodný festival seriálovej tvorby Seriál Killer. Práve ten ju tiež podľa britského odborného servera Content 21 katapultoval medzi kľúčových televíznych profesionálov v strednej a východnej Európe. Tento rok má pred sebou ďalšiu výzvu – kandidatúru na primátorku mesta potom, čo sa Markéta Vaňková rozhodla, že už nebude zo zdravotných dôvodov svoju funkciu obhajovať.
Vlastne to nebol primárne film. Odjakživa ma bavili príbehy a ľudia, ale oveľa viac ma priťahovala televízia. Na konci deväťdesiatych rokov som na ČT2 videla veci ako Trierovo Kráľovstvo a zistila som, že televízia vôbec nemusí byť chudobnejší príbuzný filmu. Naopak. Môže byť autorská, odvážna a súčasne hovoriť k obrovskému množstvu ľudí. Preto som išla študovať televíznu a rozhlasovú dramaturgiu a scenáristiku. Nakoniec som sa celý profesijný život pohybovala niekde medzi rozprávaním príbehov, televíziou, dokumentom, produkciou a hľadaním nových talentov. Vlastne aj Serial Killer a Televizní institut sú pokračovaním tej úplne rovnakej fascinácie.
Pre mňa Vesna nikdy nebola nejaký abstraktný historický spolok. Moja babička bola jeho starostkou, takže je to aj kus rodinnej histórie. S Barborou Antonovou sme ale rozhodne nechceli vytvárať múzeum slávnej minulosti. Chceli sme zistiť, či môže mať Vesna zmysel aj v 21. storočí. A ukázalo sa, že obrovský. Z malej iniciatívy sa veľmi rýchlo stalo živé miesto, okolo ktorého vznikla komunita a ktoré začalo veľmi prakticky pomáhať ženám a rodinám. Pre mňa je na tom najzaujímavejšia práve tá kontinuita. Pred viac než 150 rokmi Vesna reagovala na to, čo ženy vo svojej dobe potrebovali. A dnešná Vesna robí vlastne to isté. Len sú tie potreby iné.
Bola to kombinácia dvoch vecí. Jedna bola veľmi osobná: prestalo ma baviť sedieť doma a rozčuľovať sa nad tým, kam sa posúva česká politika, najmä v oblastiach, ktorým profesijne rozumiem, teda kultúra, médiá a predovšetkým médiá verejnej služby. A druhá bola konkrétna ponuka v Brne. Keď bolo jasné, že Markéta Vaňková nebude znovu kandidovať, prestala to byť hypotetická legrácia a ja som si musela naozaj odpoveda na otázku, či som ochotná opustiť pohodlnú pozíciu človeka, ktorý politiku komentuje, a prevziať za niečo zodpovednosť. Nakoniec som si povedala, že áno. Som nezávislá a od začiatku hovorím, že si svoje názory hodlám ponechať. To pre mňa bola dôležitá podmienka.
Otecko bol poslancom zvoleným za ANO pred trinástimi rokmi, v úplne inej fáze existencie toho hnutia. A už počas svojho mandátu sa s ním v mnohých veciach názorovo rozchádzal. Takže by som z toho určite nerobila nejaký rodinný súboj ANO versus ODS. My sme navyše obaja dosť svojhlaví ľudia a nikdy sme nemali potrebu mať na všetko rovnaký názor. Myslím, že oveľa viac než politická značka ho zaujíma, či viem, prečo to robím a do čoho som sa pustila.
Súčasná česká politika je ostatne jeden z důvodov, prečo som do nej vstoupila. Vadí mi oslabovanie dôvery v inštitúcie, tlak na nezávislosť médií verejnej služby a spochybňovanie európskeho a demokratického smerovania krajiny. Zároveň však nechcem prenášať spôsob celoštátneho politického boja do Brna. Komunálna politika je oveľa praktickejšia. Tu sa musíte dohodnúť, kadiaľ povedie električka, kde postavíte školu, ako opravíte ulicu alebo kde vzniknú byty. Práve preto stále hovorím skôr o konsenze než o kompromisoch. Chcem hľadať riešenia, na ktorých sa dokážu zhodnúť ľudia, ktorí sa v iných veciach zhodnúť nemusia.
Nechcem sľubovať, že za štyri roky Brno kompletne predelajeme. Chcem dotiahnuť veľké veci, ktoré sú už rozbehnuté, teda novú hlavnú stanicu, veľký mestský okruh alebo Janáčkovo kultúrne centrum. A súčasne obrátiť oveľa väčšiu pozornosť ku každodennému životu v meste. K dostupnému bývaniu, bezpečnému pohybu peších a cyklistov, kvalitnej MHD, zeleni a tieňu, verejnému priestoru a lepšej koordinácii rekonštrukcií. Mesto nemá byť dobré len na vizualizáciách veľkých projektov. Má sa v ňom dobre žiť každý deň. A mám samozrejme dve témy, ktoré sú mi profesne mimoriadne blízke: kultúru a kreatívne priemysly a inovácie. Brno má fantastický potenciál vo vede, technológiách, gamingu a audiovízii. Chcem, aby sa to premietlo nielen do ekonomických štatistík, ale predovštkým do života ľudí, ktorí tu žijú.
To je pre mňa takmer nepredstaviteľný horizont. Keby ste sa ma pred rokom spýtali, čo budem robiť dnes, rozhodne by som vám nepovedala, že budem kandidovať na primátorku Brna. Takže som sa odnaučila robiť podobne sebavedomé predpovede. Ale dúfam, že budem stále robiť veci, ktoré mi dávajú smysel, budem stále zvedavá a budem sa stále púšťať do projektov, o ktorých mi niekto rozumný povie, že sú príliš zložité. To sa mi totiž v živote opakuje celkem pravidelne. A veľmi rada by som o desať rokov žila stále v Brne. Len zase o niečo lepšom. A dúfam, že budem mať stále dosť energie na to robiť víkendové saunové ceremoniály. Sauna je moja veľká láska, radosť a psychohygiena zároveň.
Kamila Zlatušková založila a vedie brnenský medzinárodný festival seriálovej tvorby Seriál Killer, ktorého prvý ročník sa konal v roku 2018. V roku 2020 založila vzdelávaciu platformu s názvom Televizní institut. Zároveň je predsedníčkou správnej rady Ženského vzdelávacieho ústavu Brno, známeho ako Vesna. Tohto roku v apríli oznámila, že bude v komunálnych voľbách v meste líderkou spoločnej kandidátky ODS, TOP09 a nezávislých kandidátov.
Zdroje: autorský rozhovor, Wikipedia