Česká koruna za posledných 30 rokov významne posilnila voči hlavným svetovým menám a stala sa odolnou aj v časoch globálnej neistoty, zhodujú sa ekonomickí analytici a ďalší experti. Tento rok patrí zatiaľ k najvýkonnejším menám sveta. Vďaka fungujúcej ekonomike sa otrasom neočakávajú ani v nasledujúcom období.
„Česká ekonomika je nad očakávaniami silná a proces zníženia sadzieb bol zastavený. Možno povedať, že riziká sú aktuálne skôr na strane silnejšej koruny,"
uviedol pre ČTK analytik Purple Trading Petr Lajsek.
Koruna tento rok zatiaľ výrazne posilňovala. Voči euru sa koruna pohybuje okolo hodnoty 24,30. Od januára si k tejto mene pripísala približne jednu korunu. Vďaka tomu je voči euru najsilnejšia za posledné roky. To znamená, že na nákup eura alebo trebárs aj amerického dolára potrebujete menej peňazí.
Dôvodom aktuálneho vývoja je opatrná politika Českej národnej banky a pomerne vysoký záujem investorov. Ťažia z jastrabí politickej politiky našich centrálnych bankárov, ktorá dáva prednosť vyšším úrokovým sadzbám, aby tak udržala infláciu pod kontrolou. Koruna je vďaka tomu pre investorov, ktorí hľadajú výnos v prostredí klesajúcich sadzieb inde vo svete, atraktívnejšia. Financieri stávkujú proste na to, že česká mena má pred sebou ďalší priestor k rastu.
Podľa niektorých ekonómov by sa Česká národná banka mohla v budúcnosti rozhodnúť pre krok, ktorý by viedol dokonca k zvýšeniu úrokových sadzieb.
„Sme naďalej na jastrabí strane spektra,“
povedal portálu Seznam Spravy nedávno František Táborský z ING.
Podobná situácia je aj v Maďarsku, kde forint posilňuje najmä vďaka efektu, ktorému sa hovorí carry trade. Investori si požičiavajú v menách s nízkymi sadzbami a ukladajú do mien s vyššími sadzbami. Rovnako ako koruna, aj tamná mena má podľa radu odborníkov potenciál k ďalšiemu rastu. Podporujú ho nie len vyjadrenia maďarských centrálnych bankárov, ale aj slabý dolár. To všetko sa totiž deje v dobe, kedy americká centrálna banka postupne svoje sadzby znižuje.
Česká koruna voči svetovým menám posilňuje dlhodobo. Nejedná sa o nejaký náhodný trend.
„Od vzniku eura koruna proti spoločnej európskej mene posilnila o viac než 45 percent. V prípade dolára si koruna od svojho vzniku pripísala zhodnotenie o viac než 44 percent,"
opísal LP-Life trend hlavný ekonóm Portu Jan Berka.
Súčasná situácia je porovnateľná s letom roku 2008, keď sa koruna dostala na jedny z najsilnejších úrovní v modernej histórii. V dobe pred vypuknutím globálnej finančnej krízy profitovala z masívneho prílivu kapitálu, silného rastu ekonomiky a optimistických očakávaní. Euro vtedy kleslo pod 23,10 korún. Ešte lepšie na tom domáca mena bola v roku 2012, keď sa jedno euro dalo kúpiť za 22,86 korún.
Do vývoja kurzu významne v minulosti zasiahli devízové intervencie v rámci takzvaného kurzového záväzku, s nimiž Česká národná banka začala v novembri 2013. Centrálna banka vtedy v reakcii na deflačné riziká cielene oslabila kurz a udržiavala euro po viac než tri roky poblíž hodnoty 27 korún.
Radní Českej národnej banky neočakávajú, že by sa do budúcnosti mala domáca ekonomická situácia dramaticky zhoršovať. Optimistický je rovnako riaditeľ odboru menovej politiky a fiškálnych analýz Českej národnej banky Zdeněk Pikhart.
„K hospodárskemu rastu by mala prispieť predovšetkým spotreba domácností hnána citeľným nárastom reálnych miezd aj postupným znižovaním miery úspor. Predpokladá sa tiež rast investičnej aktivity, ktorá bude najprv hnána tvorbou zásob a potom zrýchľujúcimi fixnými investíciami. Tie budú podporované oživením v zahraničí a čerpaním európskych fondov,“
povedal redakcii Pikhart.
To je dobrá správa aj pre kurz koruny. Hospodárstvo považujú za odolné. Súčasne vidia zlepšujúcu sa podnikateľskú náladu. Na svojom poslednom zasadaní sa preto tiež jednomyseľne zhodli, že ponechajú základnú úrokovú sadzbu na úrovni 3,5 percenta.
Základná sadzba ovplyvňuje množstvo peňazí v ekonomike a tiež infláciu. Súčasne v tej súvislosti radní ale upozorňujú na riziko návratu zvýšenej inflácie. S výnimkou mája sa totiž medzimesačná jadrová inflácia tento rok vždy nachádzala nad priemernými hodnotami z rokov 2010 až 2020.
Na rast cien podľa bankárov tlačí predovšetkým rast miezd, ktorý v prvom polroku medziročne prekročil sedem percent. V jednom dychu dodali, že na infláciu bude naďalej pôsobiť aj deficit vládnych inštitúcií, ceny nehnuteľností alebo budúce dopady emisných povoleniek.
Zdroje: autorský článok, vlastné dotazovanie, Seznam Zprávy