Známy kaderník Michal Zabudol vytvoril v pražskom Karline malý raj. V salónu vám vylepší vlasy, v priľahlé kaviarni Za zrkadlom si potom môžete dať „nebo do úst“ alebo zakúpiť jeho vlastnú značku vlasovej kozmetiky. Miesto, ktoré má štýl, si ale vytvoril aj vo veľkometrážnom byt v Vinohradoch, kde aktuálne žije. Napriek tomu sa teší na nové bývanie na Barrandove.
Hovorím o sebe, že som chlapec z dediny, a aj keď mám dnes za sebou kus Prahy, stále to tak cítim. Do Prahy som sa dostal cez Plzeň, kde som budoval svoj prvý salón, a keď som potom hľadal bydlisko tu, nikdy to nebolo tak, že by som si sadol k mape a robil stratégiu. U mňa to vždy fungovalo zvláštne prirodzene — kombinácia pocitu, náhody a správneho okamihu. Začínal som spolubývaním, rovnako ako v Plzni, a to mi vždy pomohlo nové mesto naozaj spoznať a pomaly doňho vplávať
A tých pražských adries som vystriedal naozaj dosť. Žižkov, Vinohrady, moje vlastné „Žižkohrady“, potom som býval aj na Vysočanech, neskôr na Pankráci... Každé miesto malo inú energiu, iné tempo, inú skúsenosť. Ale asi najviac vo mne ostal Karlín. Keď som tam býval prvýkrát, úplne ma to pohltilo. Počas týždňa mesto, o víkende dedina — ľudia sa zdravili, susedia spolu hovorili, malo to obrovské čaro a ľudskosť.
Dnes žijem na dolných Vinohradoch pri rozhlase, ale musím povedať, že to nie je moja najobľúbenejšia etapa. Dva roky mám komplikovanú susedku, čo mi vzalo ten pocit bezpečia a radosti z domova. A človek skutočne pochopí, ako moc dokáže sused ovplyvniť váš život. Aj preto sa tak neuveriteľne teším na Barrandov. Budem tam bývať vedľa priateľov, ktorých poznám cez tridsať rokov — ľudia, na ktorých sa môžem spoľahnúť, ktorí ma poznajú v dobrom aj vo zlom. A tá predstava rána naboso v tráve, vlastnej záhrady, zelene, rastlín, kuchyne, kde zase budem variť pre priateľov… To je presne ten pokoj, ktorý človek s časom dozreje.
To mi chýbať nebude. Dostanem sa tam za 25 minút, čo je paradoxne menej ako dnes - pretože pražská doprava je teraz skutočne utrpenie a ja trávim cestou do práce 45 minút, čo je absurdné.
Hoci som človek, ktorý miluje byty so starou dušou a vysokými stropmi, verím, že si domov dokážem vytvoriť aj v novostavbe. Život vás vedie tam, kam potrebujete, a ja som sa naučil byť neústupný. Keď sa tomu prestanete brániť, väčšinou zistíte, že to, čo nebolo v pláne, je nakoniec to najlepšie.
Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie