Trumpov špeciálny zmocnenec Steve Witkoff navštívil minulý týždeň Vladimira Putina na pozadí intenzívnych snáh dosiahnuť zastavenie paľby a umierania na Ukrajine. Podobné výzvy už zo strany USA počas druhého mandátu prezidenta Donalda Trumpa prišli už niekoľkokrát a s Rusmi sa nehlo ani o centimeter. Kto je špeciálny Trumpov vyslanec, ktorý jezdí do Moskvy skoro častejšie než Orbán s Ficom dohromady?
Najprv chcel Donald Trump vyriešiť vojnu na Ukrajine za 24 hodín, čomu síce mnoho ľudí možno aj verilo, ale vynechanie kognitívnych schopností sa pritrafi občas každému. Napriek tomu, snaženie sa riešiť vojnu so stovkami tisíc mŕtvych na oboch stranách Trumpova administratíva nevzdala.
Minulý týždeň tak Trump poslal do Moskvy svojho špecialistu na návštevu Putina v Moskve, Stevea Witkoffa. Poverenec amerického prezidenta pre Blízky východ navštívil Moskvu už spolu po piatykrát.
Keďže na Putina je vydaný medzinárodný zatykač na súd v Haagu, tak sa dvere s politikmi u Putina práve netrhnú. Witkoff ho za obdobie, kedy je vo funkcii aktuálna administratíva navštívil viackrát, ako napr. kverulantskí premiéri Slovenska a Maďarska. Aktivitu mu tak uprieť nemožno, no za svoju poslednú návštevu sklidil najmä posmech, neboť sa pravdepodobne stal obeťa "prekladu", čo je na takto vysoké úrovni medzinárodnej diplomacie skutočne neobvyklé podozrenie.
"Je si Biely Dom naozaj istý, že rokujú o stretnutí na Aljaške a nie o vrátení Aljašky?"
napísal na X s iróniou bývalý minister financií Miroslav Kalousek.
Politik vo výslužbe tak najskôr narážal na plánovaný summit na Aljaške, kde sa má stretnúť Donald Trump a Vladimir Putin. Americký prezident síce zase nešetrí výrokmi o tom, ako má pripravenú dohodu s Rusmi, ktorí akékoľvek mierové snahy na Ukrajine blokujú, ale keďže nie je úplne známe s čím vlastne z Moskvy prišiel Witkoff, mohlo by sa jednať aj o niečom inom.
Aljaška bola pôvodne ruským územím. Američania ju odkúpili v roku 1867, aby tam následne objavili rozsiahle zásoby ropy. Tento mimoriadne dobrý (z pohľadu Ruska samozrejme zlý) obchod nie je zlé si dať do súvislosti s Witkoffovou pôvodnou profesiou.
Je vystudovaným právnikom, ktorý však urobil veľkú kariéru v realitnom biznise. Na svojom vrchole v tomto podnikaní spravoval na 3 000 nehnuteľností. V realitnom biznise môže platiť, že nie je len umením vlastniť, ale aj dobre predať. To znamená so ziskom.
Z realitného biznisu sa Witkoff koneckoncovi pozná aj s Trumpom a to je práve dôvod, prečo ho povolal do svojej administratívy. Otázka, ktorá visí nad aljašskou akciou vo vzduchu, teda je, predať realitár Trump a Witkoff Ukrajinu Rusku? Alebo nútiť Putina zaplatiť vysoký nájom za krvou zaliaty pozemok na východe Ukrajiny?
Samozrejme je tu aj tretie riešenie. A tým je, že sa opäť nestane nič. Tomu by napovedal priebeh minulých rokovaní. Putin opäť ukecá správcu nehnuteľnosti, že nabudúce už nájom skutočne zaplatí a v nelegálne obývanej Ukrajine si bude ďalej robiť, čo chce. Putin totiž jasne povedal, že chce vazalský štát z Ukrajiny a k tomu sféru vplyvu v strednej a východnej Európe. Garzónka v Donecku ho teda sama o sebe neuspokojí.
Ukrajinci s európskymi lídrami v zádech a Trump je teraz ochotný baviť sa aj s nimi, nechcú dať ani garsonku. Minimálne nie lacno. Ak by Trump za neochotu počúvať jeho správcovskú službu skutočne naúčtoval slúbené 100% sekundárne clá, možno by celý obchod začal vyzerať trochu inak. Ale kto vie, či sa realitný handrár opäť nestratí niekde v preklade.
Zdroje: autorský text, komentár, BBC, The Washington Post, X, Observer, ČTK