Na férovku: Boj o štátny dlh ČR. Výkladná skriňa, v ktorej tiká časovaná bomba
Hoci je výška prebytku štátneho rozpočtu pre drvivú väčšinu ľudí úplne nepredstaviteľnou obrovskou čiastkou v stamiliardách, občania jej pripisujú prvoradý význam. Hospodárenie na dlh má však svoje úskalia. Doposiaľ si to české vlády naprieč všetkými stranami uvedomovali a v medzinárodnom porovnaní boli veľmi striedmé. S dlhmi sa totiž musí platiť aj úroky a v nich je skrytá časovaná bomba.
Štátny dlh Českej republiky sa aktuálne vyhupol na 3,5 bilióna korún a k tomu nejaké drobné v podobe nízkych desiatok miliárd. Sú to sumy ťažko predstaviteľné pre bežného človeka, a tak by sa mohlo zdať, že štát vďaka abstraktnému dlhu môže generovať peniaze, ako sa mu páči.
Že týmto spôsobom bola podkladaná predstava o českého človeka, ktorý má od štátu nárok na pestru paletu služieb "v cene"? Štát sa zasadí o bezplatné zdravotníctvo, školstvo, sociálne zabezpečenie v materskej dobe alebo hmotnej núdzi a v neposlednej rade o prosperitnú penziu. Populárne natiahnutie ruky smerom k štátnej pokladnici sa vyhýba ani svetu podnikateľov, ktorí mlsne hodnotia pestru škálu dotácií alebo kompenzácií.
Najdôležitejšie je znížiť štátny dlh a dotovať cenu mrkvy
Ani odchádzajúca vláda "rozpočtovej zodpovednosti" sa neodvážila čelom uvedenému konceptu zasiahnuť do radu diskutabilných služieb platených štátom. Napriek tomu, že jej konsolidácia presiahla 100 miliárd štátneho schodku, čo naozaj nie je málo, netrúfla sa zrušiť štátny príspevok na stavebné sporenie, daňový odpis na manželku alebo urobiť prievan v úhradách zdravotných poisťovní za voľne dostupné lieky.
Už im to prišlo príliš odvážne. Skoro by sa mohlo zdať, že český občan je notorický dlžník, ktorý veľmi rád míňa peniaze, ktoré nezarobil. Podľa sociologického prieskumu spoločnosti STEM je však opak pravdou. Pre Čechov je smerom k zvoleným politikom témou číslo jedna znižovanie štátneho dlhu.
"Na čo by sa podľa Čechov mala v prvej rade zamerať nadchádzajúca vláda? 95 % znižovania štátneho dlhu. Ľudia tam zvolia bojovníkov, ktorí míňajú úplne všade a jeho kolegu, ktorý by dotátoval aj cenu mrkvy a zároveň žiadajú nižší dlh! To odpojenie od reality je čarovné,"
všimol paradox v výsledkoch spomínaného prieskumu politický analytik Michal Sirový.
Každý chápe, že mať dlhy nie je úplne v poriadku, ale celkom možno sa v páre nad hrncom stráca pohľad pod pokrievku, ktorý by hovoril prečo je život s dlhmi ťaživý. Dôvod je jednoduchý. Keby si niekto požičal peniaze a jeho jedinou povinnosťou by bolo vrátiť ich v pôvodnej (nominálnej) výške niekedy v budúcnosti, naozaj by dlžníctvo bolo rajom. Lenže ako je známe, z dlhov sa musia platiť úroky.
Napríklad rodinná pôžička na nehnuteľnosť sa môže obísť bez presne vyčísleného úrokového sadzby. Rodičia do detí investujú od útleho veku s tým, že sa im investícia vráti v niečom inom, než v peniazoch. Ako každá investícia, aj tento výpočet s emóciami a morálkou nemusí vždy vyjsť.
Aj štát má svojich veriteľov, ale tí podobnými emóciami zaťažení nie sú. Pre svoje pôžičky majú iné metriky, ktoré rovnako nie sú vždy úplne racionálne, podľa ktorých posudzujú, či štátu požičať, no jedno kritérium v nich je úplne neprebojiteľné. Chcú na úrokoch zarobiť.
Štát tak musí byť schopný splácať úroky a tým generovať zisk z požičaných peňazí. V rozpočte na rok 2025 je čiastka za obsluhu českého štátneho dlhu vyčíslená na krásnych a kulatých 100 miliard.
Daň za roky hltania to nie je úplne malá. V európskom porovnaní však patrí Česko k zodpovedným hospodárom. V kontexte súčasnej diskusie o rozpočtovom rozvrate odchádzajúcej vlády si môžeme pripomenúť, že Česko má v metrice Eurostatu pozíciu jedného z najlepších rozpočtov.
A tak sa ponúka novej vláde odmeniť svojich voličov darčekmi a dlhom sa posunúť na opačnú stranu spektra rozpočtov európskych štátov. Francúzsko napríklad hospodári s dlhom v pomere k HDP niekoľkonásobne väčším.
Ale Česká republika nie je Francúzsko. Francúzi sú jedinou európskou krajinou, ktorá má vlastný jadrový program, či už smerom k zbraniam alebo aj stavaniu jadrových elektrární, rovnako tak jej zbrojný program je na rozdiel od všetkých ostatných štátov NATO takmer nezávislý na USA. To všetko je zárukou toho, že pôžičky sa len tak niekde nestratia úroky sa budú ďalej splácať.
Nič z vyššie uvedeného Česko nikdy nebude mať. Jednou vecou by si však smerom k dôvere ohľadne pôžičiek mohlo pomôcť a tým je Euro. Príklad krachujúceho Grécka ukázal, že krajiny eurozóny sú schopné do určitej miery splácanie dlhov garantovať.
Že by sa nová vláda chystala svoje mihotanie smerom k navýšeniu dlhu vyfúknúť týmto nástrojom to nevyzerá. Jednoducho predstavy o svete dlhov sú v tuzemsku plné paradoxov.
Zdroje: idnes, X, ČRO, Ministerstvo financií
