Na férovku: Všetci proti Babišovi. Nič iné nečakajme tam, kde sa v komunále ešte volí
Rok sa s rokom zišiel a opäť sú tu voľby. Komunálne voľby majú svoje špecifiká nielen na strane pravidiel robenia krížikov vedľa mien kandidátov, ale aj smerom k taktizovaniu politických subjektov, ktoré by si rady ukusli kus mocenského koláča. Pravidlom číslo jeden je postaviť sa Andrejovi Babišovi, akokoľvek jemu samotnému sú miesta v obecných zastupiteľstvách ukradnuté, čo na druhú stranu neplatí o senátorských laviciach.
Kto by mal záujem pustiť sa do údajne slastného života politika, má v komunálnych voľbách ideálnu príležitosť. Na cca 190 000 kandidujúcich pripadá viac ako 61 000 zastupiteľských kresiel, čiže je vo hre približne tretinová šanca uspieť. Navyše takmer 90 % kandidátov nemá straníckú príslušnost, tudíž sa človek nemusí obťažovať so vstupovaním do politickej strany.
Uvedené čísla však majú v mocenskej hre o Českú republiku obmedzenú vypovedaciu hodnotu. Česko je, ako známo, rekordérom v počte obcí s vlastným zastupiteľstvom a na malých českých vesniciach sa vlastne ani k reálnemu volebného súboju neschyľuje. V tretine obcí kandiduje len jedna kandidátna listina, tudíž pre 1052 obcí známe volebný výsledok už teraz.
Koľko peňazí čaká v komunálnych voľbách?
Tu je cesta k politickej kariére celkom jednoduchá, avšak samotný nezáujem o politickú angažovanosť svedčí o tom, že nie je príliš o čo stáť. Iná situácia panuje vo veľkých mestách na čele s pražským magistrátom. Tu čakajú miliardové rozpočty (len na účtoch majú municipality cca 625 miliárd úspor) a politický stret so všetkým všudy.
Keďže ide v mestách predovšetkým o spomínané peniaze v podobe tamojších rozpočtov, a nie o politické idey, tak je pre politikov jednoduchšie dohodnúť sa na spolupráci. Opozičné strany, a nielen ony, sa tak hromadne spájajú proti hegemonovi súčasnej politiky. Hnutie ANO je tak jedinou stranou, ktorá nikde nevstupuje do politického súboja v nejakej volebnej koalícii.
ANO má zďaleka najväčšie voličské jadro, pre predstavu asi trikrát väčšie než ODS, ktorá je v tejto disciplíne druhá na páske. Asi desaťkrát väčšie než Noví ľudovci, ktorí celkom iste na mandáty opäť zvíťazia v komunálnych voľbách. Ak by ANO s niekým uzavrelo spoluprácu, len by sa delilo o svoj vlastný koláč, a ten chcú jesť sami, ako opakovane sníva veľký vodca partaje.
Jeden Andrej Babiš a 13 politických strán
V Snemovni má teraz zastúpenie 13 strán. Schválne sa môže čitateľ pokúsiť dopočítať a autor sa domnieva, že sa nedopočíta. Pochopiteľne je to zmätok. ANO, SPD, Moto, Slobodní, Trikolóra, PRO, STAN, SLK, ODS, Piráti, KDU-ČSL, TOP 09, Zelení: Tí všetci majú svojich poslancov. Ako obvykle však o dianí v Parlamente premýšľame ako o stretnutí vlády s opozíciou, teda v intenciách jednoduchej dvojkovej sústavy, tak ako to robia počítače.
Vláda má síce 6 strán a 108 poslancov, ale aký by byl rozdiel proti zostave 108 Andrejov Babišov, ťažko povedať. Hoci medzi ODS a Pirátmi panujú názorové rozdiely i politické spory, rozhodne im nebránili vládnuť ako na pražskom magistráte, tak svojho času i v Strakovej akadémii. Čo si budeme hovoriť, protibabišovstvo je viac než litý boj o to, akú farbu má euro.
Zjednodušenie volebného stretu na dve strany barikády je síce proti pluralitnému charakteru našej demokracie, ale väčšia prehľadnosť na politickej mape je asi nevyhnutná. Mapa, podľa ktorej je možné len zablúdiť, totiž nefunguje. Historicky to tak v Česku bolo, keď sa o moc preťahovali dve hlavné partaje, ktoré „korigovala" notoricky vládna KDU-ČSL (minulý rok vznikla tepla tretia vláda bez ľudovcov za viac než 30 rokov).
Nie inak je to aj za hranicami. Či už ide o frontu strán Donalda Tuska v súboji s PiS v Poľsku alebo o Tiszu Pétera Magyara v strete s Fideszom Viktora Orbána.
Tento trend odhaľujú aj dnešné komunálne a senátne voľby. Samozrejme len tam, kde sa reálne volí. V prípade Senátu len v tretine obvodov a v komunálnych voľbách mimo mikrovesničiek, kde si na prebytok strán angažovaných v ich lúčoch a hájoch rozhodne sťažovať nemôžu. Na bezvýznamnosť na politickej mape potom áno, ale už dlhšiu dobu ich nikto nepočúva.
Zdroje: autorský text, komentár, ČT, NMS, PAQ, Research, DVS
