PRELOŽENÉ SLOVENSKY, SKONTROLOVAŤ: Beriem si za manžela muža z kmeňa Muria: Pred svadbou musí každý vyskúšať každého. Sex ako súčasť výchovy mladých?
Existujú spoločnosti, kde je práve intímny život akousi „prípravou" na manželstvo a kde sa mladí učia o vzťahoch ešte dávno predtým, než povedia svoje áno.
V rôznych častiach sveta sa na lásku, vzťahy a sexualitu pozerajú úplne odlišne. To, čo je pre jedných prirodzené, môže byť pre iných neprijateľné. Kultúra, tradície aj způsob života totiž formujú pohľad na intimitu viac, než si často uvedomujeme. Pokiaľ by sme mali ukázať dva extrémy, existujú miesta, kde je sex vnímaný ako bežná súčasť života - a inde zase ako niečo hriešne, čo je třeba potláčať.
Jedným z najvýraznejších príkladov tej prvej skupiny je indický kmeň Muria. Ich prístup k sexualite je natoľko otvorený, že by ho mnohí označili za šokujúci. Na druhej strane sveta však existujú komunity, kde sa o sexe nehovorí vôbec a kde je aj obyčajný fyzický kontakt považovaný za problém. Práve tento kontrast ukazuje, ako rozdielne môžu byť pravidlá toho, čo považujeme za „normálne".
Ghotul: miesto, kde sa z detí stávajú dospelí
V srdci Indie, v oblasti Bastar, funguje už po generácie systém nazývaný ghotul. Ako uvádza encyklopedický zdroj Wikipedia, ide o spoločnú ubytovňu pre slobodných chlapcov a dievčatá, ktorá je centrom ich spoločenského i kultúrneho života.
V istom smysle ide o predmanželskú „školu života", ktorá pripravuje mladých na budúce manželstvo oveľa praktickejšie než akákoľvek teória, píše News18.
Chlapci prichádzajú s rohožami na spanie, hudobnými nástrojmi či drobnosťami každodenného života, usádzajú sa okolo ohňa a postupne sa k nim pridávajú dievčatá. Do ghotulu prichádzajú deti už vo veku približne 10 až 12 rokov. Dievčatá sa v tomto prostredí označujú ako Motiari a chlapci ako Chelik. Trávia tam večery i noci, spoločne varia, pracujú, rozprávajú sa, spievajú a tancujú. Mnohé z týchto aktivít majú jemný, ale jasne čitateľný erotický podtext, napríklad tradičné tance, pri ktorých sa chlapci pohybujú v kruhu a dievčatá medzi nimi ladne prechádzajú. Atmosféra býva uvoľnená, plná energie a prirodzene smeruje k vytváraniu vzťahov medzi chlapcami a dievčatami.
Po príchode do ghotulu si mladí nesmú ponechať meno, ktoré dostali pri narodení. Volia si nové, ktoré používajú počas svojho pôsobenia v tejto komunite. Dospievajúci tu vedú pomerne voľný intímny život, zároveň sa však musia riadiť jasne stanovenými pravidlami.
To, čo je pre západný svet nepredstaviteľné, je pre nich úplne bežné, intimita nie je tabu, ale súčasť výchovy. Mladí ľudia sa učia nielen emocionálnym väzbám, ale aj fyzickej blízkosti, a to bez pocitu hanby či viny. Pre Muriov je sex rovnako bežný ako jedlo či spánok a neoddeľuje sa od každodenného života. Práve preto sa u nich takmer nevyskytuje žiarlivosť ani vlastnícke správanie vo vzťahoch.
Niektorí antropológovia popisujú ghotul ako akúsi „živú univerzitu". Neexistujú tu učebnice ani testy, ale učí sa tu život v jeho najprirodzenejšej podobe. Zajímavé je, že študenti sú zároveň učiteľmi - zkúsenosti si odovzdávajú navzájom.
Po náročnom dni sa mladí stretávajú pri ohni, diskutujú, žartujú, tancujú a spievajú. Súčasťou večera je aj kontrola povinností - kto nesplní svoje úlohy, môže byť potrestaný. Ghotul teda nie je len o voľnosti, ale aj o disciplíne a zodpovednosti.
A áno, patrí sem aj sex. Nie ako zakázané ovocie, ale ako prirodzená vec. Miestni totiž nerozlišujú medzi láskou a fyzickým kontaktom tak, ako je to bežné inde. Pre nich ide o základnú ľudskú potrebu.
Pravidlá, ktoré bránia žiarlivosti
Aj keď to môže pôsobiť ako chaos, ghotul funguje podľa jasných pravidiel.
Ako noc postupuje, mladí sa začínajú párovať. Nejde však o spontánne rozhodnutie bez pravidiel. Nad celým procesom dohliadajú vodcovia, mužský Siredar a ženská Belosa -, ktorí zabezpečujú, aby mal každý rovnakú šancu.
V minulosti existovali dve formy – jedna umožňovala vytváranie stabilných párov smerujúcich k manželstvu, druhá naopak podporovala striedanie partnerov.
V modernejšej podobe platí, že žiadny pár nesmie zostať spolu dlhšie ako sedem nocí. Partneri sa majú striedať, aby každý získal rôzne skúsenosti. Cieľom nie je promiskuita, ale odstránenie žiarlivosti a pocitu vlastníctva.
Každý člen komunity má rovnakú šancu zapojiť sa. Dokonca aj tí, ktorí by podľa bežných štandardov neboli považovaní za atraktívnych, nie sú vynechávaní. Tento systém vytvára prostredie, kde sa budujú sympatie, rešpekt a rovnosť medzi pohlaviami. Zároveň sa dôsledne dbá na to, aby nedošlo k otehotneniu pred dosiahnutím dospelosti. Ak by k tomu predsa len došlo, dievča musí ghotul okamžite opustiť a vrátiť sa ku svojej rodine.
Zaujímavosťou je aj symbolika výberu partnera. V niektorých prípadoch chlapec vyjadrí záujem tým, že dievčaťu vloží kvet do vlasov – vždy však len s jej súhlasom. Takéto gestá ukazujú, že aj v prostredí veľkej slobody existujú jasné pravidlá rešpektu.
Ako upozorňujú antropologické výskumy, práve to, že si mladí „odžijú" skúsenosti ešte pred svadbou, vedie k stabilnejším manželstvám a nižšiemu výskytu nevery, informuje portál Nature.com.
Tradícia, ktorú chráni legenda
Táto tradícia má hlboké korene v mytológii. Podľa legendy stojí za jej vznikom božstvo Lingo Pen, ochranca lásky a zakladateľ ghotulu. Hovorí sa, že bol vynikajúcim hudobníkom a učil mladých chlapcov hrať na bubny. V komunite Muria dodnes platí presvedčenie, že dobrý bubeník je zároveň dobrým milencom. Lingo Pen zároveň chráni ghotul pred zlými silami - verí sa, že v jeho priestore nemá hriech ani zlo miesto.
Zaujímavé je, že ghotul nie je len miestom zábavy. Mladí ľudia tu majú aj povinnosti – starajú sa o chod komunity, učia sa disciplíne a spolužitiu. Počas večerov sa kontroluje, či splnili své úlohy, a v prípade zlyhania nasledujú tresty. Tento systém tak nie je len o slobode, ale aj o zodpovednosti, informuje Dokumen PUB.
Prečo to funguje?
Hoci sa to môže zdať zvláštne, tento prístup prináša konkrétne výsledky. V komunite Muria je podľa pozorovania nízka miera žiarlivosti, partnerských konfliktov či sexuálneho násilia. Mladí ľudia vstupujú do manželstva s reálnymi skúsenosťami, bez ilúzií a bez potreby hľadať „niečo viac" mimo vzťah.
Samozrejme, nie všetci s týmto systémom súhlasia. Najmä mladší, vzdelanejší členovia kmeňa ho začínajú spochybňovať a poukazujú na to, že moderný svet prináša iné hodnoty. Napriek tomu tradícia pretrváva a stále tvorí základ ich spoločnosti.
Úplný opak: keď je sex až po svadbe problém
Na opačnom konci spektra stojí napríklad komunita Inis Beag v Írsku. Ako uvádza portál Refresher, sex bol v tejto spoločnosti vnímaný ako niečo nečistého.
Telo bolo tabu, intimita potláčaná a akýkoľvek fyzický kontakt prísne kontrolovaný. Deti vyrastali bez sexuálnej výchovy, rodičia pred nimi skrývali svoje telá a aj bežné úkony, ako prezliekanie či hygiena, prebiehali v maximálnom utajení. Dokonca aj starostlivosť o deti bola prispôsobená tomuto prístupu – kúpanie prebiehalo minimálne, aby sa predišlo „nevhodnému" kontaktu s telom. Prejav náklonnosti medzi mužom a ženou prakticky neexistoval.
Manželstvo bez lásky a bez vášne
Vzťahy na Inis Beag boli úplne odlišné od tých v **ghotulu**. O manželstvách rozhodovali rodičia a city nehrali rolu. Sex bol povolený až po svadbe, ale aj vtedy išlo skôr o povinnosť než o potešenie. Pre ženy znamenalo odmietnutie manžela vážny hriech. Intimita bola rýchla, chladná a bez emócií. Neexistovala predohra ani otvorená komunikácia. Výsledkom bola frustrácia, potlačené emócie a často aj psychické problémy. Mnohí ľudia sa dokonca nikdy neoženili ani nevydali a celý život prožili v celibáte. Nedostatok vzdelania o sexualite mal výrazný dopad na celú komunitu – od problémov vo vzťahoch až po sociálne napätie.
Dva extrémy, jeden svet
Príbeh kmeňa Muria a komunity Inis Beag ukazuje dva úplne odlišné prístupy k tej istej veci. Na jednej strane stojí otvorenosť, sloboda a prirodzenosť. Na druhej potláčanie, strach a prísne pravidlá. Ani jeden z týchto modelov nie je univerzálny. Ich porovnanie však odhaľuje, aké silné sú kultúrne rozdiely a ako výrazne ovplyvňují naše vnímanie lásky, tela i manželstva. Možno práve preto je pohľad na tieto komunity taký fascinujúci ... ukazuje, že to, co považujeme za samozrejmé, je inde úplne iné. A že hranica medzi „normálnym" a „nepredstaviteľným" je často len otázkou perspektívy.
Zdroj: autorský text, Refresher, Wikipedia, News18, The Tribun, eHRAF (Yale), Tribal Populations and Cultures of the Indian Subcontinent, Nature
