Svet na hypotéku: Volám sa Bára a mám zlú náladu
Mám sa dobre. A práve to ma v poslednom čase trochu trápi. Zatiaľ čo ja riešim sadzbu hypotéky, fixáciu alebo cenu metra štvorcového, až 3,4 miliardy ľudí na svete nemá adekvátne bývanie. 117,8 milióna ľudí bolo nútených opustiť svoj domov a v niektorých krajinách nie je samozrejmosťou ani fungujúca banka alebo doklad totožnosti. Začala som preto premýšľať, co vlastne znamená mať možnosť si hypotéku vziať a prečo je to oveľa väčší luxus, než si pripúšťame.
Predstavujem si takú tú anonymnú podpornú skupinu. Sedíme v kruhu na plastových stoličkách a je nás tak desať. Uprostred je stolček s vodou a kávou, ktorú nikto nepije.
Asi by som mala začať, hovorím si.
„Ahoj, volám sa Bára a mám blbú náladu."
„Ahoj Bára."
„Mám ju preto, že v poslednom čase veľa riešim, ako sa mám."
Chvíľu je ticho.
„A máte sa zle?", opýta sa niekto naproti mne.
„Práve že nie. A to je možno celý môj problém."
Nejde o to, že by som sa chcela mať lepšie. Ide o to, že by som si prala, aby sa tak mali aj ostatní.
A co vás na tom presne trápi?
Asi to, že čím viac sa pozerám okolo seba, tým menej samozrejmý mi pripadá svet, v ktorom žijem. Mám strechu nad hlavou. Keď mi príde výplata, objaví sa na bankovom účte. Keď chcem kúpiť nemovitosť, môžem sa začať rozčuľovať nad cenou za meter štvorcový. Keď potrebujem hypotéku, riešim úrok, fixáciu, LTV a to, či je lepšia sadzba 4,7 alebo 4,9 percenta. Stále niekto volá a niečo ponúka. Ponúka mi možnosti, ktorých mám milión.
Takže vás trápia hypotéky?
Nie. A vlastne áno.
Zaoberám sa hypotékami a bývaním. Píšem o nich, zaujímam sa, ako je to vo svete a veľa o nich premýšľam. Čím ďalej viac mi dochádza, aký zvláštny produkt hypotéka je. Banka vám požičia peniaze na dvadsať alebo tridsať rokov. Tým hovorí, že verí, že budete existovať vy. Že bude existovať váš príjem. Že bude fungovať banka. Že bude fungovať kataster. Že štát bude rešpektovať vlastníctvo. Že dom pôjde poistiť a až sa raz niečo stane, že vám škodu zaplatia.
A hlavne že dom, na ktorý vám práve požičala niekoľko miliónov, bude o dvadsať alebo tridsať rokov stále stáť. Hypotéka nie je len pôžička. Je to dlhodobá stávka na to, že svet bude ďalej aspoň nejako podobne fungovať. A presne táto myšlienka ma v poslednej dobe trochu desí.
A máte pre ten strach nejaký konkrétny důvod?
Mám ich asi 3,4 miliardy.
Podľa najnovšieho World Cities Report 2026 od UN-Habitat sa nejaká forma neadekvátneho bývania môže týkať až 3,4 miliardy ľudí. To neznamená, že je 3,4 miliardy ľudí bez strechy nad hlavou. Ide o oveľa širší problém. Ide o neisté bývanie, preplnené domácnosti, nebezpečné stavby, nedostatok základných služieb alebo bývanie, ktoré je ekonomicky neúnosné. Alebo čo tak slumy a neformálne obydlia, v ktorých žije podľa OSN okolo 1,16 miliardy ľudí. To je 24,8 percenta mestskej populácie, teda takmer každý štvrtý obyvateľ miest. A alebo potom tá istá štatistika uvádza, že viac ako 300 miliónov ľudí zažíva absolútne bezdomovectvo.
Globálny nedostatok bývania sa medzi rokmi 2010 a 2023 zvýšil z približne 201 miliónov na 269 miliónov bytových jednotiek. Takže keď u nás hovoríme o bytovej kríze, hovoríme o skutočnom probléme. Len jednoducho existuje ešte niekoľko ďalších poschodí tej istej krízy.
My riešime, či na byt dosiahneme. Inde sa rieši, či je vôbec kam ísť. Niektorí ľudia na tejto planéte musia najprv preukázať, že vôbec existujú, aby sa s nimi niekto bavil.
Sledujete príliš správy
Možno. Lenže na konci roku 2025 bolo podľa UNHCR na svete približne 117,8 milióna nútene vysídlených ľudí. Zhruba 45 miliónov z nich boli deti, teda 38 %. A to nie je jedno mesto alebo jeden štát. Je to takmer 11 Českých republík ľudí, ktorí museli opustiť svoj domov kvôli vojne, násiliu, prenasledovaniu alebo porušovaniu ľudských práv.
Do toho čítam správu Svetovej meteorologickej organizácie, podľa ktorej boli roky 2015 až 2025 jedenástimi najteplejšími rokmi v histórii merania. Rok 2025 bol približne o 1,43 stupňa Celzia teplejší ako priemer obdobia 1850-1900.
A potom otvorím Instagram. Niekto mi neustále ukazuje recepty. Niekto kabelky. Niekto mертve mesto po bombardovaní. Niekto päť trikov, ako byť produktívnejší. Problém možno nie je v tom, že sa vo svete deje príliš veľa vecí. Dialo sa vždy, ale ja ich všetky nechcem mať v hlave. Nechcem v hlave nosiť všetky tie čísla.
A koľko stojí hypotéka v krajine, kde sa bojuje?
Začala som Ukrajinou a prekvapilo ma to.
V českých bankách bola v júli priemerná skutočne dojednaná sadzba novej hypotéky okolo 4,9 percenta. Banky a stavebné sporiteľne počas mesiaca poskytli 6 706 nových hypoték za 30,8 miliardy korún.
Ukrajinský štátom podporovaný program eOselia pritom umožňuje niektorým skupinám získať hypotéku za 3 percentá, ďalším za 7 percent. Maximálna splatnosť je 20 rokov.
Takže čisto na papieri môže mať napríklad človek z niektorej zvýhodnenej skupiny na Ukrajine lacnejšiu hypotéku než človek v Prahe. To samozrejme neznamená, že majú Ukrajinci lacné hypotéky. Práve naopak. Viac ako 96 percent nových ukrajinských hypoték stojí na štátnej podpore. Normálny tržný hypotekárny systém je vojnou zásadne obmedzený. A k 31. decembru 2025 bolo podľa spoločného hodnotenia ukrajinskej vlády, Svetovej banky, Európskej komisie a OSN 14 percent ukrajinského bytového fondu poškodené alebo zničené. Dotklo sa to viac ako troch miliónov domácností.
A hypotéka v Gaze?
Tá otázka je divná, to asi cítite nie? Pred vojnou fungovalo v Gaze 56 bankových pobočiek. Podle hodnotenia Svetovej banky bolo 43 zničených a ďalších 12 poškodených. Hlavnou témou nie je cena hypotéky. Problém je, či máte fungujúcu banku. Či existuje nemovitosť, ktorú môžete zastaviť. Či existujú dokumenty. Či má zmysel riešiť, čo bude o tridsať rokov, keď neviete, čo bude zajtra.
A potom som narazila na Južný Sudán. Podľa Svetovej banky tam takmer 90 percent obyvateľov nemá štátom uznaný doklad totožnosti. My riešime scoring. Niekto iný najprv musí dokázať, že vôbec existuje.
Ale to sú extrémne príklady
Sú. A rozhodne nechcem skĺznuť k vete: „Tak si nesťažujte, pretože niekto sa má horšie." Človeku s pražským platom nepomôže pri splácaní hypotéky informácia, že niekto v Južnom Sudáne nemá občianku. A rodine, ktorá nedosiahne na vlastné bývanie, jej problém nezmizne len preto, že existujú ešte horšie problémy. Všetky problémy sú rovnako hrozné, pokiaľ to tak cítite a ovplyvňuje to váš život.
Hypotéka môže domácnosti ukrojiť obrovskú časť príjmov. A dostupnosť bývania je legitímna ekonomická i politická téma. Mne ide ale o niečo iné. O perspektívu.
Takže sa vlastne máte dobre?
Ano. A to je možno časť môjho problému. Mám sa dobre a čím ďalej viac si uvedomujem, koľko inštitúcií, ľudí a neviditeľných systémov musí každý deň fungovať, aby som sa dobre mať mohla.
Na svete pritom stále žije približne 1,3 miliardy dospelých bez finančného účtu. Zajímavé je, že asi 900 miliónov z nich vlastní mobilný telefón a okolo 530 miliónov dokonca smartphone. Takže časť sveta už drží v ruke ten istý prístroj ako ja. Len cez neho nemôže otvoriť bankovú aplikáciu, pretože žiadny účet nemá.
Ja cez neho sledujem vojnu, otepľovanie, voľby, požiare, povodne, a potom sa divím, že mám blbú náladu.
Tak prečo tie sociálne siete proste nevypnete?
Urobím to. Nie preto, že nechcem vedieť, čo sa deje vo svete. A už vôbec nie preto, že by som verila, že keď niečo nevidím, prestane to existovať. Skôr premýšľam, či človek nestratí citlivosť, pretože vidí príliš veľa.
Sto sedemnásť miliónov vysídlených ľudí.
Tristo miliónov ľudí bez domova.
Tri celé štyri miliardy ľudí s problémami s adekvátnym bývaním.
Štrnásť percent poškodeného alebo zničeného bývania na Ukrajine.
Štyridsaťtri zničených bankových pobočiek v Gaze.
Deväťdesiat percent ľudí bez uznávaného dokladu totožnosti v Južnom Sudáne.
A potom zase prstom nahor. Ďalšie video.
Stop
Vypnem to a popremýšľam, ktoré čísla sú len ďalšie čísla na displeji a ktoré by nás mali prinútiť ten displej zase na chvíľu odložiť.
A mimochodom, keď budem nabudúce s niekým riešiť, že hypotéka za päť percent je drahá, stále mu poviem, že je drahá. A tú vetu, že by si ju mal vziať hneď, akúkoľvek a kdekoľvek, kým môže a nie je to zakázané, si radšej nechám do nášho podporného krúžku. Pretože hypotéku si samozrejme nemá človek brať akúkoľvek a za každú cenu. Lenže čo ak je pravý čas a je potrebné využiť doby, keď sa môžeme ešte o výške sadzieb medzi sebou hádať?
Zdroje: autorský text, komentár, UN-Habitat, United Nations Statistics Division, UNHCR, World Meteorological Organization, Česká banková asociácia, eOselia, National Bank of Ukraine, World Bank
