Šúpanie úverovými sadzbami o desatiny percenta sa stalo jednou z sledovaných akcií na poli českej bankovej politiky. Donedávna málokto vedel, že ide o kľúčovú úlohu Českej národnej banky (ČNB). Teraz sú ostro sledovanou témou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje najmä cenu hypoték. Rovnako je tomu vo spojených štátoch. Skákavoce úrokové sadzby sú v USA však oveľa dôležitejšou témou. Dianie v najväčšej svetovej ekonomike zaujíma aj prezidenta Trumpa a pristupuje k nemu po svojom.
Federal Reserve System (FED) je názov americkej centrálnej banky. Prečo sa táto banka nemenú banka podobne ako NBS, je jedným z typických prejavov americkej angličtiny. Porovnať môžeme treba k situácii, keď americký minister zahraničia nenese funkčný titul ministra zahraničia, ale ide o tzv. State Secretary (doslovný preklad by bol asi "štátny tajomník").
Základná role FEDu je veľmi podobná domácej NBS. Obe inštitúcie by mali byť nezávislé na politických činiteľoch a obe by mali dbať na inflačné zdravie ekonomiky. K tomu slúžia úverové sadzby, ktoré určujú, za koľko môžu banky požičiavať. U nás sú potom v praxi vyslovene prerokovávané výšky percent na hypotékach a z druhej strany na sporiacich účtoch.
Samozrejme sa to týka všetkých úverových produktov a v tom spočíva aj jeden z kľúčových rozdielov medzi praktickým životom Američana a Čecha. Kým u nás pomaly prechádzame z platby v hotovosti na platby debetnými kartami, v USA už dlhé desaťročia funguje trochu iný princíp nákupu v retailovom sektore.
Kým u nás bola platba pomocou karty v 90. rokoch iba imaginárnym prejavom americkej televíznej produkcie, v USA sa tými kreditkami bežne platilo a platí dodnes. Stále platí, že niekto nevie aký je princíp kreditnej karty. Platba kreditkou je totiž na dlh a debetnou kartou sa odsajú priamo peniaze z účtu.
Kým na Slovensku sa kreditné karty využívajú marginálne a sú devízou najmä vášnivých cestovateľov, v USA dominujú. Múdrym netreba napovedať, že kým u nás úrokové sadzby sledujú najmä refinancovanie lacných vlastníkov nehnuteľností s hypotékami, v USA sa problém týka všetkých.
Možno tu sú korene Trumpovho umiestnenia šéfa Fedu Jeromeho Powella na zoznam jeho nepriateľov na život a na smrť. O miesto na tomto zozname Powell súťaží v tesnej konkurencii so sprchami s nízkym tlakom, s ktorými chce americký prezident rázne zatočiť!
Trump by rád videl nízke úrokové sadzby. Jeho voliči by totiž okamžite videli nízke prevádzkové náklady na svojich kreditkách. Navyše sa pravdepodobne aj v tomto smeru prejavuje Trumpova minulosť reality makléra. Na nákupoch nehnuteľností sa totiž najľahšie zarobí, keď sú lacné peniaze. Požičiate si za lacný úrok, peniaze uložíte do tehál a keďže to tak urobí množstvo ľudí, cena nehnuteľností vyletí nahor.
Lenže medzi úlohami FEDu nie je uľahčovať realitný biznis, ale dohliadať na infláciu, pretože ak cenová hladina stúpa, môže to mať zásadný vplyv na dôveru v systém. USA vo svojej histórii nemajú kapitoly s iným politickým režimom ako takým, kde systém demokratických pravidiel funguje. Jedným z týchto pravidiel je aj nezávislosť FEDu, lenže tá v osobe Jerome Powella leží Trumpovi v žalúdku, pretože ho nepočúva.
"To je nakoniec ten problém. Na vnímaní nezávislosti skutočne záleží, a práve to je zhubným dôsledkom útokov, ktoré skutočne vyvolávajú pochybnosti o tom, či Fed môže byť tak pevný, ako centrálni bankári chcú,"
vysvetlila kúzelný kruh súčasnej situácie pre BBC ekonómka Sarah Binder z Univerzity Georgea Washingtona.
Ak by bolo v najlepšom záujme ekonomiky, občanov aj inflačnej hladiny znižovať úrokové sadzby, zostala by na podlahe horkosť straty nezávislosti centrálnej banky. Eroze dôvery v systém sa však môže vymstiť každému, aj Donaldovi Trumpovi. Veľmi pravdepodobne s týmto problémom bojujú aj centrálni bankári.
Zdroje: autorský text, komentár, BBC