Kto dá na kampaň 90 miliónov, bude v parlamente, hovorí devätnásťročný politik Daniel Krutý

Máme pomerne čerstvo po voľbách. Čítal som nejaký váš príspevok na sociálnych sieťach, kde ste reflektovali výsledky vášho politického uskupenia. Tak som sa chcel opýtať, ako ste s tými výsledkami spokojný?

Ďakujem ešte raz za pozvanie. Celkom spokojní sme. Na to, že kampaň sme viedli poctivo, čestne, bez peňazí. Faktický sme nemali nejaké extra projektové riadenie. Bol to trošku punk projekt. A šli sme do toho po hlave. Takže ten výsledok je vlastne celkom fajn. Sme deviati, hneď za Prísahou. Nemali sme billboardy. To znamená, že my sme spokojní.

Odrobili sme si to, napriek tomu o to väčší kus práce máme ešte do budúcna. Ale celkom, povedal by som, dobrá štartovacia čiara. 

Prodej luxusní vily, Praha 6 Hanspaulka – 748, Praha 6

Show property

Keď sa pozrieme celkovo na výsledky týchto volieb, čo to podľa vás vypovedá o nejakom aktuálnom politickom klímate a celkovej spoločenskej nálade? 

Absolútne, povedal by som, politologicky presne taká tá únavu spoločnosti z krízy, ktorá tu je. Alebo z tých kríz, ktoré sa akumulovaly posledných päť rokov.

To znamená, že tu bolo jedno značne dominantné téma - anti Fiala, ktoré proste zafungovalo, tak sa vymenila vláda. A ľudia zase chcú trošku od tých reforiem naspäť. Všetko všetkým. Štát niekde tie peniaze predsa vyhrabe, ten politik to nejak zariadi.

Také to spoliehanie sa na štát je teraz ešte dominantnejšie. A samozrejme, z čoho mám radosť, že sa nedostali do parlamentu komunisti.

Vládna koalícia, ktorá bude vládnuť, bude vládou premárnených príležitostí, pretože sa opäť zastavia dôležité reformy.

Prekvapili vás volebné výsledky, alebo ste ich skôr očakával?

Skôr očakával. Keď sme robili kampaň a vyšli za Prahou, tak vládu Petra Fialy už reálne proste nikto nechcel. Tam fakt šlo vidieť v ľuďoch to nahnevanie a sklamanie. Nakoniec, keď proti sebe máte nejaký veľký blok vašich nevoličov a ešte do toho sklamete svojich vlastných voličov - tým, že nedotiahnete niektoré reformy alebo hovoríte o mínus 10,86 miliardovom deficite, že to je mimoriadne zodpovedné hospodárenie - tak proste to je potom zle.

Takže neviem, čo očakávali. Je to škoda, ale aspoň je tu miesto pre nové subjekty ako sme my, takže uvidíme.

Keď sa ešte vrátim k tomu príspevku, tak napriek tomu som tam cítil trochu sklamania. Keby ste sa mali vrátiť späť a vyhodnotiť tú situáciu spätne, čo by ste možno urobil inak?

To je vlastne skvelá otázka, nikdy som nad tým takto nerozmýšľal. Človek by sa mal snažiť reflektovať nejaké to svoje pôsobenie, retrospektívne si to vyhodnotiť v sebe samom.

Samozrejme, že sme robili chyby, ale my to berieme tak, že proste z toho plynie nejaké ponaučenie. A ak vám mám uviesť nejaký konkrétny príklad, tak by sme tam nemali tú pauzu približne dvoch mesiacov, kedy asi pár týždňov pred voľbami bohužiaľ nevyšlo žiadne video. To je škoda. Potom sme to dobiehali, ale vzhľadom k tomu, že sme zháňali aj nejaké peniaze, bol tam nejaký fundraising a snažili sme sa robiť trošičku niečo iné ako politiku a veľa sme robili program, tak sme podcenili prezentáciu navonok.

To je možno niečo, na čo sa do budúcnosti môžeme viac zamerať.

Prodej luxusního bytu 3+kk, Karlín, Praha 8, Praha 8

Show property

A to ma zaujíma, vy ste to spomenuli alebo naznačili - tie financie. Akú veľkú rolu hrá to, koľko peňazí sa dá do kampane?

Absolútne zásadné. V politike je úplne jedno, aký je volebný program, môžete si tam napísať čokoľvek. Dôležité je, aby vás ľudia videli a aby z vás mali pocit, že ste pre nich ten správny politik. Takže keď niekto robi permanentnú kampaň a dá do toho 90 miliónov, je takmer isté, že v parlamente bude.

Podľa prieskumu organizácie STEM boli rozhodujúcimi témami bezpečnosť, zdravotníctvo a financie. V súvislosti s tým ma napadá, či ste nepremýšľali o tom, že do budúcnosti bude treba zmeniť priority vášho programu. Alebo sa ho ani nedotknete a zostane taký, aký je?

Určite by som netvrdil, že sa ho ani nedotkneme. Myslím si, že politické strany, ktoré sú uzavreté v tom, že len jedna téma je dôležitá a nič iné nepripúšťajú, majú zlú stratégiu. Určite nejaké zmeny tam budú, ale skôr budeme pružne reagovať na situáciu, ktorá nastane. Pretože stále si myslím, že verejné financie budú ústrednou témou.

O to viac, čo táto vláda chystá zrušenie dôchodkovej reformy, zvyšovanie platov, zvyšovanie dávok a zvyšovanie príspevkov, o to viac bude treba potom brať do úvahy horizont udržateľných verejných financií. A myslím si, že tam budeme mať priestor sa ešte v tejto krajine zlepšovať. Takže to stále bude nosná téma tohto programu.

Vy ste spomenuli dôchodkovú reformu. Čo môžeme podľa vás v tejto súvislosti očakávať od budúcej vlády? Vy o tej dôchodkovej reforme hovoríte v  médiách pomerne často.

Môžeme očakávať zrušenie dôchodkovej reformy, čo znamená, že môžeme meniť, reformovať, upravovať tieto systémy na obraz politika. Ale čoho by sme sa nemali dopúšťať, je skalopevné odmietanie všetkého, zrušenie, dupnutie si: "Nie, mne sa to nepáči, ja to robiť nechcem, ja tú reformu v žiadnom prípade nepotrebujem ako politik" - čo je krátkozraké.

Samozrejme to nie je tak jednoduché, pretože aj keď vláda zastropovala vekový odchod do dôchodku na 65 rokov, čo je teraz hlavný bod programového vyhlásenia, za vlády Andreja Babiša sa nič nestane. Celý rast dôchodkového veku bol plánovaný až od roku 2030. To znamená, že Babiš síce zmení číslo v zákone, ale vekový odchod do dôchodku sa stále bude zvyšovať o dva mesiace každý rok.

Je to teda vágné vyhlásenie, ale ak zároveň deklarujú, že chcú dlhodobo vyrovnané rozpočty, zrušenie dôchodkovej reforme je proti tomu. V horizonte 50 rokov nás to bude stáť milióny korún, ktoré chýbajú v investíciách, vo vede, infraštruktúre a energetike.

Zrušenie dôchodkovej reformy je proste krok späť. Možno by bolo tolerovateľné, keby to urobili inak – napríklad zachovali prvý pilier s odchodom do dôchodku na 65 rokov, ale zároveň zaviedli fondové financovanie a druhý pilier, aby si každý investoval na svoj dôchodok a zvýšil tak osobnú zodpovednosť. Ale oni len hovoria „rušiť, rušiť, rušiť“. A nejaké parametrické zmeny tretieho piliera bohužiaľ nestačia.

Andrej Babiš medzi iným vyhlásil, že na Ukrajinu už nepošleme ani korunu. Ako hodnotíte toto vyjadrenie?

Ja si myslím, že to je zle, pretože Andrej Babiš je politik non plus ultra. To, čo hovorí pred voľbami, sa neberie ako platidlo, ale má voličov, ktorí nepodporují Ukrajinu, a preto je to logické vyústenie do jeho programu. Napriek tomu si myslím, že je to zle.

Hoci je situácia dlhá, mnohých to už štve; niektorí občania majú zlé skúsenosti s Ukrajincami v Českej republike. Ale sú to ľudia, ktorí utiekli zo zeme, na ktorej území dopadajú rakety, a je správne podporiť krajinu, ktorá sa bráni.

Nalijme si čistého vína: ak by bola vojna v Českej republike, určite by aj veľa bohatých ľudí, ktorí majú krásne autá, utieklo, pretože nechcú byť ohrození na živote. Nemám rád škatuľkovanie; medzi každými obyvateľmi sú násilníci, medzi Čechmi tiež.

Myslím si však, že teraz je to citlivá téma, ktorá sa zbytočne politizovala. Rozumiem, že ide o vnútornú bezpečnosť a snahu zabrániť nárastu kriminality, ale postavenie sa na stranu ľudí, ktorí utiekajú pred vojnou, je podľa mňa správne.

Václav Klaus v jednom z rozhovorov nedávno vyhlásil, že podľa neho je komická predstava, že by Rusko napadlo Českú republiku. Ako vnímate túto aktuálnu bezpečnostnú situáciu, keby Ukrajina skutočne padla? Je tu určité riziko, že by Rusko mohlo napadnúť Českú republiku?

Výhoda autoritárskych krajín je väčšinou v tom, že svojich obyvateľov dlhodobo strategicky pripravujú na to, čo príde. Môžeme to dokumentovať tým, že pred ostrou fázou kampane vojny na Ukrajine Vladimir Putin a celý režim dlhodobo tvrdili, že Ukrajina sú fašisti, neludia a že tam sú banderovci, ktorí vraždia ľudí. Tým pripravovali obyvateľstvo na inváziu.

Čo to teraz robí u našich spojencov? Ak sledujete ruskú štátnu televíziu, bežne sa hovorí o tom, že dojdú do Varšavy a Berlína, pretože na západe sú fašisti, ktorí ničia ekonomiku. Dúfam, že sa to nestane. A myslím, že sa nestane. Ale určite sa na to nebudem spoliehať. Je dôležité investovať do vnútornej bezpečnosti a obrany, aby sa agresor odradil. To je základ.

Musím sa vás, Danieli, samozrejme opýtať na aktuálne prípady Filipa Turka. Je ich teraz celá rada. Ako vy to vnímate? Mal by taký človek byť ministrom zahraničia?

Určite nie, určite nie. Samozrejme, je tam veľa emócií, média a ľudia tomu neveria a teraz sa objavujú rôzne konšpiračné teórie.

Aj keby všetko, s čím prišiel Deník N., bolo lživé - povedzme, nič z toho nie je pravda, aj keď si to nemyslím - tak len to, čo Filip Turek doteraz nesmazal zo sociálnych sietí a to, k čomu sa v minulosti priznal, stačí.

Napríklad vyjadrenie, že napísal na sociálnej sieti "Kellner do plynu". A keď sa na to vtedy pýtala pani Bobošíková - to je celkom vtipné, že práve v tomto programe došlo k nejakému odhaleniu - tak povedal, že si to moc nepamätá a bol mladý a blbý. Nie, to je zle. Písal to vo 25 rokoch - mne je 19 rokov a podľa mňa by som takú vec nenapísal ani v 13 rokoch - proste takú sprostosť. Taký človek nepatrí na ministerstvo zahraničia.

Mám k tomu ešte jeden dôležitý argument: vezmite si, čo na neho vyšlo alebo čo vychádza na povrch, keď sa na neho zamerali média a obyčajní ľudia.

Teraz si vezmite, že taký človek bude ministrom vlády a zamieri sa na neho bezpečnostné služby, nejakých zahraničných mocností, nejakých zahraničných štátov. Čo ešte na neho vypláva? Aký tam bude vydierací potenciál na Filipa Turka? Čo na neho ešte nájdu? To je proste veľa otázok a málo odpovedí, a bohužiaľ taký človek nemá čo robiť na ministerstve zahraničných vecí.

Ešte nepoznáme presne, kto obsadí jednotlivé ministerstvá. Ako hodnotíte potenciálne zloženie vlády? A čo by ste povedali Andrejovi Babišovi, keby ste bol prezidentom?

Záleží samozrejme, s čím by prišiel, ale pán prezident má dôležitú úlohu, pretože ústava hovorí o tom, že mení a odvoláva predsedov a členov vlády, čo sa potom rôzne interpretuje v rámci práva.

Čo by som povedal k zloženiu kabinetu? Sú to väčšinou ľudia, ktorých Andrej Babiš neprijíma. My tam nájdeme bývalých zamestnancov Agrofertu, nájdeme tam odborníkov SPD, ktorí sú ľudia, ktorí kedysi s Andrejom Babišom spolupracovali. Úplne rovnako napríklad Boris Šťastný – človek, ktorý, keby mal vzťahy aj k ODS, je potom samozrejme blízko. Takže si to Andrej Babiš pekne zložil.

Ďalšou témou, ktorú by som chcel prebrať, je kríza bývania. Andrej Babiš vyhlásil v súvislosti s týmto témou, že chce postaviť desať tisíc bytov ročne. Je to podľa vás reálne? A čo ďalšieho možno prípadne očakávať od tejto vlády, ktoré kroky podnikne?

Čo sa týka sekcie bývanie, ja si myslím, že to reálne asi je možné. Samozrejme záleží, aké nástroje k tomu zvolí. Ak chce meniť stavebný zákon a urýchliť stavebné konanie, tak všeobecne povedzme, že to je dobrý úmysel, a buďme radi, že to vláda bude robiť.

Na druhej strane si ale myslím, že mnoho krokov, ktoré ona robí – keď trošku odbočím od bývania – budú znamenať lacnejšie ceny. A ako? No, zaplatí to štát. Tak ako v závere, či to platím priamo ako občan cez faktúru, alebo či to platím prostredníctvom svojich daní cez štátny rozpočet, je úplne jedno.

Pretože keď to za mňa zaplatí štát, tak ten štát rovnako niekde tie peniaze musí vziať. A tie vezme z mojich vreciek. Takže to si bohužiaľ asi veľa ľudí neuvedomuje.

Samozrejme, keď tam ešte je ten dlh, tak to zaplatia naše deti. Nikto sa ich nepýtal, takže mi to voči nim príde trochu hlúpe. Obzvlášť na nejaké bežné prevádzkové veci, nieto dotácie. Tak to je škoda.

Ale čo sa týka bývania, tak tam máme nefunkčnú ponuku na trhu vzhľadom na dopyt. Štát do toho čerpá asi 30 miliárd korún ročne a malo by sa viac stavať, súhlasím s tým. Ale teraz mi možno ľudia vykričia u vás, ale nie je to o nedostatku bytov na trhu, ale o tom, že sú drahé.

Kto chce bývať, tak bývať môže. Tu sme v krásnej miestnosti, takže si to človek dokáže kúpiť, ale my potrebujeme viac sprístupniť bývanie. Aby bolo lacnejšie, aby bolo treba aj sociálne bývanie, aby sa nám prečistili povolenia - takže to je teraz zásadný úloha, ktorá je pred vládou. Tak uvidíme, ako sa s tým popasuje.

Ja jej budem držať palce, samozrejme, ale nemala by zabúdať ani na dlhodobý horizont tej politiky. Vždy, stratégia, to musí byť vízia.

Máte 19 rokov, plánujete si niekedy v budúcnosti vziať hypotéku? Myslíte si, že pre vás bude dosiahnuteľná? Alebo sa možno máme pripraviť na to, že sa zmení koncept bývania v Českej republike a bude prevládať nájomné bývanie, ako to je v iných štátoch v Európe?

To je dobrá otázka, či zvažujem hypotéku. Asi áno.

Tá otázka skôr smeruje k tomu, ako veľmi je pre vás osobne, ako pre mladého človeka, dôležité vlastniť nehnuteľnosť?

Ja už nepatrím úplne do tiej generácie, ktorá by nutne musela niečo vlastniť. Pre mňa by to bolo pohodlnejšie, príjemná vec, ale úplne úprimne vám poviem, že viac než investovať do tehál, radšej budem investovať na nejakom akciovom trhu. Úplne úprimne, ako človek s trochu ekonomickým pozadím.

Na druhej strane je to vždy príjemnejšie, je tam nejaká istota. A človek pre vlastný sebarozvoj potrebuje nejaký výhľad a istotu, takže skôr áno, ale nie je to nič, na čom by som trval, že nutne musím mať vlastné bývanie. Nájom je úplne v pohode.

Do poslaneckého snemovne sa teraz dostala Julie Smejkalová a časť verejnosti ju začala kritizovať za to, že v tomto veku tam nemá čo robiť. Moja otázka znie, ako vy to vnímate a či máme v poslaneckom snemovne dostatok mladých ľudí, napríklad ako ste vy. Aj keď vy by ste do Poslaneckého snemovne ešte nemohol vstúpiť (možné to je od 21 rokov, pozn. red.).

Rozumiem otázke. Vekový priemer v poslaneckom snemovne je stále okolo 50 rokov, predpokladám, že sa to veľa nezmení po novom zložení, hoci tam máme historický počet osôb pod 30 rokov.

Ale teraz možno prekvapím, asi by som sa príliš nezameriaval na to, aby tam bolo veľa mladých ľudí, hlavne by som tam chcel schopných ľudí. Lebo za mnohých mladých kolegov v politike sa človek niekedy hanbí, prepáčte, tak to proste je. Ale myslím si, že potrebujeme schopných ľudí. Tí mladí ľudia tam môžu priniesť nové pohľady, to samozrejme áno.

Myslím si, že by mala reflektovať zloženie generácií tohto štátu. Teraz to je trochu vyklopené pre staršiu generáciu, vidíme to na volebných programoch a na elektoráte - keď máte 2,4 milióna starších dôchodcov, tak sa asi potom stanú prioritou volieb, nie? Tak máte 2,4 milióna voličov.

Ale pokiaľ ide o posledné tri roky, kým všetci ešte stále kecajú o tom, ako by to malo byť, ja sa snažím to meniť. Snažím sa vstupovať do verejného priestoru, prinášať riešenia, čo málokto robí v politike.

Ale, ako hovorím, Julie držím palce. Mali sme spolu tak trošičku malý spor, ona raz na sociálnej sieti niečo napísala a teraz ju to dohnalo. Pred rokom napísala: „Pán Krutý, z akého titulu si tu dovolujete ako expert na verejné financie, keď ste tak mladý?“ Tak si hovorím, to je zaujímavé, to som od vás nečakal. A teraz ju to doháňa. Ja som to zdieľal na Twitteri znovu a tá chudinka tam dostala trochu chladu, ale myslím si, že je to niečo, čím si politik musí prejsť. Držím jej palce, počkáme si na tú prácu. Toto sa moc nepodarilo, povedzme, ale ja jej prídem na pomoc. Nie je to o veku, je to o tom, aký je človek schopný.

To znamená, akú úlohu tam podľa vás zohráva politická skúsenosť?

Vždy je dobré mať nejakú skúsenosť, a je úplne jedno, či zo života alebo z politiky. Niektorú skúsenosť človek musí mať, ale nemyslím si, že politika je len o tom byť skúsený.

Vždy politika bola o počúvaní, o schopnosti prispôsobiť sa, nájsť riešenie na problémy, ktoré naša krajina má. O tom je politika a nutne to nie je o tom mať 40 rokov a dve hypotéky na krku.

Vy ste predtým znova nadhodili moju ďalšiu otázku. Ako ste sám naznačil - najväčšou skupinou voličov sú ľudia dôchodkového veku. Nie je to trochu problematické z toho pohľadu, že programy sa často určujú podľa toho, čo chcú dôchodcovia, a tí mladí ľudia sú trochu bokom? Myslíte, že sa to do budúcnosti zmení? Ako vôbec môžeme prilákať mladých ľudí k politike?

Ťažká otázka. Snažíme sa o to vlastne tým, že sme tu u vás, ďakujeme za pozvanie. Tým, že sme na sieťach a tak podobne. Možno to niekto mladý uvidí a povie si: "Hej, to mi dáva zmysel, toho možno podporím vo voľbách."

Avšak tento konglomerát dôchodcov, ktorý tu je, je skutočne obrovský. A vôbec nejde o delenie spoločnosti - medzi staršími ľuďmi je veľa tých, ktorí dbajú na to, aby pre svojich vnukov bol svet dobrý.

Ale naliehajme si čisté víno - je to volebná skupina, ktorej sa často niečo sľúbi a veľmi radi preto idú k urnám. Manipuluje sa s tým veľa a je to až nedôstojné. Nemyslím si, že je to správne v tom zmysle, že mám 500 Kč dôchodu navyše. Podstatné je, že keď sa niečo stane, príde sanitka a opatrovateľská služba bude mať kapacitu. V roku 2023 bolo 60 tisíc žiadostí o vstup do domovov pre seniorov zamietnuté – kapacity nie sú. To sú veci, kde by sme sa mali zlepšiť, nielen plošne pridávať peniaze seniorom.

Populácia bude starnúť a situácia sa bude zhoršovať. Ak máme teraz 2,4 milióna starších dôchodcov, v roku 2060 ich bude 2,8 milióna. Za predpokladu rastu dôchodkového veku na 65 rokov potom 3,2 milióna. To bude obrovský tlak na systém a štátny rozpočet. No a to nejde do nekonečna.

Môže sa stať, že aj tí, ktorí si zvolili vyššie dôchodky, na to narazia, pretože ak nikto nepožičiava a Medzinárodný menový fond povie: „Vážený ministro financií, skončili sme.“ Dôchodky budú mínus 20 % a nikto sa nikoho pýtať nebude. Preto varujem pred tým, že každá koruna, ktorú dôchodcom pridáme, môže byť nenávratná. Preto nezvyšujme teraz nad zákonné valorizácie, pretože to vstupuje do tých ďalších valorizácií. No uvidíme, čo nás čaká. Ale bohužiaľ v tom som trochu skeptik.

Keď si spomenieme napríklad na kampaň pirátov, predtým ako sa dostali do Poslaneckej snemovne, boli vnímaní ako rebélia strana, ktorá sa stavala proti tradičným stranám. Neskôr boli kritizovaní za to, že sa z nich stali rovnakí papaláši ako politici z tradičných strán. Moja otázka je, či to náhodou nie je niečo, čomu sa úplne zabrániť nedá - vzhľadom na to, že politická funkcia je spojená s pomerne veľkými výhodami a vysokým finančným platom. Nebojíte sa, že vás časom politika skazí?

Myslím si, že človek, ktorý ide do politiky a nejde tam kvôli finančnej stránke, ale má schopnosti a vie, ako fungujú verejné systémy, prináša riešenia, že sa v tom udrží. Máme kandidátov, ktorí sú vrcholní manažéri, vlastnia firmy alebo žijú normálne životy a nemali potrebu ísť do politiky. Ale hovorím si, že predať túto krajinu za svoj komfort nie je fér.

Myslím, že aby som ja bol v pohode, ale tiež aby ľudia neboli sklamaní, musíme konať zodpovedne. Nemôžem sľúbiť, že každý v mojom tíme bude bezchybný, ale snažíme sa vyberať čestne a poctivo. Urobíme všetko preto, aby si naše hnutie zachovalo charakter sebavedomého sympatického subjektu. Peniaze a moc nechceme – ide nám o program a riešenia, nie o finančné výhody.

Robíme to tretím alebo štvrtým rokom a učíme sa. Keby išlo len o to dostať sa do politiky, nabrali by sme polovicu ľudí. Ale odmietame kompromisy, pretože nechceme robiť politiku len pre vlastné pohodlie.

Danieli, želám vám veľa šťastia do budúcnosti a ďakujem za rozhovor. Majte sa pekne.

Zdroj: rozhovor, vlastné dotazovanie