Vianoce mama versus dcéra. Dcéry chcú všetko inak, matky tak ako to bolo vždy.
Tiež snívate o tých rodinných Vianociach, keď si mama s dcérou vymieňajú poznámky pri prípravách a všetci sú šťastní, spokojní a nešetria úsmevmi? Také sviatky pozná väčšina z nás len z televíznych reklám, realita býva často iná. Stretnutie generácií sa počas sviatočného obdobia zvyčajne intenzívne prejavuje a priepasť, ktorá vzniká medzi jednotlivými členmi rodiny, býva najhlbšia práve medzi matkami a dcérami. Psychologička vysvetľuje, prečo k tomu dochádza a poradí, ako predísť zbytočným sporom kvôli výzdobe, pečeniu a dodržiavaniu, alebo nedodržiavaniu vianočných zvykov.
Sú Vianoce, všetci trpíme
„U nás doma bola mama vždy za tú veliteľku. Všetci sme skákali, ako pískala, a o Vianociach to bolo vôbec najhoršie. Šialene som závidela spolužiakom zo školy, že môžu pozerať na rozprávky a maškrtiť cukrovičko. Ja som musela podľa máminho plánu upratovať dvakrát upratané a na váľanie u televízora som nemohla ani pomyslieť, nohavičky, abych si užívala presne vypočítané cukrovičko. Mala prísť babička s dedkom a všetko muselo byť dokonalé, vraj, aby mamičku nepomlúvali,“ spomína štyridsiatročná Anna pre LP-Life.cz na svoje detské traumy.
Keď si neskôr založila vlastnú rodinu, prisľúbila si, že toto svojim deťom nikdy neurobí. „Chcela som, aby moja rodina mala sviatky pokoja, tie pravdivé, teda bez mojej mamy. Ale ovdovela a s ohľadom na to, že brácha žije v Austrálii, svedomie mi nedovoľovalo nechať ju minulé sviatky osamote. Ale doplatila som na to, mama sa mi infiltrovala do domácnosti a snažila sa prevziať vedenie. Skončilo to šialenou hádkou a zničeným Štedrým večerom. A čo je ešte horšie, už sa to opäť blíži, mama k nám znova príde a bojím sa, že naše večné trenice všetko zničia,“ vopred sa obáva Anna. Bohužiaľ, nie je to nič nezvyčajné, keď sa na malom priestore stretávajú rôzne generácie, je veľká pravdepodobnosť, že to začne vrieť, a ak sa k tomu pridá ešte taká citlivá udalosť ako Vianoce, o ktorých oslavách má každý inú predstavu, je takmer jasné, že to neprebehne úplne hladko.
Stačí si spomenúť na legendárny film Vianočné prázdniny a chudáka Clarka Griswolda, ktorý tiež nechcel nič iné, ako prežiť sviatky so svojou rodinou – ale výhliadka na dokonalé sviatky vzala za svoje hneď po príchode prvých príbuzných. A jeho drahá polovička Ellen na tom nebola psychicky oveľa lepšie, hoci sa statočne snažila. Jej „sú Vianoce a všetci trpíme“ sa zapísalo medzi populárne filmové hlášky, obzvlášť, keď scénu dopĺňalo, ako si zapája cigaretu a zároveň sa ozýva hlas jej matky, ktorá sa vtieravo pýta, či už zase fajčí.
Scénické konflikty
Dôležité je však povedať, že nejde o žiadne „rodinné vojny“ ako také, ale o stret rozdielnych postojov a pováh. Počas roka vedľa seba normálne koexistujeme, hoci sme odlišní, ale v období Vianoc sa všetko vyhrotí. Prečo? Pretože matky bývajú často nositeľkami nostalgie a tradícií, zatiaľ čo dcéry prinášajú túžbu po zmene a snahu uchopiť to po svojom. „Niektoré dcéry, teraz samotné matky, chcú, aby to bolo ‚inak ako predtým‘, ale ich mamy si zase často prajú, aby to bolo ako vždy,“ vysvetľuje pre LP-Life.cz psychologička Šárka Miková, autorka Teorietypu.cz, a dopĺňa: „Konflikt medzi kontinuitou a zmenou sa potom neodohráva vedomo, ale v drobných scénach – pri štedrovečernom stole, pri pečení cukroví, pri radách typu ‚ale my sme to predsa vždy robili takto‘ alebo ‚to by si mala robiť inak‘.“
Kde je teda pravda? Na oboch znesvorených stranách. Ale ako takým vlastne zbytočným trením predchádzať? Možno si sľúbite, že tento rok sa budete viac snažiť a ovládať a bude to v pohode - skvelé a dokonalé. Ako ale upozorňuje Miková, čím väčšie máme očakávania, tým väčšie býva naše sklamanie, keď realita nevyzerá podľa našich predstáv. Nevyhnutné je preto dokázať vystúpiť z bludného kruhu predstáv a očakávaní.
Bez dokonalosti, ale spolu
Urobte si revíziu toho, na čom trváte vy, premyslite si, čoho sa dokážete vzdať, čo môžete alebo nemôžete ignorovať. Znížením nárokov na dokonalosť a snahou riešiť možné dlhoročné spory práve pod stromčekom, sa vám z princípu uľaví. "Som veriaca a Vianoce som mala zažité v tomto duchu. Moja dcéra mi to povinné chodenie do kostola a modlitby pred večerou vyčítala, keď sa osamostatnila, chápala Vianoce tým americkým štýlom, s nápadnou výzdobou a cudzími zvykmi. Ona sa v tomto vydala inou cestou a mne dlho trvalo, kým som sa to naučila prijať. Ale musím povedať, že keď som na ňu prestala tlačiť, naše vzťahy sa dosť zlepšili. Minulý rok ma dokonca sama od seba sprevádzala na polnočnú. Bol to pre mňa ten najkrajší darček. Tento rok som jej na to konto kúpila pár takých kýčovitých ozdôb a pomohla som jej vyzdobiť byt. Bolo to pekné popoludnie, pričom mi mimochodom sľúbila, že opäť vyrazíme na polnočnú a vraj chce ísť aj vnučka," popisuje pre LP-Life.cz svoje skúsenosti sedemdesiatročná Anežka.
Ako je vidieť, nič nie je neriešiteľné, symbolická vianočná bitka o priestor, uznanie a rešpekt medzi generáciami môže skončiť pomyselným zložením zbraní. Možno to znie otrepane, ale je to tak - dokonalosť ide bokom, priestor dostáva otvorenosť a zmysel pre humor a všetko sa javí hneď v lepších farbách. „Skutočný pokoj o Vianociach neznamená, že je všetko dokonalé, ale že sa dokážeme stretnúť bez nutnosti mať pravdu. Niekedy ten najväčší dar, ktorý môžeme dať sebe aj svojej mame, je prestať sa snažiť, aby to bolo ‚tentoraz konečne dokonalé‘. Stačí dovoliť, aby to bolo proste ľudské - s drobnými nesúhlasmi, smiechom, občasnou slzou a pocitom, že sme spolu,“ dodáva Miková.
Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie
