O tom, že summity NATO nemusia byť vždy len prechádzkou ružovou záhradou, sa môžeme presvedčiť nielen na príklade súčasnej prestrelky medzi prezidentom Patrom Pavlom a vládou Andreja Babiša. Príkladov z blízkej minulosti je hneď niekoľko. Pozrime sa na tie najpikantnejšie.
Pozvanie do NATO sme dostali pred tridsiatimi rokmi. O dva roky neskôr prebehol prvý summit, ktorého sme sa oficiálne zúčastnili. Štátnici sa na ňom vtedy vo Washingtone zaviazali k ukončeniu represívnych akcií srbského vodcu Slobodana Miloševiča proti Albáncom v juhoslovanskom Kosove. Zároveň s tým prijali akčný plán a revidované Strategické koncepcie NATO. Vyhlásená bola tiež Iniciatíva k budovaniu nových obranných schopností a Iniciatíva k zbraniam hromadného ničenia.
Odvtedy sa udialo množstvo udalostí, ktoré stoja za zaznamenanie. A nemusia sa týkať práve vyhroteného sporu medzi prezidentom Petrom Pavlom a vládou Andreja Babiša. Pozrime sa trochu do histórie.
Napríklad vlani došlo na tejto akcii v Haagu k dohode o výraznom zvýšení výdavkov na obranu aj potvrdení záväzku vzájomnej obrany a ďalšej podpory Ukrajiny. Na okraji summitu sa uskutočnilo množstvo stretnutí, vrátane rokovania amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.
Tridsaťdva spojeneckých krajín sa na zasadnutí uznieslo, že do roku 2035 budú vydávať päť percent hrubého domáceho produktu na obranné výdavky a na výdavky súvisiace s obranou, a to predovšetkým kvôli hrozbe, ktorú predstavuje Rusko. Napriek tomu sa našiel problémový členský štát v podobe Španielska, ktorého premiér Pedro Sánchez uviedol, že je schopný plniť iba požiadavky NATO s výdavkami vo výške 2,1 percenta HDP. Rok predtým jeho krajina dala 1,28 percenta HDP, teda najmenej zo všetkých spojencov. Trump následne na tlačovej konferencii v Madride pohrozil, že Spojené štáty budú presadzovať voči Španielsku prísnejšie podmienky pri rokovaniach o obchodných dohodách.
Pred dvoma rokmi zase vtedajší americký prezident Joe Biden čelil rade otázok týkajúcich sa jeho kondície a schopnosti viesť hlavnú západnú mocnosť v nasledujúcich rokoch. Osemdesiatjedenročný prezident vtedy uisťoval, že je pripravený čeliť aj o tri roky ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi alebo čínskemu vodcovi Si Ťin-pchingovi. Realita bola však iná. Novým vodcom Spojených štátov sa stal nakoniec Donald Trump.
Počas záverečného dňa akcie Biden navyše omylom označil ukrajinského vodcu Volodymyra Zelenského za Vladimira Putina, lídra Ruska útočiaceho na Ukrajinu.
„A teraz chcem odovzdať slovo prezidentovi Ukrajiny, ktorý má rovnako odvahu ako odhodlanie. Dámy a páni, prezident Putin,"
povedal Biden a odchádzal od rečníckeho pultíka. Vzápätí sa však vrátil a korigoval svoj omyl.
„Prezident Putin, vy porazíte prezidenta Putina, prezident Zelenskyj. Tolko sa sústredím na porážku Putina,"
ospravedlňoval svoje preklepnutie Biden.
„Ja som lepší,"
reagoval vtedy s úsmevom Zelenskyj.
V sále Bidenova chyba vyvolala rozpaky.
V roku 2023 summit NATO rozhodol o posilnení východného krídla. Generálny tajomník Jens Stoltenberg vyvolal kontroverzie, keď vyhlásil, že aktívne zapojenie aliancie do diania na Ukrajine by mohlo Rusko vyprovokovať k reakcii vedúcej k oveľa väčšiemu konfliktu s horšími následkami. Poľský návrh na vyslanie mierovej misie pod alianciou záštitou na Ukrajinu aj preto súhlas summitu nezískal. Poľský premiér Mateusz Morawiecki potom vyjadril nespokojnosť.
„Podpora od Spojených štátov by mala byť oveľa väčšia, pretože Ukrajinci riskujú svoje životy. Nemecko, Francúzsko a mnoho ďalších krajín nerobí dosť,"
prohlásil Mateusz Morawiecki v rozhovore poskytnutom denníku The Washington Post. „Musíme im (Ukrajincom) dať prinajmenšom obranné zbrane, aby mohli brániť svoje domovy, svoj život a svoje rodiny,"
dodal.
Zelenskyj vtedy západným krajinám zas vyčítal, že nereagujú na ukrajinské prosby o pomoc.
„Máte najmenej 20 tisíc tankov! Ukrajina požiadala, aby ste nám darovali alebo predali jedno percento z nich. Ale ešte sme nedostali jasnú odpoveď. Najhoršou vecou počas vojny je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,"
povedal.
Samostatnou kapitolou bola účasť prezidenta Miloša Zemana. Pred tromi rokmi, keď sa akcia konala v Bruseli, sa jej už nezúčastnil, pretože mu lekári zakázali využívať leteckú prepravu. Na predchádzajúcich aliančných summitoch však vždy Českú republiku zastupoval práve on.
Zeman chodil na summity sám a hoci s Babišovou vládou vychádzal skvele, tak napríklad na summite v Bruseli v roku 2018 sa verejne chválil, ako premiéra tlačí ohľadom výdavkov na obranu.
Svojim partnerom v NATO predtým odkazoval, ako českých premiérov a ministrov obrany tlačí do zvyšovania obranných výdavkov. Zároveň s tým jedným dychom volal po zmierení s Ruskom a argumentom, aby sme neopakovali studenú vojnu, s ktorou má Česká republika nepriaznivú priamu skúsenosť.
"Dialóg s Ruskom je niekedy ťažký, ale potrebný,"
apelovala dnes už bývalá hlava štátu.
Zdroje: autorský článok, ČTK, Forum24