Beriem si hráča: Svadba nemohla začať, pretože on musel dohrať level. Potom dorazil
Sú lásky, ktoré vznikajú pri tanci. Sú lásky, ktoré sa zrodia pri šálke kávy. A potom sú také, ktoré sa zrodia v digitálnom svete. Tam, kde bežný človek nevidí city, len pixely. Presne tak sa zrodil aj príbeh Soni a Michala. Ich vzťah začal ako rozprávka o dvoch dušiach spojených vášňou pre hry. No čím hlbšie sa dostali do manželstva, tým viac zistila, že nehraje len jednu hru – hraje aj s jej trpezlivosťou, jej pozornosťou a napokon aj s jej srdcom.
Tento článok je nielen o romantickom začiatku, ale aj o tieni, ktorý môže hádzať závislosť na videohrách na partnerský život. Prinášame pohľad na svadbu s hráčom, prípravy, tradície, realitu po sobáši, ale aj skutočný príbeh ženy, ktorej manželstvo s hráčom zmenilo život na izoláciu a nakoniec skončilo liečením.
Láska cez levely
Soňa nikdy nebola hráčkou, no keď stretla Michala v online prostredí počas pandémie, zdalo sa, že osud si z nich robí srandu, alebo im ponúka výnimočnú šancu. On bol jej online ochranca, spoločne porazili bossy a delili sa o stratégiu aj smiech. Spojilo ich niečo špeciálne, kombinácia fantázie a reality.
Začali si písať aj mimo hry, posielali si fotky, počúvali rovnakú hudbu. Na prvé stretnutie prišiel Michal so slúchadlami zavesenými okolo krku a s očami lesknúcimi sa od únavy. Celú noc predtým totiž hral turnaj. Soňa sa zasmiala. Vtedy jej to prišlo milé. Nevedela však, že tento obraz uvidí ešte tisíckrát – a že raz ju ten istý pohľad bude bolieť.
Plánovanie svadby versus svet World of Warcraft
Svadba bola plánovaná podľa klasického scenára – obrúčky, biele šaty, hostina, koláče. Ale všetko malo menší problém: Michal mal hlavu inde. Namiesto ochutnávky zákuskov radšej testoval nový herný patch. Namiesto výberu obrúsok do výzdoby riešil s kamarátmi z guildy, či môžu posunúť raid. Keď prišla reč na svadbu, Soňa dúfala, že sa Michal bude aktívne zapájať do príprav. No čoskoro zistila, že jej predstava sa od reality dramaticky líši. On sa venoval viac plánovaniu víkendového raidovania s kamarátmi než výberu svadobnej sály.
"Nemusíme mať veľkú svadbu, radšej ušetríme na nový monitor,"
navrhol. Nakoniec však podľahol tlaku rodiny a súhlasil s klasickou svadbou.
Prípravy na svadbu prebiehali v duchu kompromisov. Soňa zariadovala koláče, dekorácie, pozvánky - on sa staral iba o výber hudby pre hry, ktorá zaznela pri príchode do sály. Nevesta krútila hlavou, ale stále verila, že po svadbe sa všetko zmení.
Keď ženích mešká, lebo dohrával level
Deň D prišiel. Všetko bolo pripravené, hostia sa usadzovali, Soňa žiarila v šatách... a Michal meškal.
„Musel som dohrať dungeon, aby som nezradil tím,“
vysvetľoval neskôr.
Neskôr tvrdil, že ho to mrzí. No Soňa si vtedy po prvý raz pomyslela, že možno sa vydáva za niekoho, kto nikdy úplne neodíde zo svojho digitálneho sveta.
Svadba prebehla, ale niektorí si už v ten deň všimli, že ženích nevenoval neveste toľko pozornosti ako kamarátom z guildy, ktorí prišli ho podporiť aj fyzicky, samozrejme v tričkách s logom hry. Hlavným svadobným darom od jeho partie bola nová herná myš, headset a sľub, že ho po svadbe "neopustia", hoci je ženatý. Bol to žart - ale s trpkým základom.
Život v tieni modrého svetla
Prvé týždne po svadbe boli ešte znesiteľné. Soňa dúfala, že sa Michal zmení, že budú viac chodiť von, plánovať spoločnú budúcnosť. Avšak on strávil čoraz viac času v online svete. Pracoval z domova a vo voľnom čase hral. Spolu jedli čoraz menej, výlety neexistovali a Soňa sa cítila opustene - ako NPC postava v jeho živote.
Jedného dňa si sadla a položila mu otázku: „Je pre teba dôležitejšia tá hra alebo ja?“ Michal na chvíľu stíchol a odpovedal: „Ty si skutočná, ona ma len drží nad vodou. Ale neviem bez nej žiť.“
Najviac ju však začalo trápiť niečo iné. Večer mali byť konečne spolu, no on sa objavil v spálni až vtedy, keď dohral. Ona už takmer zaspávala, no vtedy prišiel s očakávaniami, ktoré jej boli čoraz vzdialenejšie.
„Samozrejme, túžba po intimitě je. Ale když celý večer čekám a on mě nechá spát sám, protože potřebuje dokončit herní turnaj a poté náhle se objeví se chuť na sex... to mi prostě projde. Cítím se jak něco, co nechává až na závěr, až vyřídí vše ostatní. Nemělo by to být spíš naopak?“
přiznala Soňa s hořkostí.
Postupně přestala doufat, že večery budou patřit jim oběma. Hry byly vždy na prvním místě. A ačkoli Michal tvrdil, že ji miluje, jeho činy tomu neodpovídaly.
Skutočný príbeh Zuzany: „Nebol tam pre mňa, iba pre nich online“
Zuzana, dnes už rozvedená tridsiatka, nám rozpovedala svoj vlastný príbeh. Jej bývalý manžel bol tiež hráč – najskôr milý, pozorný, kreatívny. Ale po svadbe akoby všetko opadlo.
„Hral aj 12 hodín denne. Ráno som odišla do práce, večer sa vrátila a on sedel presne tam, kde ráno. Ignoroval moje narodeniny, zabudol na naše výročie. Keď som mu povedala, že ma to bolí, odpovedal, že hry sú jeho únik.“
Ich manželstvo skončilo po dvoch rokoch. Posledným bodom bola udalosť, keď sa pokúsil zrušiť ich plánovanú dovolenku, lebo mal dôležitý turnaj. Po rozchode išiel na liečenie. A aká bola diagnóza? Závislosť na videohrách.
„Dôsledky nadmerného hrania sa môžu prejaviť až po dlhej dobe a o to ťažšie sa potom naprávajú. V tomto ohľade ich môžeme prirovnať k cigaretám. Dôsledky každodenného užívania heroínu človek pozoruje už za pol roka, ale fajčiť môžete napríklad dvadsať rokov bez toho, aby ste pocítili výrazné problémy. Lenže potom máte napríklad rakovinu a to je už neskoro. Hranie hier tiež neprináša problémy hneď. Keď spomeniem fyzické následky, na ktoré každý výrobca hier alebo techniky upozorňuje v príbalovom letáku – zrak, držanie tela alebo epilepsia – sú to hlavne následky v oblasti psychiky. V sociálnej oblasti sa môžu následky prejaviť až neskôr,“
Hovorí terapeut Jiří Koreš pre portál iDnes.cz.
Na internete je možné nájsť množstvo príbehov, ktoré ukazujú, ako sa z niekedy starostlivého a prítomného manžela stal hráč, úplne pohltený virtuálnym svetom, a celé manželstvo sa tým začalo rúcať.
Jedným z takýchto príkladov je aj nasledujúci príbeh ženy, ktorá po desiatich rokoch vzťahu zistila, že jej manžel podľahol online hre na mobile do takej miery, že stratil kontakt s realitou aj so svojou rodinou.
„S manželom sme spolu 10 rokov, ide o to, že posledné mesiace padol do nejakej online hry v mobile, zostal úplne mimo, niečo mu hovorím a on sa ma o 2 minúty na to spýta, prestal sa venovať deťom, keď mu to začnem vyčítať tak sa s nimi ide teda zahrať ale normálne na ňom vidím ako ho to nebaví a ledva čaká kedy deti zaspia aby mal pokoj. Naposledy mu zhorel obed pretože počas varenia musel aj hrať, deti nemali čo jesť, museli sme objednať pizzu. Normálne sa o neho bojím, ako mu pomôcť?"
Podľa materiálu od Stowe Family Law sa za hernou závislosťou skrýva mechanizmus dopamínu – hormónu odmeňovania, ktorý hraje úlohu v motivácii a návykovej prirodzenosti hrania. Príznaky zahŕňajú podráždenosť, zanedbávanie vzťahov, lhanie o čase hrania a neschopnosť prestati napriek negatívnym dôsledkom.
Recouple odporúča identifikovať príznaky ako prehnané hranie, únik do hry, fyzické následky (únava, vynechávanie jedla), a jednou cestou von je nastaviť jasné hranice, viesť otvorenú komunikáciu a vyhľadať profesionálnu pomoc.
Štúdia z Fínska uvádza, že používatelia, ktorí hrajú viac než 20 hodín týždenne, reportujú nižšiu partnerskú spokojnosť. Intenzívne hranie narušuje emocionálnu dostupnosť partnerky a spôsobuje nebezpečné emocionálne vzdialenie.
Brevik bol závislý na počítačových hrách, strávil pri nich rok života
Psychológovia často zdôrazňujú, že dlhodobá závislosť na hrách vedie k oslabeniu vzťahov, zanedbávaniu partnera a úplnej izolácii. Najextrémnejším príkladom je prípad Andersa Behringa Breivika, ktorý počas svojich príprav na útoky v Nórsku priznal, že strávil rok života hraním hier. Anders Behring Breivik, ktorý minulý rok v júli spôsobil smrť 77 ľudí v Osle, bol podľa psychiatrického posudku závislý na počítačových hrách. Medzi rokmi 2006 a 2010 strávil pri počítači celkovo 8700 hodín, čo predstavuje takmer celý rok čistého času. Breivik túto skutočnosť poprel. Noviny Aftenposten uvádzajú, že počas hrania online hry World of Warcraft strávil Breivik od novembra 2010 do februára 2011 približne 500 hodín. Vo vlastných rozhovoroch tvrdil, že počítač nevyužíval na hry, ale kvôli plánovaniu teroristických útokov. Podľa Aftenpostenu sa nórska polícia snažila zistiť, s kým Breivik hral, prípadne či niekomu zaplatil, aby hral pod jeho menom.
Aký je život po boku hráča?
Život so zapáleným hráčom nie je jednoduchý. Hry nie sú problémom samy osebe. Problémom je, keď sa stanú prioritou. Partnerka to môže zmeniť, z rovnocenného člena vzťahu sa stane niekto, kto žiada o pozornosť, niekto, kto žiarli nie na inú ženu, ale na klávesnicu.
Soňa dnes žije stále s Michalom, no ich vzťah je iný, ako si predstavovala. Trávia málo spoločného času, a hoci si ju Michal váži, nevie sa odpojiť od svojho virtuálneho sveta. Ona sa prispôsobila, našla si svoje hobby, ale niekedy sa cíti ako spolubyvajúca, nie ako manželka. A druhá žena z príbehu Zuzana...tak tá si našla teraz milujúceho manžela, pre ktorého bola ona na prvom mieste.
Nie každé manželstvo s hráčom musí skončiť tragicky. Kľúčom je rovnováha. Hracia vášeň môže byť súčasťou života, ak je popri nej miesto aj pre skutočný vzťah. Ale ak sa žena stane len pozadím obrazovky, ak jej slová nemajú váhu a jej city sú len prerušovaním herných seansov, potom nejde o lásku, ale o útek. Ak si berieš hráča, priprav sa na svet, kde sa bojuje nielen o lásku, ale aj o pozornosť. A niekedy je to boj, v ktorom žena stojí sama.
Zdroj: autorské dielo, Hyvakysymys.fi, Recouple.com, Stowefamilylaw.co.uk, iDnes.cz
