Hegemon srbskej politiky Aleksandar Vučič, ktorý krajinu riadil 14 rokov, uznal porážku svojej strany vo včerajších predčasných parlamentných voľbách. Vyhrala podľa neho opozičná Študentská kandidátka, ktorá podľa prvých odhadov v 250-člennom parlamente môže obsadiť 135 až 140 kresiel.
Nedeľné voľby v Srbsku boli referendom o pokračovaní dlhoročnej vlády pravicového populistu Aleksandra Vučiča a jeho Srbskej pokrokovej strany. Vyzývateľom mu bola Študentská kandidátka, ktorá vzišla z protestného protivládneho hnutia. Na 6,4 milióna voličov si vyberalo, ktorí obsadia tamojší 250-členný parlament. Vučičovo rozhodnutie kandidovať na premiéra bolo expertmi vnímané ako starostlivo plánovaný manéver, ktorého cieľom bolo udržať si najvyššiu pozíciu a zvýšiť šance jeho strany.
Predčasné parlamentné volby sa v Srbsku konali potom, čo Vučič v septembri rozpustil parlament, vypísal voľby a rezignoval na post prezidenta. Vyhlásil, že jeho ambíciou je stať sa opäť premiérom krajiny.
Mohutné demonštrácie proti vláde prezidenta Aleksandra Vučiča pritom v krajine prebiehajú už necelé dva roky. Hlavným požiadavkom organizátorov protestov, ktoré pritlahli státisíce ľudí, bola obnova nezávislosti štátnych inštitúcií a predčasné voľby.
Vučič a jeho pravicová Srbská pokroková strana vládnu v krajine štrnásť rokov. Počas uvedeného času stihol byť ako prezidentom, tak aj premiérom posledných dvanásť rokov. Domáci i zahraniční kritici ho obviňujú z autoritárskych sklonov.
Kritizovaný vodca čelil opakovane obvineniam z potláčania demokratických slobôd a zároveň umožňuje rozkvet organizovaného zločinu a korupcie, čo popiera. Srbsko udržiava silné väzby s Ruskom aj Čínou, formálne ale zároveň usiluje o členstvo v Európskej únii.
Napätie v Srbsku trvá od doby, keď sa v Novom Sade na severe krajiny zrútil novovyrekonštruovaný betónový prístrešok na stanici a zabil 16 ľudí. Podle kritikov za to môže korupcia pri zadávaní verejných zákaziek. Protesty sprevádzalo spočiatku aj násilie. Srbská polícia pritom čelila obvineniam z nadmerného používania sily a svojvoľného zadržiavania demonštrantov.
Počas volebnej kampane bol na zamestnancov verejného sektora vyvíjaný nátlak, aby sa zapísali na zoznam, na ktorom sľubujú svoje hlasy Srbskej pokrokovej strane. Pokiaľ tak neurobili, dostali výhražky, že na nich čaká zastavenie kariérneho postupu či vyhadzov.
Samotné voľby sa konali v napätej atmosfére a sprevádzal ich mimoriadny záujem. Hlasovať prišlo najviac ľudí od rozpadu Juhoslávie v roku 1992. Pred volebnými miestnosťami sa tvorili dlhé rady ešte pred ich otvorením.
Volebný deň sprevádzala rada hlásených incidentov. V niektorých volebných miestnostiach pozorovatelia registrovali problémy spojené s tlakom na voličov, členov volebných komisií či pozorovateľov. Srbská stanica N1 počas dňa informovala o niekoľkých násilných incidentoch. V Pančeve mala skupina maskovaných mužov s tyčami a svetlicami napadnúť niekoľko mladíkov pred volebnou miestnosťou. Pri meste Ruma podľa svedkov maskovaní muži napadli a zranili zhruba desať motorkárov.
Napadnutí boli aj dvaja novinári, ktorí informovali o hlasovaní v dedine Pavlovac. Európska federácia novinárov následne vyzvala srbské úrady, aby zabezpečili bezpečnosť novinárov a umožnili im nerušene pracovať.
Napätá situácia pred uzavretím volebných miestností panovala aj v centre Belehradu. Miestna polícia uzavrela časť ulice Kralja Milana v okolí Republikovej volebnej komisie, pred prezidentskou budovou boli rozmiestnené policajné jednotky a na uliciach sa objavili aj vozidlá četníctva určené na zásahy proti demonštráciám. Niektoré obchody a reštaurácie v okolí si preventívne zakryli výklady drevenými doskami.
Veľký záujem o hlasovanie sprevádzal voľby aj v zahraničí. Dlhý rad bol nielen pred srbskou ambasádou v Prahe, ale zaplnili sa napríklad aj ulice v ďalších svetových mestách.
Podľa nezávislej srbskej monitorovacej organizácie CRTA dosiahla voličská účasť okolo siedmej hodiny večernej 67,8 percenta. Volebný štáb Študentskej kandidátky potom účasť o 20 hodine odhadol na 69,1 percenta.
Krátko po ôsmej hodine vystúpil Vučič s možno trochu prekvapivým vyhlásením.
„Stále nemáme konečné výsledky, ale na základe vzorky ... je jasné, že sme tieto voľby prehrali,"
oznámil hegemon srbskej politiky.
Vučičovo oznámenie vyvolalo na uliciach Belehradu a ďalších srbských miest výbuch radosti. Autá trúbili, ľudia sa objímali, spievali a tancovali tradičný srbský tanec kolo.
Študentská kandidátka získala 52,61 percenta hlasov, zatiaľ čo koalícia okolo Vučičovej Srbskej pokrokovej strany 39,24 percenta. Prah pre vstup do parlamentu neprekročilo žiadne ďalšie politické zoskupenie, ako vyplývalo z údajov volebnej komisie po sčítaní približne 97 percent volebných miestností.
Podľa projekcie mimovládnej organizácie CeSID a agentúry IPSOS bude mať Študentská kandidátka v 250-člennej skupštine 140 mandátov, zatiaľ čo Vučičovo volebné zoskupenie Jednotné Srbsko ich bude mať 103. Zvyšných sedem kresiel si rozdelia strany zastupujúce maďarskú, bosniackú a albánsku menšinu.
Zdroje: autorský článok, ČTK, Novinky.cz, CRTA