Beriem si samurajov: Jeho duša vie byť silná ako oceľ a nežná ako čajový kvet
Keď sa povie "samuraj", väčšina ľudí si predstaví muža v brnení, s katanou a vážnym výrazom, ako sa prechádza v starovekom Japonsku. Ale ja, obyčajná žena zo strednej Európy, som sa s ním nestretla v historickom filme, ale v čajovni v Kjóto, kam ma priviedla zvedavosť po japonskej kultúre. Nečakala som, že láska príde v takej skromnej a tichej forme. A už vôbec nie, že by som raz povedala: „beriem si samuraja“. Povedala mi Ivana, ktorá si zaspomínala na časy, kedy si brala samuraja.
Než prišla ponuka k sobášu, trvalo mnoho mesiacov, kým sme sa vzájomne spoznali. Pre samurajov nie je partnerstvo len emocionálnou záležitosťou. Je to záväzok ducha. Skúma charakter, vytrvalosť, schopnosť mlčať i hovoriť. A až keď bol istý, že som pripravená vstúpiť do jeho sveta, pozval ma k sebe domov. Tam som pochopila, čo znamená pokora. Čistý priestor, precízne zariadený dom, kamenistá záhrada, ranný čajový obrad, rituálny upratovanie. Nič nie je náhodné. Všetko má svoj zmysel. Ich život nie je o rýchlosti, ale o rovnováhe medzi duchom a telom.
Zapojenie do samurajskej kultúry nie je len o romantike, ale o rešpekte. Jeho rodina ma oficiálne prijala počas čajového obradu nazývaného yuino - výmeny symbolických darov. Nebolo to o žiadnych šperkoch.
Dostala som zložené biele hodvábne šaty, vajcia, sušené ryby ako znamenie prosperity a konopné šnúry ako symbol trvácnosti. Všetko starobylé, hlboké, tiché, ale o to dojemnejšie.
Svadobný deň
Svadba sa konala v šintoistickej svätyne. Pred obradom som musela podstúpiť očistný rituál – symbolické umytie rúk a ducha. Oblečená v bielom kimone shiromuku, ktoré zobrazuje čistotu a pripravenosť prijať svet môjho manžela, som stála vedľa neho – muža v čiernom montsuki s rodinným emblémom.
Kňaz sa pomodlil k prírodným duchom kami, vymenili sme si sľuby a každý vypil tri dúšky saké z troch misiek – rituál san-san-kudo.
Rituál san-san-kudo je jedným z najdôležitejších a najtradičnejších svadobných obradov v japonskej kultúre, najmä v šintoistických svadbách. Názov san-san-kudō doslova znamená "tri-tri-deväťkrát" alebo "trojitá deviatka". Počas tohto obradu ženích a nevesta pijú sake z troch malých pohárov rôznych veľkostí. Každý z nich sa z každého poharu napije trikrát, takže sa každý napije deväťkrát.
Číslo tri má v japonskej kultúre špeciálny význam, pretože je považované za šťastné a posvätné, spojené s rovnováhou a harmóniou.
Obrad prebieha tak, že kňaz alebo starší člen rodiny podáva poháre so saké. Počas obradu sú často recitované modlitby alebo priania k božstvu, ktoré majú chrániť nový zväzok. Po obrade nasledovala oslava, ale nie hlučná a prepychová. Bola to spoločná večera s rodinou, tiché rozhovory, smiech a pocty starším ľuďom. Jedlo bolo pripravované podľa sezónnych zásad, každý chod mal svoj vlastný význam. Nešlo o efektivitu, ale o úctu k tradícii.
Svadobný hostina so symbolikou
Jedlo bolo vybrané tak, aby každé jedlo malo symboliku požehnania:
Ryba Tai (šťastie)
Tai je druh ryby, známy ako pražma kráľovská (pražma červená). V japončine slovo "tai" znie podobne ako slovo "medai" (šťastie, úspech). Preto je táto ryba považovaná za symbol šťastia a dobrých udalostí. Na svadbách sa podáva preto, aby nevesta a ženích mali v svojom živote šťastie a prosperitu.
Kombu (radosť)
Kombu je sušená morská riasa, ktorá sa tradične používa v japonskej kuchyne. Slovo "kombu" znie podobne ako "yorokobu", čo znamená "radosť" alebo "šťastie". Kombu sa tak často používa v slávnostných jedlách, aby do života novomanželov vniesla radosť a dobrú náladu.
Sekihan (oslava)
Sekihan je ryžové jedlo pripravené z červených fazúľ (adzuki). Červená farba symbolizuje šťastie, radosť a ochranu pred zlými duchmi. Sekihan sa tradične podáva pri slávnostných príležitostiach, ako sú svadby alebo narodeniny, na oslavu šťastného okamžiku.
Ozōni (nový začiatok)
Ozōni je tradičná polievka s ryžovými koláčikmi (mochi), ktorá sa často podáva počas Nového roka a svadobných obradov. Symbolizuje nový začiatok, prosperitu a dlhý život. V rámci svadby predstavuje novomanželom šťastný a úspešný štart do spoločného života.
Samurajské oblečenie, ktoré by ste už mali mať vo svojom šatníku
Existuje mnoho kúskov samurajského oblečenia, ktoré by ste už mali mať vo svojom šatníku.
Všetky majú svoj vlastný význam a históriu.
Hakama
Tradičný japonský odev, ktorý nosia muži i ženy. Ide o typ plisovanej sukne, ktorá sa v pase alebo na bokoch zaväzuje šerpou a je možné ju nosiť v rôznych štýloch alebo spôsoboch.
Kimono
Tradičný japonský odev, ktorý kombinuje prvky šiat a županu, obvykle vyrobený z hodvábu, bavlny, ľanu alebo iných prírodných látok, ako je konope.
V minulosti boli samuraji známi svojím prísnym dress codeom. Mali oblečenie, ktoré nosili v závislosti od svojho postavenia vo spoločnosti. Hoci neexistuje žiadna definitívna odpoveď na to, ako sa najlepšie obliecť ako samuraj, stojí za zmienku, že v minulosti dodržiavali prísny dress code. V Japonsku sa objavuje nový trend, ktorý prináša späť termín "samurajská elegancia" – štýl, ktorý kombinuje modernú módu s tradičným japonským oblečením. Vyznačuje sa luxusnými módne vzormi inšpirovanými štýlom Kansai.
Život po svadbe: Byť ženou samuraja
Život so samurajom nie je život v rozprávke. Ale je to život v harmónii.
Ráno vstáva skôr ako ja. Medituje. Cvičí s mečom - nie preto, že by musel, ale pretože jeho disciplína je spôsob bytia. Niekedy toho veľa neprehovoríme – nie preto, že by sme si nemali čo povedať, ale pretože ticho je pre nás rovnako dôležité ako slová.
Naučila som sa, že byť jeho manželkou znamená rešpektovať priestor. Naučila som sa pripravovať čaj s rešpektom, variť ryžu ako rituál, nie len ako jedlo. Naučila som sa, že klanie znamená viac než podanie ruky. Na oplátku sa on učí môj svet. Učí sa milovať spontánnosť, môj smiech, moje európske spôsoby. Učí sa pochopiť, že moja kultúra je iná, ale nie menejcenná. A práve tu nachádzame lásku - medzi bambusom a uhorkami, medzi tichým chrámom a živým smiechom.
Ako to bolo v minulosti?
Tradícia bola, že samurajovia mali dohodnuté manželstvo. Zvyčajne to bola úloha samurajského priateľa alebo príbuzného s rovnakým alebo vyšším postavením, aby mu zaobstaral partnerku. Pre samurajov bolo často ťažké stretnúť sa so ženami kvôli tomu, koľko času trávili so svojimi povinnosťami, takže tento typ odporúčania a dohôd bol základom samurajského životného štýlu. Bolo bežné, že stredne až vysoce postavení samurajovia sa oženili s ženou zo samurajské rodiny, avšak nižšie postavení samurajovia sa mohli oženiť aj s obyčajnými ľuďmi. V tomto prípade ženy priniesli výbavu, ktorej predstavovala majetok rodičov dcéry, aby pomohli založiť rodinný dom. Je rozšírenou mylnou predstavou, že samurajské ženy boli podriadené svojim manželom. V skutočnosti sa samurajské ženy tešili rovnakému spoločenskému postaveniu ako ich manželia a dokonca mohli zdediť majetok alebo samy slúžiť ako samurajky.
Ženy, ktoré sa vydali za samurajských bojovníkov, boli nazývané "karamono-no-yo" alebo "ženy domu".
Ako fungovala ženská spoločnosť vo feudálnom Japonsku a ako sa muži a ženy vzájomne ovplyvňovali
Jedným z najdôležitejších aspektov feudálneho Japonska bola úloha žien.
Ženy museli byť vždy podriadené mužom. Nikdy nemohli robiť vlastné rozhodnutia, čo znamenalo, že na nich bolo hľadené ako na predmet alebo majetok.
Manželský systém v Japonsku v tomto období bol veľmi odlišný od toho, čo poznáme dnes. Muži a ženy si neboli v manželstve rovní a ženy musely poslúchať svojich manželov vo všetkom, čo robili, pretože keby sa im nepodriadili, malo by to na nich zlý dopad.
Úloha samurajských manželiek a ich vplyv na japonskú spoločnosť
Samurajské manželky často zostávali doma, aby sa starali o domácnosť a deti.
V histórii Japonska boli často prehliadané. Neboli to bojovníci, ale skôr ženy, ktoré zostávali doma a starali sa o deti, zatiaľ čo ich manželia sa vybrali na výpravy. Obchodovali tiež so tovarom v mene svojich manželov, pracovali ako farmárky alebo remeselníčky. V mnohých prípadoch mali samurajské manželky ekonomickú moc, ktorá prevyšovala ekonomickú moc niektorých samurajských synov, pretože mohli zdediať pôdu po svojich otcov alebo ju použiť ako zástavu za pôžičku.
Lásku, ktorá nepozná hranice
Oženiť sa s mužom, ako je on, je rozhodnutím nielen milovať, ale aj prijať iný životný štýl. To znamená byť verná hodnotám, ktoré nepozerajú z nákupných centier, ale zo zdrojov starovekých učení. Znamená to milovať bez divadla, ale s hlbokým zámerom. Znamená to stáť po jeho boku v tichu a smiechu, vedieť odložiť meč a otvoriť srdce.
Prečo som sa vydala za samuraja? Nie preto, že by bol výnimočný, ale preto, že jeho duša môže byť pevná ako oceľ a nežná ako čajový kvet, a preto, že v jeho tichu som našla hlas, ktorý rozumie môjmu srdcu.
Zdroj: autorský text, kyohaku.go.jp, nippon.com, culinary-academy.jp, yamato-culture.com, tofugu.com, japantimes.co.jp, samuraihistory.com
