Ebola straší už aj ľudí v Česku. Choroba má prvé desiatky mŕtvych.
V pražskej Fakultnej nemocnici Bulovka zostáva na dobu zhruba troch týždňov Američan, ktorý sa mohol nakaziť ebolou. Nie je to pritom rozhodne jediný taký prípad. Svetová zdravotnícka organizácia totiž medzitým vyhlásila epidémiu za medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. O aké ochorenie sa vlastne jedná?
Ebola predstavuje jednu z najnebezpečnejších nákaz, s akou sa kedy ľudstvo stretlo. Vírus sa prenáša priamym kontaktom s telesnými tekutinami nakazených osôb a počiatočné príznaky môžu pripomínať napríklad chrípku či maláriu, čo sťažuje včasné odhalenie nákazy. Prvýkrát sa objavil v roku 1976 v rôznych afrických krajinách – predovšetkým v Kongu, Gabone, Ugande a Sudáne. Pomenovaný bol po rovnomennej konžskej rieke, v ktorej blízkosti bol jeho výskyt najskôr zaznamenaný. Nakazených bolo vtedy cez 00 osôb. Zatiaľ najväčšiu pohromu spôsobila ebola približne o 20 rokov neskôr, keď rozsiahla epidémia zasiahla Guineu, Libériu, Sierru Leone, Mali, Senegal a Nigériu. Výsledok? Viac než 28 tisíc nakazených a 11 mŕtvych!
Viac než 100 mŕtvych
Choroba o sebe dáva opäť vedieť v posledných týždňoch. Počet podozrivých prípadov dosiahol podľa televízie Al Jazeera 600. Okolo 140 ľudí už podľa uvedeného zdroja zomrelo.
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie v tej súvislosti uviedol, že je rozsahom epidémie a jej šírením hlboko znepokojený. Šéf tejto organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus už vyhlásil epidémiu za medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia.
„Neurobil som to ľahkovážne. Som hlboko znepokojený rozsahom a rýchlosťou šírenia epidémie,"
citovala jeho slová ČTK.
Situáciu zhoršuje slabý zdravotný systém
Africké Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb vyhlásilo vypuknutie eboly v Kongu a susednej Ugande za kontinentálny stav núdze v oblasti verejného zdravia. Toto vyhlásenie medzitým mobilizovalo dodatočné zdroje, vrátane tímov pre reakciu na mimoriadne udalosti a operácií dohľadu.
Vedúci strediska Jean Kaseya medzitým upozornil, že ohnisko nákazy sa nachádza v jednom z najzložitejších operačných prostredí na kontinente. Oblasť sa vyznačuje neistotou, mobilitou obyvateľstva, krehkými zdravotníckymi systémami.
Najzraniteľnejšie sú podľa odborníkov deti. Problém môže ešte vyhrotiť alarmujúca podvýživa, ktorá je pre región príznačná, pretože oslabuje v kombinácii s extrémne obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti v odľahlých oblastiach imunitný systém tých, ktorí tu bývajú.
Proti vírusovej chorobe ebola kmeňa Bundibugyo, ktorá situáciu komplikuje, navyše údajne neexistuje špecifická vakcína a ani cielená liečba. Ochrana sa tak opiera najmä o rýchle vyhľadávanie prípadov, izoláciu chorých a dôsledné hygienické opatrenia.
Spojené štáty „zatvárajú dvierka“, Európa je zatiaľ pokojná
Niektoré štáty už zaviedli reštriktívne opatrenia. Podľa denníka The Washington Post k nim patria aj Spojené štáty. Tie mali zabrániť jednému z lekárov, ktorý sa pri práci v Kongu ebolou nakazil, aby sa vrátil domov. Namiesto toho skončil v berlínskej nemocnici.
Americká vláda ústami svojej hovorkyne však tvrdí, že jediným dôvodom je to, že nemecká nemocnica Charité je medzinárodne uznávaná ako jedno z najlepších zariadení na svete pre liečbu a zvládanie vírusových ochorení, ako je ebola, a to na rovnakej úrovni ako popredné zariadenia tu v Spojených štátoch.
Európska únia obavy z choroby celkovo zmierňuje. Riziko vypuknutia nákazy na Starom kontinente je vraj „veľmi nízke“.
„Vieme, že choroby sa nezastavia na hraniciach, a to platí aj pre ebolu,“
povedala novinárom hovorkyňa Európskej komisie Eva Hrnčírová a dodala, že nič nenasvedčuje tomu, že by Európania mali robiť čokoľvek iné, než dodržiavať štandardné zdravotné odporúčania.
Prvý prípad na Slovensku?
Napriek tomu sa aj u nás začalo v posledných dňoch slovo ebola skloňovať takmer vo všetkých pádoch. Dôvodom je americký lekár, ktorý leží v nemocnici Bulovka v Prahe.
Tento muž je v izolácii na Klinike infekčných chorôb, ktorá má pre takéto prípady špeciálny biobox, nepriedušný priehľadný stan vnútri miestnosti s vlastnou filtráciou vzduchu.
„Pacient prechádza priamo do priestorov, ktoré sú kompletne oddelené od iného priestoru našej kliniky. V týchto priestoroch zotrváva až do konca izolácie,"
opísala situáciu primárka tamojšej Kliniky infekčných chorôb Hana Roháčová. Všetky náklady za pobyt amerického lekára zaplatia podľa Ministerstva zdravotníctva Spojené štáty.
Už po prílete na letisku v Ruzyni, kde lietadlo s ním pristálo v stredu neskoro večer, vykonali zdravotníci a hasiči dekontamináciu muža. Zatiaľ však nie je jasné, či sa muž ebolou naozaj nakazil. Podľa dostupných informácií totiž nemá žiadne príznaky. Do ich objavenia bude v nemocnici iba pozorovaný, nebudú mu vykonávané žiadne vyšetrenia. Ak by sa príznaky objavili, pošle Slovensko jeho vzorky do špecializovaného laboratória v Berlíne, ktoré diagnózu potvrdí v priebehu hodín. Ďalší postup podľa nemocnice bude závisieť od klinického vývoja zdravia izolovaného Američana.
„Pre verejnosť ani bežnú prevádzku nemocnice situácia nepredstavuje riziko,"
napísala nemocnica na sieti X k hospitalizácii muža. Ďalší postup podľa nemocnice bude závisieť od klinického vývoja zdravia izolovaného Američana.
Zdroje: autorský článok, ČTK, The Washington Post, Al Jazeera, sieť X, Wikipedia
