Tušili ste, že obľúbené komerčné testy DNA, ktoré vám určia, nakoľko patríte k nejakému národu, sú celkom slušnou politickou témou? A je vôbec bezpečné si ich nechať robiť? Vo verejnom priestore sa miešajú rôzne otázky a konšpirácie aj o zneužiteľnosti vašej genetickej informácie.
Zdá sa, že je to módny trend. Na koľko percent si Čech, koľko máš z Maďara a bola tá poľská vetva vašej rodiny zo severu alebo skôr z východu? Toto všetko vedia tieto genetické testy odpovedať.
Rovnako ako či váš rod pochádza viac zo severských národov, alebo máte korene niekde na juhu.
Faktom ale je, že genetika Čechov je veľmi rozmanitá. Sme potomkami všetkých, ktorí sa v našej stredoeurópskej kotliny kedy stretli. Máme slovanské, keltické a germánske korene. Podľa prieskumov sme najbližší Rakušanom, Maďarom a Slovákom. Rada z nás má genetické väzby tiež na Nemcov, Rumunov alebo Škandinávcov. Výslovne slovanský pôvod sa odhaduje na 35 %.
Nemôžeme prehliadnuť ani psychologický dopad. Čo ak zistíte, že patríte veľkým percentom k národu, ktorý vám nie je sympatický. Dnešný rozpoltený svet môže citlivejším jedincom ponúkať, že nie je vhodné mať maďarské, nemecké alebo rakúske korene. To ale zaháňame skôr do zábavných extrémov. Obavy sú na mieste z iných dôvodov.
MyHeritage, Ancestry sú dve najznámejšie možnosti. Tie zároveň ponúkajú aj nájdenie geneticky príbuzných. To je výhodné napríklad v momente, keď hľadáte predkov, ktorí emigrovali. České firmy sú EasyDNA a Genomica. K tým ale vyjadril aj český policajt zameraný na forenznú vedu, s tým, že môže často ísť o šarlatánstvo, výsledky nemusia byť presné. A kde materiál končí, nie je známe.
Čo však už je na hrane, je etický prekryv. Zďaleka sa netýka o dnešnej prehriatej korektnosti. Skôr ide o to, kto má právo mať vaše genetické informácie. Je vôbec vhodné zisťovať tieto informácie a ešte ich skladovať a archivovať? Nie je to politicky zneužiteľné v budúcnosti? Možno nad tým mávnete rukou, ale...
Izrael umožňuje Židom návrat do krajiny a získanie izraelského občianstva potom, čo preukáže svoj židovský pôvod. Takzvaný Zákon o návrate prijatý v roku 1950 umožňuje návrat napríklad potomkom Židov, alebo manželom Židov, aj keď sami nie sú Židmi. Genetický komerčný test by teda mohol pomôcť? Oficiálne nie, nie sú právne použiteľné ako spoľahlivý dôkaz. Aj keď taký test mať záujemca bude, bude musieť preukázať svoj pôvod pomocou rodových dokumentov.
Na sociálnych sieťach občas stretnete niekoho, kto si dal urobiť tento test a pochválil sa výsledkami. Hlbšie a do detailov sa mu venoval napríklad Jan Benedikt. Test si dal urobiť aj redaktor Refresheru, našiel tak cez tisíc príbuzných.
V časti balíka „Ancestry Service“ sa dozviete, odkiaľ pochádzajú vaši predkovia alebo koľko máte neandertálskych génov. To je fajn, ale zaujímavejšia je časť „Health Service“, kde sa dozviete predispozície k rôznym dedičným stavom aj chorobám, ale napríklad aj pravdepodobnosť straty vlasov (pre mužov), celiakií, vzťah k kofeínu, rôznym chuťam a vôňam a ďalšie gény, ktoré nesieme v sebe. Alebo naopak aj náchylnosť k veľmi vážnym chorobám. Vedomie celiakie za chrbtom môže byť ešte v pohode. Avšak riziká vážnych chorôb a určovanie pravdepodobnosti, na čo najpravdepodobnejšie zomriete, už môže byť tým, čo citlivejším jedincom môže trvale zvyšovať hladinu stresu. Naopak, niekoho toto zase upokojí, pretože má v rukách prevenciu.
Možno ste zaregistrovali švédske krimi minisérie Prielom (2025). Prípad vraždy tesne pred odložením sa podarí aktívnemu policajtovi vyriešiť v spolupráci s genealom. Film mapuje prácu na zostavovaní DNA rodokmeňa, hľadanie príbuzných a odhaľuje tak, čo všetko vlastne dávame na šanc.
Minisériu je na motívy skutočnej udalosti z roku 2004, kedy polícia nedokázala dopadnúť dvojnásobného vraha. Po piatich rokoch, čo bol najdlhší kriminálny vyšetrovaný prípad v histórii Švédska, sa podaril prelom policajtovi, ktorý si náhodou prečítal článok o 40 rokov starom prípade vraždy v Spojených štátoch. Pomohla metóda, kedy sa DNA vraha používa na nájdenie predkov na genealogických webových stránkach a zostavuje sa rodokmeň až do súčasnosti. V podstate vraha nájdu skrze nové príbuzné vraha. Podarilo sa to v USA, rovnako ako vo Švédsku.
Akonáhle svoj genetický materiál niekam odošlete, stáva sa súčasťou databázy. S tou potom firmy už nakladajú podľa seba. Niektoré sa len skladujú, iné sa využívajú napríklad na vývoj liekov. Najmenej sú vaše práva chránené v krajinách mimo EÚ.
A ako ukázal posledne menovaný prípad vyšetrovania vraždy, je spor i o to. Svojimi informáciami zdieľate informácie aj o všetkých svojich ďalších potomkoch a rodových liniách bez ich súhlasu.
Zdroj: refresher.cz zdravotnickydenik.cz, jiribenedikt.com, en.wikipedia.org/wiki/