Na férovku: Trumpova akcia na Grónsku je vystrelením seba do vlastnej nohy. Na Grónsku sa nedá zarobiť toľko, ako sa zdá
S vojenskou operáciou USA vo Venezuele sa opäť dostalo do popredia jedno z obľúbených a nemenej provokatívnych Trumpových tém. Tým je strategická nutnosť USA obsadiť Grónsko. Najväčší ostrov sveta síce skrýva nerostné bohatstvo, ale jeho lokalizácia za polárnym kruhom z neho nerobí profitabilnú korisť.
Donald Trump opäť pustil mraz do svetovej geopolitiky náznakom, že USA by k zisku Grónska mohli využiť svoje vojenské sily. Trumpove fantastické príbehy majú značne ambivalentný charakter. Na jednej strane Trump každý deň tvrdí niečo iné a tak sa jeho prehlásenia neberú príliš vážne, na druhej strane je prezidentom USA a je schopný čohoľvek, ako ukázalo dianie vo Venezuele.
Už počas svojho prvého prezidentstva púšťal balóniky o nákupe Grónska, ktoré v roku 2019 vyvolávali len salvy smiechu, aby dnes chladili viac, než súčasné teploty hlboko pod nulou.
Časy sú pokryté a Trump v smerom k Grónsku hovorí o jeho strategickej polohe pre bezpečnosť USA.
V minulosti sa už bezpečnostná otázka okolo Grónska raz skutočne vyhrotila. V rámci 2. svetovej vojny USA Grónsko obsadili kvôli hrozbe zo strany nacistického Nemecka, keďže Dánsko spadlo pod vládu hákového kríža. Tehdy bolo zásadné byť na pozore kvôli možnej invázii nacistov do USA, hoci to znie akokoľvek šialene.
Lenže časy sa zmenili a jadrový arzenál USA takúto inváziu úplne znemožňuje, pretože akýkoľvek záujemca o takúto inváziu kdekoľvek na zemeguli môže byť úplne vyhladený v podstate v priebehu minút, bez nadsázky.
„Spojené štáty nezískajú žiadnu výhodu, ak bude vo Nuuku (hlavnom meste Grónska) vlajkovať ich vlajka namiesto grónskej vlajky. Ak existuje nejaká konkrétna bezpečnostná záležitosť, ktorá by mohla zlepšiť bezpečnosť Spojených štátov, bude im samozrejme poskytnuté, čo budú chcieť, pretože sú dôveryhodným spojencom. Nemá to teda nič spoločné so zlepšením národnej bezpečnosti Spojených štátov. Nemajú z toho žiadny prospech, pretože už požívajú všetkých výhod, ktoré chcú“ povedal agentúre Associated Press odborník na vojenské operácie Thomas Crosbie z Royal Danish Defense College.
Po tom, ako Dánsko po 2. svetovej vojne odmietlo Američanom ostrov predávať za 100 miliónov dolárov, získali zmluvu, ktorá im umožňuje na Grónsku stavať základne, ako chcú. Bývalý prezident Joe Biden navyše podpísal ďalšiu zmluvu, ktorá umožňuje prístup do dánskych vojenských základní.
V hre by však mohol byť biznis s nerostným bohatstvom Grónska. Že by si ho doteraz nikto nevšimol, len geniálny Donald Trump prišiel na to, ako anexiou Grónska skvele zarobiť? O nerostnom bohatstve všetci vedia v prvom rade samotní Grónčania. Z ekonomického hľadiska by tu sami radi privítali zahraničné težobné firmy, ktoré by zaplatili za rozvoj miestnej infraštruktúry a krajina by sa mohla stať nezávislou ekonomicky a následne aj politicky. V súčasnosti je totiž závislá na dotáciách z dánskeho rozpočtu.
Takto sa tu napr. pokúsila ťažiť britská spoločnosť London Mining v roku 2013 železnú rudu a to hneď neďaleko hlavného mesta Nuuk. Projekt skončil úplným bankrotom firmy.
Veľkou otázkou sú v Grónsku čínske ambície. S nimi má skúsenosti aj Miloš Zeman. Dnes už si málokto spomenie na jeho vzletné sľuby o miliardových investíciách Číny v Česku, keďže z nich nič neostalo. Podobne Číňania sľubovali stavby letísk a ďalšej infraštruktúry v Grónsku. V centre záujmu bol predovšetkým banský priekop Kvanefjeld, kde sa okrem vzácnych minerálov o ktorých sa v kontexte Grónska často hovorí, mala ťažiť uránová ruda.
Lenže ťažba bola nebezpečná a mohla by podstatnú časť ostrova zasypať rádiáciou a to akosi neprešlo u grónských voličov, ktorí odstavili od moci miestnych socialistov, ktorí chceli s Čínou kooperovať. Číňania síce stále držia podiel v spomínanom dole, kde sa však najskôr nikdy ťažiť nebude. Problém biznisových neúspechov je jednoduchý, Grónsko je na konci sveta a pokryté ľadom, preto sa na ťažbe dá zarobiť len ťažko.
Grónsko síce v časoch klimatickej zmeny taje, ale je naivné si predstavovať, že pod ľadovým pokrovom roztaje nerastný poklad, po zemi sa začne vesele valať a ľahko zbierať. V Grónsku taje permafrost, čo vytvára zásadný problém pre akúkoľvek stavbu, ktorej základy sa vo zmäknutej pôde rozpadnú. Nielen budovy, ale aj cesty a ďalšia infraštruktúra tak môže behom pár rokov úplne zničiť, a také investície sa neoplatia nikomu.
Avšak v krajine existuje niekoľko malých baní na zlato a drahokamov. Majú iba okrajový význam pre hospodárstvo ostrova, nehovoriac o globálnej ekonomike. Väčší rozruch nedávno vyvolal v Dánsku dokumentární film Groónské bielo zlato. Poukázal na to, akým spôsobom na tam usadlom vzácnom kryolite Dánsko historicke vydávalo miliardy. Dokonca film v krajine bol zakázaný, čo dokumentuje nie až tak vrúcný vztah Groónčanov k Dánsku.
Trump však svojou nafúknutou grónskou rétorikou predovšetkým strieľa do vlastnej nohy. Rozvíjať biznis tu môžu Američania ako chcú, a mnoho amerických miliardárov tu aj investuje, ale len s malým profitom. Vďaka medzinárodným dohodám, tu môžu posilovať i vojenskú prítomnosť. V minulosti tu mali viac ako 10 základní, teraz majú jednu. Trump však týmto smerom nič nerobí.
Výsledkom celej eskapády je potom len oslabenie NATO, ktoré najlepšie poslúži Rusku a Číne. Nechcel Trump náhodou práve režimy v týchto krajinách usadiť do patríčnych medzí?
