Patriť k najviac rovnostárskym európskym krajinám. Podiel Čechov, ktorí sa cítia chudobní, je oveľa menší ako napríklad v Grécku, Bulharsku alebo na Slovensku.
Ľudí, ktorým hrozí chudoba, je u nás v porovnaní s ďalšími štátmi Európskej únie málo. Podiel tých, ktorí sa vnímajú ako chudobní, je potom podľa údajov Eurostatu 12. najnižší zo 27 krajín v Európskej únii. Patríme tak k krajinám s najmenšími rozdielmi.
Česko je jednou z najviac rovnostárskych krajín. Podiel chudobných je teda relatívne veľmi nízky. Ľudí ohrozených chudobou u nás v minulom roku bolo len 9,5 percenta. To je najmenej v Európskej únii. Priemer únie je totiž 16,2 percenta.
Taktiež v podiele ľudí pod hranicou chudoby v jednotlivých krajinách EU sme podľa analýzy s 11,3 percentami krajiny na najnižšej priečke. Tento podiel zachytáva tú časť obyvateľov, ktorí sú buď ohrození chudobou, alebo ťažko materiálne deprivovaní, alebo žijú v domácnosti s veľmi nízkou úrovňou pracovnej intenzity. Vďaka uvedeným výsledkom prekonávame napríklad aj skandinávske krajiny, ako sú Fínsko alebo Dánsko, ktoré na sociálnej rovnosti historicky stavia.
Osamelí seniori a samoživiteľky sú na tom najhoršie
V porovnaní so zvyškom Európy sú u nás podľa výskumnej agentúry PAQ Research pod hranicou chudoby niektoré špecifické typy domácností. Ide najmä o samostatne žijúcich seniorov, z ktorých sa pod hranicou európsky porovnateľnej chudoby nachádza 62 percent. Európsky priemer je podľa tohto zdroja 28 percent. Chudoba ťaží aj 43 percent domácností samoživiteľiek alebo samoživiteľov s deťmi, pričom európsky priemer je u nich o 16 percentuálnych bodov nižší.
Pod európskou hranicou chudoby sa nachádza aj neúplných 7 percent českých zamestnancov, 10 percent živnostníkov a približne 30 percent zostávajúcich dospelých – dôchodcov, študentov, nezamestnaných a starajúcich sa o svojich blízkych. Rozšírenosť chudoby medzi nimi prevyšuje európsky priemer.
Nízke mzdy a rozdiely v cenách
Podľa výročnej správy o chudobe Poverty Watch 2025, ktorú vypracovala česká pobočka Európskej siete proti chudobe, u nás tento ukazovateľ zhoršuje napríklad aj nedostupné bývanie a nízke mzdy.
Prijímovou chudobou pak trpia domáce domácnosti častejšie než v najviac prosperujúcom postkomunistickom štáte Slovinsko, súčasne ale menej často než v niektorých stredomorských krajinách ako Portugalsko, Grécko či Taliansko.
Správa spomína aj minimálnu dôstojnú mzdu. Tá minulý rok podľa výpočtov expertiek a expertov predstavovala pri plnom úväzku na pokrytie potrieb dospelého s dieťaťom, voľný čas i menšie sporenie 45 865 korún hrubého. V Prahe a Brne bola kvôli vysokým nákladom na bývanie na hodnote 53 953 korún. Podľa Indexu sociálneho vylúčenia, ktorý zostavuje Agentúra pre sociálne vylúčenie, minulý rok pribudlo obcí s miestami s vysokým podielom obyvateľov s dávkami, v exekúciách, bez práce či vzdelania. Správa poukazuje aj na malé nezabaviteľné čiastky u ľudí v oddlžení či exekúciách, vysoký podiel výdajov na bývanie, nedostupnosť bytov a dopady zlej bytovej situácie a chudoby na vzdelávanie a ďalšie uplatnenie detí.
Podľa agentúry PAQ Research je pri porovnávaní miery chudoby dôležité, aby sa tiež zohľadňovali rozdiely v cenách v jednotlivých krajinách. Mediánový príjem domácností v takých štátoch, ako je Luxembursko, Rakúsko či Írsko, je totiž približne 1,9krát vyšší ako u nás a dokonca 3krát vyšší ako v Bulharsku. Chudobní v Luxembursku alebo Rakúsku majú preto tiež výrazne lepšie príjmy a životnú úroveň. Ich bohatstvo je porovnateľné so strednou triedou v Česku.
Väčšina z nás sa necíti chudobná
Množstvo Čechov, ktorí sa cítia chudobný, tvorilo minulý rok podľa Eurostatu 14,2 percenta. Boli sme tak ďaleko za Gréckom, kde je to približne dve tretiny populácie, Bulharskom s 37,4 percenta a Slovenskom s 28,7 percenta. Zatiaľ čo v roku 2024 sa v Európskej únii podľa svojho názoru za chudobných považovalo v priemere 17,4 percenta ľudí, o rok skôr to bolo 19,1 percenta.
"Česko nie je krajinou, kde by bolo veľa chudoby. Tej extrémnej je podpriemerne. A také tej mäkkej chudoby je, povedzme, v rámci Európy priemerné. Ale určite nie sme v žiadnom ukazovateli, ktorý má zmysel porovnávať, premiant,"
zhrnul závery analýz pre Český rozhlas sociológ Daniel Prokop z agentúry PAQ Research.
A ako je na tom Európa v priemere? Najchudobnejšími sú na starom kontinente podľa vlastného názoru najmä mladí ľudia do 18 rokov, tvrdí Eurostat. Je ich približne pätina. Naopak najmenej je chudobných medzi seniorami, teda ľuďmi nad 65 rokov. Ďalším faktorom, ktorý o bohatstve ľudí rozhoduje, je úroveň dosiahnutého vzdelania. Iba 8,5 percenta obyvateľov Európskej únie s vysokým dosiahnutým vzdelaním si myslia, že sú chudobní. Za chudobné sa na druhej strane považuje 27 percent osôb s najnižšou úrovňou vzdelania. Dôvod je zrejmý: kým ľudia s vysokým dosiahnutým vzdelaním často pochádzajú z lepších pomier, kde majú domácnosti priestor financovať napríklad vysokoškolské vzdelanie a poskytnúť třeba aj sieť kontaktov pre nastartovanie biznisu či nájdenie vhodného pracovného miesta, pre chudobnejšie domácnosti je oveľa náročnejšie finančne podporiť svoje deti počas nákladných štúdií.
Zdroje: autorský text, ČTK, Český rozhlas, PAQ Research
