Petr Pavel a jeho miliónový prezidentský balík. Berie slovenská hlava štátu viac, než je ešte „normálne“?
Práve výška prezidentských platov preto pravidelne vyvoláva otázky, či sú podobné sumy adekvátne, alebo už príliš vzdialené realite bežných ľudí. Zatiaľ čo veľká časť spoločnosti rieši rastúce ceny energií, potravín či bývania, najvyšší ústavní činitelia poberajú mesačne sumy, ktoré mnohí zamestnanci nezarobia ani za celý rok. Kritici preto často upozorňujú na rastúci rozdiel medzi životnou úrovňou politikov a obyčajných ľudí, zatiaľ čo zástancovia vysokých platov argumentujú tým, že hlava štátu reprezentuje krajinu na medzinárodnej úrovni a nesie obrovskú zodpovednosť.
Diskusia o prezidentských platoch sa navyše nevedie len na Slovensku alebo v Česku. Podobné témy pravidelne rezonujú aj v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku či Spojených štátoch. V niektorých krajinách sa verejnosť pozastavuje nad vysokými príjmami prezidentov, inde zase nad tým, aké výhody a náhrady majú k dispozícii aj po skončení mandátu. Rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú pritom obrovské - od relatívne „skromných“ európskych platov až po miliónové sumy v USA.
V posledných mesiacoch sa navyše do centra pozornosti dostal práve český prezident Petr Pavel. Verejnosť stále častejšie zaujíma nielen jeho vystupovanie a politické kroky, ale aj to, koľko vlastne česká hlava štátu zarába a aké ďalšie benefity sú s výkonom prezidentskej funkcie spojené. A čísla, ktoré vychádzajú zo zákona, môžu byť pre mnohých prekvapivé.
Pozrime sa preto postupne na niektorých prezidentov sveta a na to, aké platy, náhrady a výhody im ich funkcia v skutočnosti prinášajú.
Peter Pellegrini (Slovensko)
Plat prezidenta Slovenskej republiky sa tento marec opäť stal témou verejnej diskusie. Potom, čo Peter Pellegrini zverejnil svoju výplatnú pásku, začali ľudia riešiť, koľko v skutočnosti zarába hlava štátu v čase konsolidácie a zdražovania.
Podľa zákona má prezident nárok na štvornásobok základného platu poslanca Národnej rady SR. Keďže základný plat poslanca po zmrazení je na úrovni 4 115 eur (približne 101 tisíc českých korún), prezidentov základný mesačný plat aktuálne vychádza na 16 460 eur hrubého (približne 404 tisíc českých korún). K tejto sume sa ešte pripočítavajú paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura (približne 32 600 českých korún).
Celkový hrubý príjem prezidenta tak dosahuje približne 17 990 eur mesačne (asi 442 tisíc českých korún). Z tejto sumy však odvádza vysoké dane a odvody. Na zverejnenej výplatnej páske bolo vidieť poistné vo výške približne 2 399 eur (takmer 59 tisíc českých korún) a daň takmer 5 875 eur (približne 144 tisíc českých korún). Čistý príjem prezidenta sa podľa zverejnených údajov pohyboval okolo 9 700 eur mesačne (asi 238 tisíc českých korún).
Práve výška čistého príjmu prekvapila mnoho ľudí, pretože verejnosť často pracuje s hrubými číslami. Prezident zároveň tvrdí, že po prijatí konsolidačných opatrení mu čistý príjem klesol o viac než 2 000 eur mesačne (približne 49 tisíc českých korún). Diskusiu vyvolalo aj to, že poslanci si svoje platy zmrazili, ale prezident, členovia vlády či sudcovia zo zmrazenia vyňatí neboli. Opozícia preto kritizuje rast príjmov ústavných činiteľov v období, keď štát šetrí a ľudia čelia zdražovaniu. Kancelária prezidenta argumentuje tým, že výpočet platu je automaticky naviazaný na priemernú mzdu v hospodárstve a nejde o žiadne mimoriadne zvýšenie schválené politikmi. Sám Pellegrini navyše vyhlásil, že akékoľvek navýšenie svojho platu plánuje venovať Lige proti rakovine.
Strana SNS dokonca v minulosti otvorila tému zníženia platu na polovicu, teda z 18 tisíc eur (približne 442 tisíc českých korún) na zhruba 9 tisíc eur mesačne (asi 221 tisíc českých korún), s argumentom, že prezident má predovšetkým reprezentatívnu funkciu a jeho odmena by nemala presahovať plat premiéra. Na tieto návrhy však hlava štátu reaguje skôr vecne a s tým, že krajina má riešiť dôležitejšie problémy ako výšku prezidentského príjmu.
Petr Pavel (Slovensko)
V posledných mesiacoch sa meno Petr Pavel objavuje v médiách čoraz častejšie. Už nejde len o jeho pokojné vystupovanie či snahu spájať spoločnosť, ale aj o výroky, gestá a rozhodnutia, ktoré vyvolávajú diskusie. S narastajúcim záujmom o jeho kroky prirodzene rastie aj záujem o to, ako je nastavené financovanie najvyššej ústavnej funkcie v krajine.
Kľúč k pochopeniu prezidentovho platu prináša priamo zákon. Ten hovorí jasne:
„Prezidentovi republiky patrí plat určený z platovej základne platovým koeficientom vo výške 3,60.“
Pre rok 2026 bola platová základňa stanovená na 106 433 českých korún.
Po prepočte to znamená, že základný mesačný plat prezidenta dosahuje približne 383 tisíc korún hrubého.
Tým však jeho príjem nekončí. Zákon totiž upravuje aj náhrady výdavkov, ktoré sú viazané na výkon funkcie. Táto náhrada sa spravidla pohybuje na úrovni porovnateľnej so samotným platom. Jej výška je určená na 335 % platovej základne, čo predstavuje približne 356 600 korún. Práve v tomto bode sa otvára aj často diskutovaná téma finančného zabezpečenia, respektíve odmeny pre prvú dámu.
V prípade, že prezident má manželku alebo partnerku, ktorá vykonáva protokolárne a verejné povinnosti, systém sa mení. V takom prípade platí:
„Prezidentovi republiky patrí … paušálna náhrada vo výške 235 % platovej základne a jeho manželovi alebo partnerovi … náhrada vo výške 100 % platovej základne.“
V praxi to znamená, že Eva Pavlová ako prvá dáma dostáva vlastnú paušálnu náhradu. Prezidentovi tak patrí približne 250 tisíc korún mesačne na výdavky spojené s výkonom funkcie, zatiaľ čo jeho manželka získava približne 106 tisíc korún.
Keď sa tieto čísla sčítajú, výsledok je pomerne výrazný. Samotný prezident sa so základným platom a náhradami dostáva na približne 633 tisíc korún mesačne hrubého. Jeho manželka má k dispozícii ďalších zhruba 106 tisíc korún. Spoločne tak prezidentský pár disponuje čiastkou blížiacou sa k 740 tisícom korún mesačne.
Je však potrebné zdôrazniť, že nejde o klasický príjem v plnom zmysle slova. Paušálne náhrady slúžia na pokrytie výdavkov spojených s reprezentáciou, cestovaním či verejnými aktivitami a nemusia podliehať rovnakému zdaneniu ako bežná mzda.
Okrem toho má prezident nárok aj na takzvané naturálne plnenia - teda bývanie na Pražskom hrade, ochranu, dopravu či ďalšie zabezpečenie spojené s výkonom funkcie.
Výkon prezidentskej funkcie zároveň nijako nezasahuje do nároku na príjmy z predchádzajúcej kariéry, ako sú napríklad starobný dôchodok či výsluhové dávky. Legislatíva myslí na hlavy štátov aj po skončení ich mandátu. Bývalým prezidentom tak patrí doživotná renta vo výške 50 tisíc korún, ku ktorej sa pridávajú aj náhrady v rovnakej výške. Tie môžu využiť napríklad na prevádzku kancelárie či odmenu asistenta. Celý systém je nastavený zákonne a transparentne, napriek tomu však vyvoláva diskusie. Najmä v čase, keď bežní ľudia riešia rastúce životné náklady, pôsobia tieto sumy pre mnohých vzdialene od každodennej reality.
Pre lepšiu predstavu: priemerný zamestnanec na Slovensku zarobí ročne približne 580 tisíc korún hrubého. Plat prezidenta a jeho manželky sa blíži k 750 tisícom korún mesačne. Inými slovami - prezidentov mesačný „balík“ sa približuje tomu, čo bežný človek zarobí za celý rok, a po započítaní príjmu jeho manželky ho dokonca výrazne presahuje.
Karol Nawrocki (Poľsko)
Plat poľského prezidenta Karola Nawrockého sa v roku 2026 automaticky odvodzuje od zákona a štátom stanovenej základnej sumy. Neurčuje ho vláda ani premiér individuálnym rozhodnutím, ale presný mechanizmus zakotvený v poľskej legislatíve pre najvyšších ústavných činiteľov, píše BNBN.
Podľa aktuálnych prepočtov bude prezident Poľska mesačne zarábať približne 30 887 poľských zlotých hrubého (asi 185 000 Kč). V prepočte ide približne o 7 200 eur mesačne pred zdanením. Ročne tak jeho príjem dosiahne približne 370 tisíc zlotých hrubého (zhruba 2,2 milióna Kč).
Do tejto sumy sa započítava základný plat, funkčný príplatok aj príplatok za odpracované roky.
Vyšší príjem oproti minulému roku súvisí s plánovaným zvýšením takzvanej základnej rozpočtovej sumy o tri percentá. Automaticky sa tak zvýšia aj platy najvyšších predstaviteľov štátu vrátane prezidenta.
Po odpočítaní daní a sociálnych odvodov však prezidentovi zostáva výrazne nižšia suma. Odhady hovoria o čistom mesačnom príjme okolo 20 až 22 tisíc zlotých, teda asi 120 až 132 tisíc korún.
Poľský prezident zároveň počas výkonu funkcie nesmie podnikať ani mať ďalšie príjmy. Plat od štátu je tak jediným legálnym zdrojom jeho príjmu počas mandátu. Po skončení funkcie má následne nárok aj na špeciálny prezidentský dôchodok viazaný práve na výšku jeho platu.
Celý systém odmeňovania je verejný a vychádza priamo zo zákona, nie z aktuálnych politických rozhodnutí.
Frank-Walter Steinmeier (Nemecko)
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier poberá v roku 2026 veľmi vysoký štátny plat, ktorý patrí k najvyšším medzi európskymi hlavami štátov, píše Lohncheck.
Podľa nemeckých údajov činí jeho ročný základný príjem približne 254 400 eur hrubého (asi 6,3 milióna českých korún). Mesačne si tak prezident príde približne na 21 200 eur (zhruba 523 tisíc českých korún).
Plat spolkového prezidenta je v Nemecku priamo naviazaný na príjem spolkového kancelára. Zákon stanovuje, že prezident poberá približne 111 % kancelárskeho platu, čím má byť zdôraznené postavenie hlavy štátu ako najvyššieho ústavného predstaviteľa krajiny. Okrem samotného platu má prezident k dispozícii tiež osobitný príspevok na reprezentáciu a výkon funkcie. Takzvané „výdavkové paušály“ dosahujú približne 78 tisíc eur ročne (asi 1,9 milióna českých korún). Tieto financie slúžia najmä na oficiálnu reprezentáciu, štátne návštevy, spoločenské akcie a ďalšie povinnosti spojené s výkonom prezidentského úradu.
Súčasťou prezidentských výhod sú aj oficiálne rezidencie - predovšetkým zámok Schloss Bellevue a vila Villa Hammerschmidt. Prezident má zároveň k dispozícii služobné vozidlá s vodičmi, ochranu aj kompletné personálne zabezpečenie hradené štátom.
Nemecká legislatíva myslí na prezidentov aj po skončení mandátu. Po odchode z funkcie totiž bývalá hlava štátu získava takzvaný „Ehrensold“, teda doživotnú rentu, ktorej výška zodpovedá jeho doterajšiemu základnému platu. Frank-Walter Steinmeier tak bude mať po skončení prezidentského mandátu nárok na doživotný príjem vo výške približne 254 tisíc eur ročne (asi 6,3 milióna českých korún).
Alexander Van der Bellen (Rakúsko)
Alexander Van der Bellen má jeden z najvyšších prezidentských platov v Európe.
Mesačný plat prezidenta v roku 2026 je 26 252 eur hrubého (približne 645 tisíc českých korún), ročný plat je teda približne 367 528 eur hrubého (asi 9 miliónov českých korún).
V Rakúsku sa priemerná mzda v roku 2026 pohybuje približne okolo 4 950 eur mesačne hrubého (asi 122 tisíc českých korún).
Po odpočítaní daní a odvodov zostáva zamestnancom približne 3 100 až 3 300 eur čistého (76 až 81 tisíc českých korún). Prezident tak zarába približne 5,3-násobok priemernej mzdy bežného Rakúšana. Rakúska hlava štátu síce nemá tak silné právomoci ako premiér, jej pozícia je však výrazne reprezentatívna a spojená s vysokým spoločenským postavením. Hofburg, rozsiahle personálne zabezpečenie, diplomatické povinnosti aj široký tím poradcov robia z tejto funkcie jednu z najkomfortnejších v Európe, píše portál Finanz.
Tamás Sulyok (Maďarsko)
Plat maďarského prezidenta Tamáse Sulyoka sa v roku 2026 opäť zvýšil.
Podľa maďarských médií je jeho príjem automaticky naviazaný na systém odmeňovania najvyšších ústavných činiteľov a upravuje sa podľa zákona, píše portál Nepszava.
Aktuálne mesačne zarába približne 6,48 milióna maďarských forintov hrubého, čo predstavuje asi 403 000 Kč mesačne. Ročne si tak prezident Maďarska príde približne na 77,7 milióna forintov, teda okolo 4,8 milióna korún hrubého.
Zvýšenie platu súvisí s automatickou valorizáciou príjmov ústavných činiteľov. Maďarský systém funguje podobne ako v ďalších európskych krajinách – prezidentský plat nevyplýva z individuálneho rozhodnutia vlády, ale priamo zo zákona.
V Maďarsku pritom platy vrcholových politikov pravidelne vyvolávajú debaty, najmä vzhľadom na životné náklady a priemerné mzdy obyvateľov. Kritici upozorňujú, že rozdiel medzi príjmami politikov a bežných Maďarov sa neustále zväčšuje.
Donald Trump (USA)
Donald Trump patrí medzi najbohatších prezidentov sveta.
Oficiálny prezidentský plat v USA predstavuje 400 tisíc dolárov ročne (približne 8,3 milióna českých korún). Mesačne tak americký prezident zarába približne 33 300 dolárov hrubého (asi 693 tisíc českých korún).
Okrem základného platu má k dispozícii aj reprezentatívny príspevok vo výške 50 tisíc dolárov (približne 1 milión českých korún) a cestovný rozpočet 100 tisíc dolárov (asi 2,1 milióna českých korún), píše Merkur.
Trump však dlhodobo tvrdí, že si prezidentský plat nenecháva. Počas svojho prvého mandátu pravidelne oznamoval, že peniaze venuje federálnym agentúram, národným parkom, zdravotníctvu alebo projektom pre veteránov. Americký zákon totiž prezidentovi neumožňuje platu sa úplne vzdať – mzda mu musí byť oficiálne vyplatená, následne ju ale môže darovať.
Médiá uvádzajú, že v tejto tradícii pokračuje aj počas súčasného mandátu. Kritici však upozorňujú, že vzhľadom na jeho miliardový majetok ide skôr o symbolické gesto než skutočnú finančnú obeť.
José Mujica (Uruguaj)
Bývalý uruguajský prezident José Mujica je považovaný za symbol skromnosti.
Počas svojho mandátu mal oficiálny prezidentský plat približne 12 500 amerických dolárov mesačne hrubého (asi 260 tisíc českých korún).
Z tejto sumy si však nechával len približne 10 %, teda asi 1 200 až 1 300 dolárov mesačne (25 až 27 tisíc českých korún). Zvyšok rozdával na charitatívne a sociálne projekty, informuje Britannica.
Súčasný prezident Uruguaja Yamandú Orsi dnes zarába výrazne viac. Po odpočítaní odvodov mu zostáva približne 571 tisíc pesos mesačne čistého. V prepočte ide približne o 291 až 312 tisíc českých korún, píše portál El Principal.
Porovnanie platov prezidentov tak ukazuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami – od relatívne „skromných“ európskych príjmov až po vysoké americké sumy. Spoločným menovateľom však zostáva jedno: ide o funkcie, ktoré prinášajú nielen vysoké finančné ohodnotenie, ale aj obrovskú zodpovednosť a tlak verejnosti.
Volodymyr Zelenskyj (Ukrajina)
Prezident Ukrajiny dostáva v roku 2026 mesačný plat 28 tisíc hrivien hrubého (približne 16 000 Kč). Ide o pevne stanovenú sumu, ktorá sa nezmenila už od roku 2016. Ročne si tak hlava štátu zarobí 336 tisíc hrivien (asi 192 000 Kč), pričom po odpočítaní daní zostáva Volodymyrovi Zelenskému približne 21 až 22 tisíc hrivien čistého mesačne (zhruba 12 000 až 12 500 Kč). Na prvý pohľad pôsobí táto suma pre prezidenta krajiny prekvapivo nízko, zvlášť v čase vojny, ekonomických problémov a obrovského tlaku na štát. Práve táto skromnosť však podľa mnohých symbolicky ukazuje snahu vedenia krajiny byť bližšie obyčajným ľuďom, informuje ukrajinský portál Ваш Вісник.
Plat prezidenta stanovuje rozhodnutie ukrajinskej vlády ešte z roku 2016. Odvtedy sa suma nijak neupravovala a nie je naviazaná ani na infláciu, ani na rast minimálnej mzdy. Prezident dostáva výhradne základný plat bez odmien, bonusov či príplatkov za funkciu.
Ukrajinské úrady dlhodobo tvrdia, že hlava štátu nemá nárok na žiadne mimoriadne finančné výhody. V čase, keď sa priemerná mzda na Ukrajine pohybuje približne medzi 28 až 30 tisíc hrivien (16 000 až 17 000 Kč), vyzerá prezidentský plat takmer na úrovni bežného zamestnanca. Za touto sumou sa však skrýva širší politický aj ekonomický príbeh krajiny.
Vývoj prezidentských platov kopíroval históriu Ukrajiny
Výška platov ukrajinských prezidentov sa počas rokov výrazne menila a vždy odrážala stav krajiny. V 90. rokoch počas éry Leonida Kučmu boli platy v prepočte na hrivny nízke, ale v dolároch pôsobili pomerne solídne. V roku 1998 zarábal Kučma približne 18 tisíc hrivien ročne, čo vtedajším kurzom predstavovalo viac než sedem tisíc dolárov.
Počas prezidentovania Viktora Juščenka sa príjmy hlavy štátu výrazne zvýšili. V rokoch 2005 až 2008 dosahoval jeho ročný príjem takmer pol milióna hrivien (zhruba 285 000 Kč), čo bolo v tom čase približne 97 tisíc dolárov. Bolo to obdobie, keď sa Ukrajina snažila približovať Európe a ekonomika krajiny bola stabilnejšia.
Ešte vyšší príjem mal Viktor Janukovyč, ktorý si v rokoch 2011 až 2012 prišiel približne na 775 tisíc hrivien ročne (asi 442 000 Kč). Po udalostiach roku 2014 a prudkom oslabení hrivny sa však situácia dramaticky zmenila. Prezident Petro Porošenko už v roku 2015 zarábal výrazne menej a štát začal šetriť prakticky vo všetkých oblastiach.
Za éry Volodymyra Zelenského sa plat ustálil na dnešnej úrovni 336 tisíc hrivien ročne (približne 192 000 Kč). Od roku 2020 sa nezvýšil ani raz, dokonca ani po začiatku plnohodnotnej vojny s Ruskom. Mnohí to vnímajú ako súčasť obrazu prezidenta, ktorý nechce pôsobiť ako politik žijúci v luxuse, ale ako líder krajiny bojujúcej o prežitie.
Plat určuje vláda, nie ústava
Na rozdiel od niektorých krajín nie je plat prezidenta Ukrajiny zakotvený priamo v ústave. Výšku odmeny určuje vládne nariadenie. Konkrétne ide o rozhodnutie kabinetu ministrov z júla 2016, ktoré stanovilo základný mesačný plat prezidenta na 28 tisíc hrivien (asi 16 000 Kč). Zaujímavosťou je, že prezident nemá nárok na rôzne príplatky, ktoré sú bežné u iných vysokých štátnych funkcií. Nedostáva bonusy za odpracované roky ani za náročnosť funkcie. Štát tým chcel zdôrazniť skôr symbolický charakter úradu než finančné výhody spojené s mocou. Ani v rokoch 2025 a 2026 sa táto suma nemenila, napriek tomu, že minimálna aj priemerná mzda na Ukrajine postupne rastú. To zároveň vyvoláva otázky, či je taký plat adekvátny vzhľadom na obrovskú zodpovednosť prezidenta počas vojny.
Koľko prezidentovi reálne zostane?
Z hrubej mzdy vo výške 28 tisíc hrivien štát prezidentovi zráža rovnaké dane ako bežným občanom. Odvádza 18 percent dane z príjmu a ďalších 1,5 percenta tvorí vojenský odvod. Po všetkých zrážkach tak Zelenskému zostáva približne 21 500 hrivien mesačne (asi 12 300 Kč). Ročne prezident zaplatí na daniach viac ako 66 tisíc hrivien (približne 38 000 Kč). Aj preto ukrajinské úrady často zdôrazňujú, že prezident nie je finančne zvýhodnený oproti ostatným občanom a podieľa sa na financovaní štátu rovnakým spôsobom ako ostatní.
Zaujímavé je, že prezident Ukrajiny patrí medzi najhoršie platených vrcholných politikov v krajine. Premiér môže mesačne zarábať od 50 až do takmer 100 tisíc hrivien (28 000 až 57 000 Kč) v závislosti od odmien a príplatkov. Predseda parlamentu dostáva približne 47 tisíc hrivien mesačne (asi 27 000 Kč) a mnohí ministri sa pohybujú ešte vyššie. Rozdiel nie je náhodný. Prezident je na Ukrajine často vnímaný skôr ako symbol štátu než klasický manažér verejnej správy. Samotný Zelenskyj niekoľkokrát naznačil, že funkciu nevykonáva kvôli peniazom a spolieha sa hlavne na majetok a príjmy, ktoré získal ešte pred vstupom do politiky.
Na druhej strane, podobne ako inde vo svete, má aj ukrajinský prezident k dispozícii štátne zabezpečenie - oficiálne rezidencie, ochranku, služobnú dopravu či zdravotnú starostlivosť hradenú štátom. Samotný plat je teda len jednou časťou celkového zabezpečenia funkcie.
Nízky prezidentský plat má na Ukrajine silný symbolický význam. Po roku 2014 a najmä po ruskej invázii v roku 2022 sa vláda snaží ukazovať solidaritu s obyvateľmi krajiny. V čase, keď tisíce vojakov bojujú na fronte a mnoho rodín zápasí s ekonomickými problémami, by vysoké platy politikov vyvolávali obrovskú kritiku. Samotný Zelenskyj pritom nepatrí medzi chudobných politikov. Pred vstupom do politiky bol úspešným producentom a hercom. Jeho rodina má príjmy z prenájmov nehnuteľností, autorských práv či investícií. Celkové rodinné príjmy sa podľa majetkových priznaní pohybujú v miliónoch hrivien ročne.
Práve preto mnohí tvrdia, že prezident si môže dovoliť pracovať za symbolický plat. Pre časť verejnosti ide o prejav služby krajine, kritici však hovoria aj o politickom marketingu.
Zaujímavosťou je, že od roku 2016 sa prezidentský plat na Ukrajine nezvýšil ani o korunu napriek vysokej inflácii, ktorá v niektorých obdobiach presiahla 25 percent. V dolárovom vyjadrení tak Zelenského príjem za posledné roky výrazne klesol.
Dnes zároveň existuje množstvo Ukrajincov pracujúcich v IT sektore alebo podnikaní, ktorí zarábajú viac ako prezident krajiny. Rozdiel je však v obrovskej miere zodpovednosti, ktorú nesie hlava štátu počas jedného z najťažších období moderných dejín Ukrajiny.
Plat prezidenta Ukrajiny tak nie je len obyčajným číslom v tabuľke. Stal sa symbolom politického odkazu - ukázať, že vedenie krajiny sa počas vojny nesnaží profitovať, ale stáť po boku vlastných občanov.
Vladimir Putin (Rusko)
Presná výška platu ruského prezidenta nie je v Rusku pravidelne detailne zverejňovaná tak transparentne ako v niektorých západných krajinách. Podľa posledných dostupných oficiálnych údajov a ruských médií sa však mesačný plat prezidenta Ruska pohybuje približne okolo 700 až 900 tisíc rubľov mesačne hrubého. V prepočte ide asi o 190 až 245 tisíc českých korún mesačne. Ročne tak môže Vladimir Putin oficiálne poberať približne 8 až 10 miliónov rubľov, teda asi 2,3 až 2,7 milióna českých korún, píše Money Control.
Ruský prezident má okrem platu k dispozícii aj rozsiahle štátne benefity - oficiálne rezidencie, prezidentské lietadlá, ochranku, služobný personál či luxusnú dopravu. Práve kvôli tomu býva jeho reálny životný štandard často označovaný za mnohonásobne vyšší než samotný oficiálny príjem. Okolo majetku Vladimira Putina navyše dlhodobo existujú špekulácie. Západné médiá aj ruskí opoziční politici opakovane tvrdili, že skutočný majetok ruského prezidenta môže byť výrazne vyšší a môže siahať až do miliárd dolárov. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta.
Prezident Singapuru Tharman Shanmugaratnam patrí aj v roku 2026 medzi najlepšie platených štátnikov sveta.
Podľa dostupných údajov poberá oficiálny ročný plat približne 1,54 milióna singapurských dolárov, čo predstavuje asi 1,1 milióna amerických dolárov ročne. V prepočte ide približne o 24 miliónov českých korún za rok.
Mesačne si tak prezident Singapuru príde zhruba na 128 tisíc singapurských dolárov, teda asi 92 tisíc amerických dolárov mesačne. V českých korunách ide približne o dva milióny korún za mesiac.
Singapur je dlhodobo známy tým, že vrcholným politikom vypláca veľmi vysoké mzdy. Tamojšia vláda to vysvetľuje snahou prilákať schopných manažérov do politiky a zároveň minimalizovať riziko korupcie. Práve preto sa platy singapurských prezidentov a ministrov pravidelne zaraďujú medzi najvyššie na svete.
Zatiaľ čo niektorí svetoví prezidenti zarábajú milióny dolárov ročne, existujú aj hlavy štátov, ktorých oficiálny plat je v porovnaní s nimi veľmi nízky. Medzi najhoršie platených prezidentov sveta v roku 2026 býva často radený prezident Kuby Miguel Díaz-Canel.
Podľa dostupných zahraničných údajov sa jeho oficiálny príjem pohybuje len v rozmedzí niekoľkých tisíc amerických dolárov ročne. Mesačne tak môže ísť o sumu, ktorá je výrazne nižšia než platy prezidentov v Európe či USA. Presné čísla kubánska vláda pravidelne nezverejňuje, ale Kuba dlhodobo patrí medzi krajiny s najnižšími oficiálnymi príjmami vrcholových politikov.
Nízke platy štátnych predstaviteľov súvisia predovšetkým s ekonomickou situáciou krajiny. Kuba sa už roky potýka s hospodárskymi problémami, infláciou aj nedostatkom základného tovaru. Aj preto pôsobí rozdiel medzi platmi svetových prezidentov až šokujúcim dojmom, zatiaľ čo prezident Singapuru zarobí desiatky miliónov korún ročne, kubánska hlava štátu sa pohybuje len na zlomku tejto sumy.
V porovnaní s ostatnými prezidentmi sveta tak Petr Pavel rozhodne nepatrí medzi najhoršie platené hlavy štátov. Naopak, ak sa započítajú nielen samotný plat, ale aj paušálne náhrady, príspevok pre prvú dámu a ďalšie benefity spojené s výkonom funkcie, radí sa český prezident skôr k nadštandardne finančne zabezpečeným európskym lídrom. Zatiaľ čo napríklad ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poberá počas vojny v prepočte len niekoľko tisíc korún čistého mesačne a poľský prezident Karol Nawrocki sa pohybuje výrazne nižšie než česká hlava štátu, Petr Pavel sa s celkovým „balíkom“ blížiacim sa k 740 tisícom korún mesačne dostáva na úroveň najlepšie platených prezidentov v strednej Európe. Vyššie oficiálne príjmy majú predovšetkým prezidenti ekonomicky silnejších krajín, ako je Rakúsko či Nemecko, prípadne americký prezident. Český model zároveň ukazuje, že samotný plat prezidenta dnes tvorí len časť celkového finančného zabezpečenia funkcie – významnú rolu hrajú tiež náhrady, reprezentatívne výdavky, štátny servis a doživotné benefity po skončení mandátu.
Zdroj: autorský text, El Principal, Britannica, Merkur, Nepszava, Finanz, Lohncheck, Ваш Вісник, BNBN, FB/Peter Pellegrini, e-Zbierka.sk
