Pred nedávnom dokázal humanoidný robot, ktorého vyvinul čínský výrobca chytrých telefónov Honor, ubehnúť vzdialenosť 100 metrov za pouhých 9,32 sekundy. Prekonal tak svetový rekord, ktorý drží jamajský šprintér Usain Bolt. V čom sú roboti pripomínajúci ľudí reálni? A v čom nás naopak ešte nahradiť nedokážu?
Robot s označením Lightning počas testovacieho behu v rámci druhého ročníka Svetových hier humanoidných robotov dosiahol maximálnu rýchlosť 14,5 metra za sekundu. Už v apríli zvíťazil v polmaratóne usporiadanom v Pekingu, ktorého sa zúčastnili ľudia i humanoidní roboti. Vzdialenosť približne 21 kilometrov prebehol za 50 minút a 26 sekúnd. O takmer sedem minút tak prekonal oficiálny svetový rekord ugandského vytrvalca Jacoba Kiplima, ktorý túto vzdialenosť zdolal za 57 minút a 20 sekúnd. Humanoidní roboti pritom popri behu zvládnu aj ďalšie športové disciplíny – napríklad futbal, skok do diaľky, vzpieranie, preťahovanie lanom alebo stolný tenis.
Pri športe to ale rozhodne nekončí. Roboti sa dokážu samostatne pohybovať v prostredí a vykonávať úlohy, ktoré ich človek naučí. Napríklad vybrať určitý tovar z krabice a potom ho priviezť na vopred určené miesto. Preto nachádzajú časté uplatnenie v priemysle. Napríklad pri triedení produktov, kompletácii objednávok alebo drobnej montáži. Väčšinou sa ale jedná zatiaľ o pilotné projekty.
A koľko toho dokážu zvládnuť?
„V tejto chvíli sú pomalšie, menej presní a menej odolní voči neočakávaným situáciám. Na druhú stranu môžu pomôcť tam, kde sú pozície ťažko obsaditeľné. Napríklad pri ergonomicky náročnej práci alebo v nebezpečnom prostredí. Jedná sa napríklad o inšpekcie v náročných priestoroch, napríklad v baniach či v petrochémii,"
vysvetlil pred nedávnom Deníku vedúci Interdisciplinárneho centra humanoidnej robotiky Václav Kubáček.
Slabú stránku humanoidných robotov ukazuje aj iný príklad. Pri tréningu na už spomínaných Svetových hrách humanoidných robotov v Pekingu sa jeden z nich rozbehol príliš rýchlo, nedokázal zabrzdiť a plnou rýchlosťou narazil do bariéry. Nastal totiž problém, na ktorý jeho konštruktéri zjavne úplne nemysleli. Aby sa vedel aj zastaviť.
Ľuďom sa snažia humanoidní roboti priblížiť rovnako svojou vizážou. Majú preto aj trup, horné i dolné končatiny a hlavu. Niektoré projekty sa však zameriavajú len na určité detaily tvorby takéhoto robota, ako je napríklad hlava či ruka.
Ako prvá začne humanoidné roboty, ktorí sú extrémne podobní človeku, masovo vyrábať firma UBtech. Budú určení hlavne ako spoločníci, nie ako pracovná síla.
Ich pokožka bude na dotyk mäkká. Budú mať aj póry i odtlačky prstov, ktoré budú vyrobené z kvalitného lekárskeho silikónu. Umelé budú rovnako vlasy a oči, ktoré budú údajne na pohľad takmer na nerozoznanie od človeka.
Model U1 zo série UWORLD bude vybavený kamerami v očiach, senzormi v hrudi a mikrofónmi. Jeho batéria vydrží až štyri hodiny prevádzky. Základná verzia bude stáť v prepočte viac než 370 tisíc korún.
Roboty pre domáce práce vraj už tohto roku na jeseň uvedie nórsko-americká spoločnosť 1X Technologies. Najprv v Spojených štátoch a budúci rok v Európe.
Jej model Neo dokáže tiež komunikovať a pripomínať schôdzky, rozpoznať tváre, ale aj poskladať prádlo, vysávať, nosiť predmety i ďalšiu pracovnú činnosť. Stáť bude v prepočte viac ako 420 tisíc korún.
Vo svete bolo vlani celkovo inštalovaných okolo 15 tisíc kusov humanoidov. Najrozšírenejšie sú pravdepodobne v Číne, uvádza analýza britskej spoločnosti Barclays. V krajine vzniklo už viac ako 400 rôznych modelov humanoidných robotov.
Príčin, prečo práve táto krajina vedie, je viac. Jednou z hlavných je nepriaznivý demografický vývoj. Nízky počet novonarodeých detí spôsobuje, že ich bude čoskoro potrebné nejako nahradiť. Práve aj humanoidnými robotmi. Rozmach opisovaného trendu sa však očakáva aj inde. Analytici z JPMorgan preto tiež odhadujú, že globálne dodávky humanoidov už tento rok dosiahnú približne 60 tisíc kusov a do roku 2030 vzrastú až na 1,75 milióna robotov.
A budeme roboty raz bežne stretávať na ulici?
„Predpokladám, že firmy budú mať napríklad flotilu humanoidov na upratovanie. Či ich bude mať každý doma, to je otázka. Osobne by som to nevyžadoval, navyše to nebude také lacné, ako bežný spotrebič,"
dodáva na záver Kubáček.
Zdroje: autorský text, Deník, Seznam Zprávy, Wikipedia