Päťdesiatpäťročný Josef Michael Bartoň Dobenín je dnes český šľachtic, ktorý sa k svojmu titulu dostal cez poctivú prácu svojich predkov a mecenášske služby spoločnosti. Niektoré šľachtické rody vznikali postupne bez veľkej rodovej histórie, naopak s silnou históriou vo svojej súčasnosti.
Dnes najmladší z súčasných rodov poctivo pokračujú v šľapajach svojich predkov. Znovu držia v rukách svoj zámok a pokračujú v tradičnom priemysle.
V 19. storočí boli obyčajní, ale mali podnikavého ducha. Rod Bartoňov. Josef Bartoň (1803 – 1849) položil základy celého čoskoro slávneho rodu. V Žďárkách pri Hronove začínal s prvým textilným priemyslom, zamestnával ručné tkáčky a budoval prvý kapitál. S ním následne založil v Vysokom Srbsku pri Hronove farbiareň a bielizeň.
V roku 1904 kúpili na Starom Meste hospodársku usadlosť a založili tu počas niekoľkých rokov modernú pradlňu bavlny, v ktorej nakoniec pracovalo okolo 1 000 robotníkov. Josef Bartoň sa v ďalších rokoch stal v textilnom priemysle veľmi známym a napríklad dosiahol založenie Svazu českých textilných priemyselníkov.
Josef Bartoň bol v tomto roku povýšený do rytierskeho stavu cisárom Františkom Jozefom I. a prijal tak šľachtický titul „z Dobenína“.
Rod patril medzi najvlivnejšie priemyselníkov a nevyhýbal sa ani mecenášskej činnosti. V Náchode a Novom Meste nad Metují založili nadáciu pre zchudobnelých remeselníkov a študentov. Pre deti svojich zamestnancov dal vybudovať ozdravovňu v Dlouhých Rzech. Nové Mesto malo vďaka nemu v roku 1930 starobinec. Podieľali sa tiež na financovaní sokolovne, živnostenskej školy a podobne.
Josef Bartoň bol vďaka svojej veľkodušnosti k obľúbenému kraju veľmi obľúbený. Ostatne tento trend trvá dodnes.
V roku 1945 však jeho továreň vzhľadom k vysokému počtu zamestnancov bola znárodená. V februári o tri roky neskôr už rodina nemala žiadny majetok, bol zestátnený.
Rodina emigrovala do Kanady, s výnimkou najstarších členov rodiny, tí mohli aj za komunistického režimu dožiť na zámku v Novom Meste nad Metují.
Z Kanady sa nakoniec vrátil po revolúcii syn Josef. Opäť im bol vrátený v rámci restitúcií zámok, lesy a majetky. Tieto odovzdal svojmu synovi. Zároveň obnovujú textilný priemysel.
Narodil sa v Kanade, do Čiech prišiel poprvé pomáhať riešiť svojmu otcovi restitúcie po revolúcii. Vôbec sa mu tu nepáčilo, ani najmenej tu nechcel zostať. Česká republika mu prišla ako krajina svojou vyspelosťou o desiatky rokov späť. Zďaleka netušil, že čoskoro zmení svoj názor.
Dnes je to tridsaťjeden rokov, čo je v Českej republike na trvalo. Jedným z faktorov nakoniec bol jeho vlastný rodinný život, ktorý považuje v Európe za prívetivejší a priateľskejší pre výchovu detí.
Ďalej investujú do rodinného priemyslu a rozvoja mesta a okolia.
Vždy sníval o živote v srube. Aj keď sa Kanada zdá ako ideálne miesto, nakoniec si sen splnil až v Čechách, v dobe po rozvode. Kúsok medzi Novým Mestom a Náchodom. Tak, aby mohol riadiť rodinný biznis. Zámok sa už stal kultúrnou a turistickou atrakciou, jeho prevádzke sa venuje spoločne so svojou ženou. Ponúka na zámku ubytovanie, opravili tam terasy. Zámok stále žije svojím životom.
Rovnako ako okolie Náchoda a Nového Města, ktoré má tú česť byť s týmto šľachtickým rodom spojené.
To je naozaj otázka na telo. Na to pre Idnes J. M. Bartoň Dobenínsky povedal:
Áno, som. Je to česť. Dúfam, že budeme pokračovať, bude sa nám dariť a raz budem mať možnosť to odovzdať svojmu dieťaťu tak, ako mi to daroval otec.
Ukáže čas, história aj budúcnosť bude k Bartoňom z Dobenín priateľská.
Zdroj: autorský text,Youtube, idnes.cz