Sťahujem sa k mlynu aj zámku: Hloubětín skrýva architektonické perly, barokovú krčmu pravidelne navštevovali aj Habsburgovci
Pražská štvrť Hloubětín nepatrí k tým najslávnejším pražským adresám. Pre milovníkov neokukané architektúry však v sebe ukrýva radu skrytých perál. Zároveň však nie je len miestom, kde je možné obhliadať len kamene a tehly, ale zároveň sa tu nachádza jedna z najkrajších pražských zelených lokalít, Rokytka.
Hloubětín nie je pomenovaný ani po hlbokom potoku, hlbokom údolí alebo hlbokých jamách na piesok, ako sa niekedy traduje. S najväčšou pravdepodobnosťou názov odkazuje na osobné meno, tak ako u väčšiny českých obcí a je pomenovaný podľa Hlúpaty, alebo inak hlupáka.
Hlúposť má však našťastie len v názve. Ľudia tu žili už v dobe železnej, ako potvrdili archeologické nálezy. S trochou nadsázky je tak možné povedať, že lokalita bola atraktívna na bývanie už od praveku. Vo stredoveku sa obec stala majetkom jediného českého rádu Križiakov s červenou hviezdou založeným Anežkou Českou.
Z týchto čias pochádza aj Kejrov mlyn. Dnes sa jedná o moderno prestavaný komplex, jehož súčasťou je aj atraktívne rezidenčné bývanie, no stovky rokov sa tu mlelo hlavne obilie. Prvá písomná zmienka o mlyne pochádza z roku 1515, ale už sa tu mohli mlynské kolesá točiť riadnu radu rokov.
Názov nesie po mlyni po poslednom mlynárovi, ktorý ho vlastnil, Josefovi Kejrovi. Ťažké chvíle zažil mlyn hlavne počas švédskej okupácie v čase tridsaťročnej vojny, podobne ako aj zvyšok tejto časti dnešnej Prahy. Dnes sa tu už mlynské kolesá netočia a okrem rezidenčného bývania sa na areáli bývalého mlyna nájde okrem detského ihriska aj fitness a sauna.
Hoci je Kejrov mlyn z mnohých dôvodov unikátny, pred rozšírením elektrickej energie, sa vodné mlyny nachádzali takmer v každej dedine. Vodné kolesá sa potom často menili na turbíny na výrobu elektrickej energie. Z architektonického hľadiska však ešte viac upúta miestny zámok zapísaný na zozname kultúrnych pamiatok.
Na mieste hloubětínskeho zámku v minulosti stála gotická tvrz, vypálená Švédmi v roku 1648. V zámku, ktorý tu bol postavený v 19. storočí však nebývala žiadna princezná, knieža alebo gróf. V dobovom trende historizujúceho romantizmu si zámok nechal postaviť ako rodinné sídlo advokát Václav Linhart a zásadnú novogotickú predstavu, ktorá mu vtlačila súčasnú podobu zámku dodal ďalší právnik, ktorý tu žil, František Sedláček.
Hloubětínsky zámok teda nie je ani kniežacím ani grófskym sídlom, ale moderným právnickým zámkom. Po 2. svetovej vojne slúžil zámok ako dedinské divadlo a neskôr ako sídlo klubovne pionierov.
Slávnu minulosť má aj ďalšia miestna pamiatka. Baroková krčma sa dnes tiež už nevidí na každom kroku. Hloubětínsku krčmu pravdepodobne navrhol jeden z najvýznamnejších architektov českého baroka Kryštof Dienzenhofer.
Od roku 1711, keď po ich zhodách vystúpili prví návštevníci, mala početnú klientelu, ale zatiaľ čo na miestnom zámku pánsťvo nikdy nepobyvalo, medzi štamgastmi v krčme patrili tí najurocenejší ľudia svojej doby. Počas cesty na korunováciu českým kráľom tu obedoval Karel VI. Habsburský so svojimi dcérami. Medzi nimi nebol nikto menší než slávna Mária Terézia. Tá krčmu opakovane navštívila aj v úrade panovnice v 40. rokoch 18. storočia.
Tým obľuba hostinca u Habsburgov nekončí. Pravidelným návštevníkom tu bol aj osvietený panovník Jozef II. Ten sa rád prezentoval svojou ľudovosťou a tak bol v hostinci opakovane ubytovaný.
Ani v Hloubětíně sa však nežije len minulosťou. Lokalita je vyhľadávaná aj vďaka populárnym výpravám okolo brehov rieky Rokytky. Tie boli revitalizované v roku 2010 a okrem zelene tu nájdeme aj detské ihriská. S vylepšovaním miesta sa počíta aj naďalej.
"Súčasťou úprav budú tón, brody a nánosové brehy, ktoré dodajú toku prirodzenejší charakter. Najviac namáhané úseky koryta budú spevnené balvanitou rovnaninou, čo prispeje k ich stabilite a ochrane pred eróziou," teší sa na obnovu k pôvodnému stavu radný MČ Praha 9 Jan Poupě, ako uviedol časopis Devítka.
