Vojna na Blízkom východe zamávala s cenami ropy a pohonných hmôt. Kedy bude lepšie?
Cena ropy kvôli vojne medzi Spojenými štátmi a Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej strane zdražela. Ako sa súčasná energetická kríza premieta do trhu s pohonnými hmotami? A dostane sa cena benzínu v Česku rýchlo opäť na nižšie hodnoty?
Po odklone od ruskej ropy, ktorá bola prepravovaná cez Družbu, k nám surovina smeruje cez ropovod TAL/IKL z talianskeho Terstu. Veľkú časť tvorí ropa typu Brent. Nie je to však jediný zdroj, vďaka ktorému si zabezpečujeme nezávislosť na Putinovom Rusku. Ďalším je americká ropa WTI, ktorá sa do Európy dostáva čoraz častejšie.
Spojené štáty sú tiež najväčším producentom ropy na svete. Približne o polovicu menej pripadá na Saudskú Arábiu a Rusko. V prípade Kanady, Číny, Spojených arabských emirátov a Iránu je to štvrtina americkej produkcie.
Priamy zásah
Potom, čo Spojené štáty napadli Irán, cena ropy začala postupne rásť. Aby sa predišlo nekontrolovanému vývoju a ešte väčším cenovým šokom, uvoľnila Medzinárodná agentúra pre energiu zo svojich strategických rezerv rekordných 400 miliónov barelov tejto suroviny. Pre ilustráciu: predstavuje to zhruba pätinu z celkovej výšky svetových pohotovostných zásob. Najviac tejto ropy smeruje do rafinérií zo Spojených štátov. V súčasnosti má podľa tvrdenia ministra priemyslu a obchodu Karla Havlíčka Slovensko zásoby pohonných hmôt na zhruba 90 dní. Ako tvrdí, tento objem je dostačujúci.
Na kríze doposiaľ profitovalo hlavne Rusko, ktoré predáva svoju ropu Urals za nižšie ceny než iní dodávatelia. Americká administratíva totiž rozhodla, že na ňu dočasne uvoľní sankcie. Dovtedy Puťinov režim surovinu distribuoval predovšetkým do Číny a Indie. Počas marca sa však jeho export ropy po mori zvýšil na takmer štyri milióny barelov týždenne, čo je najviac od začiatku roka. Otázkou zostáva, ako sa do toho premietnu útoky ukrajinskej strany z posledných dní, ktoré mali poškodiť zhruba 40 percent ruskej kapacity na prepravu ropy.
Vďaka popisovaným krokom došlo k čiastočnému nahradeniu produkcie z Blízkeho východu. Veď len samotný Irán ťažil dovtedy okolo 3,3 milióna barelov denne, čo predstavovalo okolo troch percent celosvetovej produkcie.
Hormuzský prieliv
Kľúčovým problémom zostáva Hormuzský prieliv. Je to najdôležitejšia dopravná tepna regiónu, kde pred začiatkom vojny prúdilo 16 až 17 miliónov barelov ropy a ropného kondenzátu. Distribuovať tade teraz v tankeroch surovinu je kvôli hrozbe masívneho rušenia navigačných systémov, útokov dronmi a pokladaniu námorných mín veľmi nebezpečné. Teherán navyše hrozí, že vyhlási úplnú blokádu prielivu.
Ak by došlo k uzavretiu Hormuzského prielivu, mohli by podľa analytikov krátkodobo ceny ropy vystreliť nad 120 až 150 dolárov za barel. Pre porovnanie: cena ropy Brent sa teraz pohybuje okolo 100 dolárov za barel. Pred vojnou to bolo ešte okolo 90 dolárov.
Vojna nervov
O čo teda teraz ide? Vojna nervov sa týka najmä toho, či sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí dohodnúť s Iránom úplné otvorenie prielivu. V opačnom prípade vraj zničí iránske elektrárne. Napadnutá krajina však ustúpiť nechce. Namiesto toho tvrdí, že v takom prípade by ich sily nenávratne poškodili všetku energetickú infraštruktúru v oblasti. A to by znamenalo, že cena ropy ďalej porastie.
Experti zároveň upozorňujú na to, že aj keby vojna čoskoro skončila, bude trvať minimálne ďalších dvanásť mesiacov, než sa trhy vrátia k normálu. Opraviť ropnú infraštruktúru vraj môže trvať ešte dlhšie. Po druhej vojne v Zálive, ktorá prebehla v roku 2003, sa iracká produkcia vrátila na predchádzajúcu úroveň až za dva roky.
Zdraženie potravín a ďalšieho tovaru
To všetko by znamenalo, že postupne zdražejú aj iné produkty a služby. Napríklad aj ceny potravín. Tie môžu podľa odborníkov oslovených ČTK na Slovensku zdražiť zhruba o desať percent. Rast ich cien podľa nich spôsobí najmä zvýšené výdavky na logistiku, pohonné hmoty a energie.
Napríklad agrárny analytik Petr Havel uviedol, že zdraženie sa prejaví pri niektorých potravinách už v apríli. Nárast cien sa podľa neho bude odvíjať od dĺžky konfliktu.
„Konflikt v Iráne ohrozuje aj svetové dodávky suroviny na výrobu hnojív, ako je močovina či čpavok, takže jeho prípadné dlhšie trvanie by mohlo nakoniec aj výrazne zvýšiť cenu potravín na Slovensku,"
uviedol už skôr hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Nárast cien v dôsledku vojenského konfliktu sa podľa neho v koncových spotrebiteľských cenách ale neprejaví tak rýchlo ako v prípade pohonných hmôt.
Benzín žiadne veľké zlacnenie nečaká
Z vývoja vyplýva, že cena benzínu sa na úroveň okolo 33 až 35 korún, ako tomu bolo ešte pred mesiacom, tento rok pravdepodobne už asi nedostane. Napriek tomu, že opozičná ODS už navrhovala zníženie spotrebnej dane.
„Žiadny krok nie je v tejto chvíli vylúčený, situáciu veľmi pozorne sledujeme a vyhodnocujeme v celom ekonomickom kontexte. Rozhodne ale platí, že daňová politika je trajekt, ktorý nemôže reagovať na denné oscilácie na burze,“
uviedla v tlačovej správe ministerstva financií Alena Schillerová.
Každý, kto vlastní automobil, musí teda počítať s tým, že si aj v nasledujúcich mesiacoch za pohonné hmoty skôr priplatí.
Zdroj: autorský článok, MF SR, MH SR, ČTK, iDnes, Novinky.cz
