Babišov kabinet mieri k navyšovaniu štátneho dlhu. Centrálna banka už zhoršila odhad tohtoročného schodku verejných financií
Sporna novela uvoľňujúca rozpočtové pravidlá v Česku mieri do Senátu. Ekonómovia aj opoziční politici normu kritizujú, pretože podľa nich prinesie krajine ďalšie zvýšenie zadlženia. V hre je prehĺbenie deficitu vo výške ďalších niekoľko desiatok miliárd korún. Ministerka financií Alena Schillerová kvôli tomu dostáva na sociálnych sieťach a inde v diskusiách negatívne označenie "Dlužena".
Okrem predĺženia doby, počas ktorej sa obranné výdavky nad dve percentá hrubého domáceho produktu nebudú započítavať do schválených výdavkových rozpočtových rámcov, vláda novo navrhla, aby sa mohli navyšovať výdavky štátneho rozpočtu na strategické infraštruktúrne stavby podľa líniového zákona. Štát by mohol súčasne pomocou pôžičiek poskytovaných z mimorozpočtových účtov do budúcnosti financovať aj výstavbu nových jadrových zdrojov.
Za úplný výsmech potom kritici poukazujú na fakt, že by kabinet Andreja Babiša po vrátení rozpočtu snemovňou nemusel dodržať zákonné limity a mohol tak predložiť rozpočet s vyšším deficitom.
Hrozí porušenie fiškálnych pravidiel
Napríklad podľa Centra verejných financií Univerzity Karlovej prinesie opísaný trend porušenie fiškálnych pravidiel EÚ aj záväzkov vlády udržiavať rozpočtové deficity pod tromi percentami HDP.
Ministerka financií Alena Schillerová chce preto tiež na začiatku júna rokovať s európskym komisárom pre ekonomiku Valdisom Dombrovskisom o zmene vládneho plánu, ktorý má viesť k udržateľnosti verejných financií, tzv. fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenskej republiky.
To všetko prichádza v čase, keď sa aktuálna výška deficitu štátneho rozpočtu zvyšuje. Len za apríl sa prehĺbil oproti koncu marca o 78,5 miliardy korún na 106,1 miliardy korún.
Analytička Raiffeisenbank Tereza Krček už varovala pred tým, že nie je isté, či sa podarí dodržať naplánovaný tohtoročný deficit 310 miliárd korún.
„Predbežný odhad hrubého domáceho produktu za prvý štvrťrok 2026 poukázal na slabší medzikvartálny rast českej ekonomiky. To bolo výrazne pod predikciou ministerstva financií, na základe ktorej sú odhadované príjmy do štátneho rozpočtu,"
upozornila expertka Českú tlačovú kanceláriu.
Česká národná banka vo svojej novej predpovedi už zhoršila odhad tohtoročného schodku verejných financií na 2,7 percent hrubého domáceho produktu. Predchádzajúca prognóza z februára očakávala deficit 2,5 percenta HDP. V budúcom roku by sa mal podľa nej schodok ďalej zvýšiť na 3,1 percenta. Pre porovnanie: zatiaľ čo v roku 2024 bol deficit dve percentá hrubého domáceho produktu, čo bola najnižšia úroveň od pandémie covidu-19, vlani schodok predstavoval 2,1 percenta HDP.
„Berieme vážne to, že v poslednej prognóze centrálnej banky Národná banka Slovenska sama hovorí, že neverí, že sa vláde podarí udržať deficit pod tými magickými tromi percentami. Centrálna banka hovorí, že to bude presahovať.“
povedal Českej televízii predseda Národnej rozpočtovej rady Mojmír Hampl.
Šéf poradného orgánu zároveň vypočítal, že v prípade trojpercentného deficitu verejných financií by mohla vláda v budúcom roku predložiť schodok vo výške 356 miliárd, teda o 46 miliárd korún viac ako tento rok.
Prejedanie budúcnosti
Národná rozpočtová rada pritom upozorňuje, že za posledných 20 rokov investície tvorili iba desatinu vládnych výdavkov. Ani Babišov kabinet nie je v tomto smere výnimkou.
A ostatní odborníci zväčša tvrdia, že hlavným dôvodom zadlžovania nie sú investície, ale bežné výdavky. Viac než 700 miliárd korún nás totiž stoja výdavky na dôchodky a sociálne dávky. Keď sa k tomu pripočítajú náklady na školstvo a zdravotníctvo, dostaneme sa na sumu, ktorá predstavuje 96 percent všetkých príjmov štátu.
V prípade, že noví ministri budú chcieť naplniť predvolebné sľuby hnutia ANO, výdavky navyše ďalej porastú. Na vine je tendencia k navyšovaniu dôchodkov, valorizácia platieb za štátnych poistencov, rast platov štátnych zamestnancov a snaha o zníženie daní a návrat rôznych daňových úľav.
Dlh sektoru vládnych inštitúcií by sa mal už tento rok podľa centrálnej banky zvýšiť na 45,7 percenta hrubého domáceho produktu z minuloročných 44,3 percenta HDP. Budúci rok by mal dosiahnuť 47,2 percenta. K tomu je však potrebné dodať, že „maslo na hlave“ nemá iba vláda Andreja Babiša. Čiastočné rozhadzovanie padá na vrub aj predchádzajúcej vláde. Dlh v pomere k výkonu ekonomiky totiž plynule rastie už od roku 2020, iba v roku 2023 stagnoval.
O tom, ako bude vyzerať hospodárenie štátu v ďalšom období, zatiaľ ale jasno celkom nie je. Vláda musí totiž návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 predložiť snemovni do konca septembra. V októbri potom začnú tento kľúčový vládny návrh prerokovávať poslanci.
Zdroje: autorský článok, ČTK, ČT, Seznam Zprávy
