Izrael počas vojny ďalej produkuje miliardárov. Ich majetok dosiahol viac ako 300 miliárd dolárov.
Na špici svetového rebríčka sa nachádzajú aj izraelské mená ako Miriam Adelson, Idan Ofer a Eyal Ofer, ktorí patria medzi 100 najbohatších ľudí na svete.
Napriek prebiehajúcej vojne sa celkový majetok izraelských miliardárov za posledné dva roky výrazne zvýšil - približne o 50 % - a v tomto roku presiahol hranicu 300 miliárd dolárov. Tieto údaje vychádzajú zo zoznamu miliardárov Forbes, zostaveného v spolupráci s Forbes Israel. To by v skutočnosti nemalo byť prekvapujúce. Napriek vojne a prudkému rastu cien ropy, ktorý otriasol svetovými trhmi, patril uplynulý rok stále medzi najsilnejšie obdobia v histórii globálnych burzových indexov. Wall Street, rovnako ako hlavné burzy v Európe, Ázii a najmä v Izraeli, si udržali rastový trend, ktorý bol poháňaný predovšetkým extrémnym dopytom v oblastiach umelej inteligencie, polovodičov, cloudových technológií a priemyselnej automatizácie.
Start-upy a súkromné firmy, najmä tie pôsobiace v AI - v centre globálnych technologických závodov - dosahovali rekordné valuácie a v niektorých prípadoch sa ich hodnota vyšplhala na stovky miliárd dolárov. Veľké technologické spoločnosti a nadnárodné korporácie zároveň profitovali z priaznivého investičného klímy, ktoré posúvalo ich trhové hodnoty na historické maximá.
V rovnakom tempe rástol aj majetok najbohatších ľudí sveta. Tento prudký rast bohatstva sa na papieri prejavil v desiatkach miliárd dolárov navyše pre mnoho miliardárov - v niektorých extrémnych prípadoch dokonca v stovkách miliárd. Tento globálny trend sa premietol aj do izraelských miliardárov, ktorí profitovali z celosvetovej investičnej nálady, ale aj z mimoriadne silného výkonu domácej burzy. Telavivská burza ťažila zo silného záujmu investorov a ochoty riskovať, čo sa prejavilo aj v rýchlej reakcii trhov na 12-denný konflikt s Iránom.
Elita izraelského bohatstva
Celkový majetok izraelských miliardárov sa výrazne zvýšil, za posledné roky narástol o desiatky percent a v súčasnosti dosahuje približne 308 miliárd dolárov, čo predstavuje 24% nárast oproti roku 2025 (približne 250 miliárd dolárov, teda približne 5,2 bilióna slovenských korún) a 50% nárast v porovnaní so zoznamom z roku 2024 (približne 206 miliárd dolárov, teda 4,28 bilióna slovenských korún). Ide o historický rekord, ktorý odráža silu technologického a investičného sektora v krajine. (všetky uvedené sumy budú prepočítavané podľa aktuálneho kurzu meny, ktorý sa pohybuje približne okolo 1 USD = 20,8 CZK)
Miriam Adelson - hazardný priemysel
(780 miliárd českých korún)
Na vrchole rebríčka sa opäť nachádza Miriam Adelson, ktorá si udržuje pozíciu najbohatšej Izraelčanky s majetkom približne 37,5 miliardy dolárov (teda približne 780 miliárd českých korún), píše Forbes.
Adelsonová však nebola od začiatku súčasťou miliardárskej elity. Pôvodne pracovala ako lekárka a špecializovala sa na liečbu závislostí. K zásadnému obratu v jej živote došlo po svadbe so Sheldonom Adelsonom, jedným z najvplyvnejších podnikateľov v hazardnom priemysle. Spoločne vybudovali impérium Las Vegas Sands, ktoré expandovalo z USA do Ázie, najmä do Macaa a Singapuru, kde sa hazard stal extrémne výnosným biznisom. Po manželovej smrti sa Miriam Adelson stala hlavnou dedičkou a postupne prevzala strategické rozhodovanie.
V súčasnosti kontroluje viac ako polovicu akcií Las Vegas Sands, ktoré tvoria jadro rodinného majetku. Okrem toho výrazne rozšírila svoj vplyv aj mimo hazardného priemyslu.
Je tiež hlavnou kontrolnou akcionárkou basketbalového tímu NBA Dallas Mavericks, kde vlastní približne 70% podiel. Okrem podnikania sa výrazne angažuje aj v mediálnej oblasti – vydáva denníky Israel Hayom a Makor Rishon, ktoré majú vplyv na verejnú diskusiu v Izraeli. Zároveň investuje značné prostriedky do filantropie, najmä do zdravotníckych projektov v Izraeli a USA, píše Bloomberg.
Idan Ofer - námorná preprava
(719,7 miliardy českých korún)
Idan Ofer, brat Eyala Ofera sa nachádza na 61. mieste s majetkom približne 34,6 miliardy dolárov (približne 719,7 miliardy českých korún).
Zameral sa na priemyselné odvetvia, najmä chemický a energetický sektor. Jeho bohatstvo v poslednom roku prudko vzrástlo, najmä vďaka skupine Quantum Pacific Group, ktorá patrí medzi dominantných hráčov v globálnej námornej preprave.
Srdcom jeho podnikania je spoločnosť Eastern Pacific Shipping so sídlom v Singapure, ktorá prevádzkuje flotilu približne 210 lodí a patrí medzi najväčšie súkromné lodné spoločnosti na svete. Okrem toho má podiely aj v ďalších firmách v sektore námornej dopravy.
Idan Ofer je zároveň majoritným vlastníkom holdingovej spoločnosti Kenon Holdings a kontroluje tiež Israel Corporation, ktorá stojí za firmami OPC Energy a ICL (bývalý Israel Chemicals). Jeho investičné portfólio presahuje lodnú dopravu – zasahuje aj do energetiky, chemického priemyslu a športu. Je spolumajiteľom tímu Formule 1 a vlastní tiež futbalový klub v Portugalsku, pričom v minulosti mal podiel aj v španielskom Atléticu Madrid.
Eyal Ofer - námorná preprava, reality
(698,9 miliardy českých korún)
Silnú pozíciu má aj Eyal Ofer, ktorý pôsobí v lodnej doprave, realitách a energetike a patrí medzi najväčších podnikateľov s izraelskými koreňmi.
Eyal Ofer vyrastal v podnikateľskom prostredí, jeho otec Sammy Ofer bol jedným z najväčších lodných magnátov na svete. Po jeho smrti si bratia rozdelili rodinné impérium a Eyal sa zameral na lodnú dopravu a globálne investície. Jeho spoločnosť Zodiac Maritime dnes prevádzkuje približne 190 lodí a patrí medzi najväčšie námorné spoločnosti na svete.
Okrem lodnej dopravy rozšíril svoje aktivity aj do realitného sektora, kde vlastní luxusné budovy v New Yorku, Londýne či Monaku. Významnú časť svojho času venuje aj filantropii a podpore umenia. Financuje galérie, múzeá a umelecké projekty po celom svete. Jeho príbeh ukazuje, ako sa tradičné rodinné bohatstvo dokáže transformovať na moderné globálne impérium. Eyal Ofer sa nachádza na 62. mieste a jeho majetok sa odhaduje na približne 33,6 miliardy dolárov (približne 698,9 miliardy českých korún).
Dmitry Bukhman - herný priemysel
(282,9 miliardy českých korún)
Dmitry Bukhman patrí medzi najúspešnejších „self-made“ miliardárov v hernom priemysle. Spolu so svojím bratom Igorom vybudoval spoločnosť Playrix, ktorá patrí medzi najväčších svetových tvorcov mobilných hier.
Ich spoločné bohatstvo sa odhaduje na približne 28 miliárd dolárov (približne 582,4 miliardy českých korún), pričom každý z nich vlastní majetok okolo 13,6 miliardy dolárov (približne 282,9 miliardy českých korún).
Ich prielom nastal po vytvorení jednoduchých online hier, ktoré sa postupne zmenili na globálne úspešné tituly typu „Gardenscapes“ či „Homescapes“. Firma zarába predovšetkým na tzv. free-to-play modeli, kde milióny hráčov míňajú peniaze na virtuálne vylepšenia.
Buhman začínal doslova od nuly - programoval hry už v detstve a podnikanie rozbehol s minimálnym kapitálom. Dnes patrí medzi najbohatších ľudí v hernom priemysle na svete.
Igor Bukhman - spoluzakladateľ Playrixu
(282,9 miliardy českých korún)
Igor Bukhman je bratom Dmitrija a spoluzakladateľom Playrixu. Obaja bratia riadia firmu ako súkromný holding, ktorý sa vyhol vstupu na burzu a udržal si plnú kontrolu nad ziskami. Ich stratégia bola založená na rýchlej expanzii na západné trhy, najmä USA a Európu, kde sa mobilné hry stali miliardovým biznisom. Firma dnes zamestnáva tisíce ľudí a patrí medzi najväčších hráčov v mobilnom hernom segmente.
Igor sa viac sústreďuje na manažment a expanziu, zatiaľ čo Dmitrij je viac technicky orientovaný.
Viatcheslav Kantor - hnojivá, priemysel a nehnuteľnosti
(249,6 miliardy českých korún)
Viatcheslav Kantor patrí medzi kontroverznejších miliardárov.
Svoje bohatstvo vybudoval najmä v oblasti chemického priemyslu, konkrétne v produkcii hnojív prostredníctvom spoločnosti Acron Group.
Hnojivový biznis mu priniesol obrovské zisky najmä vďaka globálnemu dopytu po poľnohospodárskej výrobe. Okrem toho investoval aj do nehnuteľností a rôznych priemyselných aktív v Európe.
Kantor bol v minulosti známy aj svojou aktivitou v medzinárodných židovských organizáciách, ale jeho meno je v posledných rokoch spájané aj s politickými a sankčnými kontroverziami v Európe. Vlastní majetok v hodnote 12 miliárd dolárov (približne 249,6 miliardy slovenských korún).
Michael Federmann - obranný priemysel a hotely
(208 miliárd slovenských korún)
Michael Federmann patrí medzi tradičných izraelských priemyselných miliardárov. Jeho bohatstvo pochádza najmä z dvoch oblastí: hotelierstva a obranného priemyslu.
Je predsedom Federmann Group, ktorá vlastní sieť hotelov Dan Hotels - jednu z najznámejších hotelových značiek v Izraeli. Zároveň má významný podiel v spoločnosti Elbit Systems, ktorá patrí medzi najväčších izraelských výrobcov obranných technológií, dronov a vojenských systémov.
Elbit Systems dodáva technológie nielen izraelskej armáde, ale aj armádam po celom svete, čo výrazne prispieva k rastu hodnoty firmy.
Federmann patrí medzi typické predstaviteľov „starého priemyselného kapitálu“, ktorý sa prepojil s moderným obranným sektorom. Vlastní majetok v hodnote 10 miliárd dolárov (približne 208 miliárd českých korún).
Roman Abramovič - futbal
(193,4 miliardy českých korún)
Roman Abramovič, ktorý má izraelské občianstvo, je známy najmä vďaka investíciám do energetiky a futbalu.
Jeho príbeh patrí medzi najkontroverznejšie – zbohatol počas privatizácie ruských štátnych podnikov v 90. rokoch, keď získal podiely v ropnom gigante Sibneft. Tento proces bol často kritizovaný ako netransparentný a spojený s politickými väzbami.
Neskôr sa stal globálne známym ako majiteľ futbalového klubu Chelsea FC.
Jeho podnikateľské aktivity však v posledných rokoch výrazne ovplyvnili medzinárodné sankcie, ktoré zasiahli jeho majetok a obmedzili jeho pohyb v zahraničí. Napriek tomu zostáva významnou postavou medzi najbohatšími osobami s väzbami na Izrael. Vlastní majetok v hodnote 9,3 miliardy dolárov (približne 193,4 miliardy českých korún).
Teddy Sagi - online kasína
(147,7 miliardy českých korún)
Teddy Sagi predstavuje úplne iný typ miliardára - self-made podnikateľa z technologického prostredia. Svoje bohatstvo vybudoval v oblasti online hazardu a digitálnych technológií. Jeho firma Playtech sa stala jedným z lídrov v oblasti softvéru pre online kasína, čo mu prinieslo obrovské zisky.
Jeho cesta však nebola bez kontroverzií - v mladosti sa dostal do konfliktu so zákonom, ale po návrate k podnikaniu dokázal vybudovať globálne úspešnú firmu. V súčasnosti investuje najmä do nehnuteľností a technologických projektov v Európe. Jeho majetok má hodnotu 7,1 miliardy dolárov (približne 147,7 miliardy českých korún).
Noví miliardári a technologická vlna
Jedným z najvýraznejších je Alex Bouaziz, zakladateľ fintech spoločnosti Deel, ktorá umožňuje firmám zamestnávať pracovníkov po celom svete a rieši všetky administratívne a mzdové procesy v rôznych krajinách. Počas pandémie COVID-19 zaznamenala spoločnosť prudký rast a dnes pôsobí vo viac než 150 krajinách s tisíckami zamestnancov. Jeho majetok má hodnotu 2 miliardy dolárov, teda približne 41,6 miliardy českých korún.
Deel má ročné tržby presahujúce 500 miliónov dolárov (približne 10,4 miliardy českých korún) a jeho hodnota sa v poslednom investičnom kole vyšplhala na 17,3 miliárd dolárov (približne 359,8 miliárd českých korún).
Okrem neho sa v rebríčku objavili aj nové mená z poisťovníctva a financií, napríklad Tali Griffel a Niva Gurevitch z poisťovne Menora, či rodina Hamburgerových z poisťovne Harel. Všetci profitovali z prudkého rastu akcií v sektore, ktorý v posledných rokoch výrazne posilnil.
Izraelský technologický sektor a „starí“ miliardári
Silnú pozíciu si držia aj dlhoroční technologickí podnikatelia. Gil Shwed, zakladateľ kyberbezpečnostnej spoločnosti Check Point, má majetok približne 4,5 miliardy dolárov (približne 93,6 miliárd českých korún). Aj keď jeho hodnota v poslednom roku klesla, stále patrí medzi piliere izraelského technologického priemyslu.
Medzi ďalších zakladateľov Check Pointu patrí Shlomo Kramer a Marius Nacht, ktorí si vybudovali vlastné investičné a technologické impériá. Významnou postavou je tiež Nir Zuk, ktorý po odchode zo spoločnosti založil konkurenčné Palo Alto Networks.
Zaujímavosťou je, že Izrael má jeden z najvyšších počtov miliardárov na obyvateľa na svete, čo poukazuje na silnú podnikateľskú kultúru a globálne prepojenie ekonomiky.
Prečo Izrael produkuje miliardárov
Kľúčovým faktorom je technologický sektor známy ako „Silicon Wadi“. Tento pojem označuje koncentráciu technologických firiem najmä v oblasti Tel Avivu a Haify, kde vznikajú startupy s globálnym potenciálom. Izraelské firmy sa špecializujú na oblasti ako kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, biotechnológie či obranné technológie.
V krajine s približne 8,8 milióna obyvateľov pôsobí viac než 6 500 startupov a každoročne pribúda ďalších 1 000 až 1 500 nových firiem. Investície na obyvateľa patria k najvyšším na svete, čo robí z Izraela extrémne atraktívne prostredie pre rizikový kapitál. Významná časť týchto spoločností sa zameriava na mobilitu - viac než 10 % startupov pracuje na riešeniach pre dopravu a autonómne systémy. Preto sa o Izrael dlhodobo zaujímajú aj automobilky ako Volkswagen, Mercedes-Benz, BMW či Škoda, ktoré tu zakladajú vývojové centrá a technologické huby, píše TechCrunch.
Dôležitú úlohu zohráva aj povinná vojenská služba, počas ktorej mladí ľudia získavajú technologické a organizačné skúsenosti. Mnohé elitné jednotky izraelskej armády fungujú ako „liaheň talentov“, z ktorej neskôr vznikajú úspešní podnikatelia. Tieto skúsenosti sa prenášajú do civilného sektora a podporujú vznik inovatívnych riešení.
Izrael zároveň patrí medzi krajiny s najvyššími investíciami do výskumu a vývoja v pomere k HDP. Silná spolupráca medzi univerzitami, štátom a súkromným sektorom vytvára prostredie, kde sa nové nápady rýchlo menia na komerčné produkty.
Veľký podiel na raste bohatstva má tiež skutočnosť, že izraelské startupy sú často vykupované globálnymi technologickými gigantmi ako Google, Microsoft či Intel. Zakladatelia tak získavajú miliardové sumy a investujú ich späť do nových projektov, čím vzniká cyklus ďalšieho rastu, píše Reuters.
Okrem technológií hrajú dôležitú úlohu aj tradičné odvetvia ako energetika, realitný biznis a finančné služby, pričom mnoho izraelských podnikateľov pôsobí globálne a často má sídla mimo krajiny.
Revolučné inovácie mobility z Izraela
1. Nabíjanie na 100 km za päť minút
Jedným z najznámejších projektov je spoločnosť StoreDot, ktorá vyvíja extrémne rýchlonabíjacie batérie. Cieľom je odstrániť tzv. „range anxiety“ – obavy vodičov elektromobilov z nedostatočného dojazdu.
Technológia umožňuje nabiť energiu na približne 100 km jazdy za iba päť minút. Batéria využíva nanomateriály a špeciálne organické zlúčeniny. Na vývoji sa podieľali investori ako Daimler či BP. Komerčné nasadenie sa plánuje v nasledovných rokoch.
2. Auto ako tichá relaxačná zóna
Start-up Silentium sa zameriava na elimináciu hluku v interiéri vozidiel. Využíva princíp aktívneho potlačenia zvuku podobný slúchadlám s noise-cancellingom.
Systém zachytáva okolité hluky, spracuje ich a následne ich neutralizuje protifázovým signálom cez reproduktory v aute. Výsledkom je až 90% zníženie hluku, vďaka čomu sa auto mení na tichý priestor vhodný na odpočinok či prácu.
3. Zdravotný monitoring vodiča v reálnom čase
Spoločnosť ContinUse Biometrics (CU-BX) vyvinula kamerový systém, ktorý počas jazdy sleduje zdravotný stav vodiča.
Pomocou optických senzorov dokáže merať srdcovú frekvenciu, tlak či úroveň stresu. Dáta sa spracovávajú v cloude pomocou umelej inteligencie. Systém zároveň dokáže rozpoznať únavu a včas upozorniť vodiča, čím zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky.
4. AI hľadanie parkovania a predikcia pohybu
Start-up Anagog využíva umelú inteligenciu na analýzu pohybu používateľov cez smartfóny. Systém dokáže predpovedať budúce správanie a pohyb, čo sa využíva napríklad pri hľadaní parkovania alebo v poisťovníctve.
Ďalšia spoločnosť Otonomo zbiera a spracováva dáta z vozidiel a poskytuje ich automobilkám, poisťovniam či mestám na optimalizáciu dopravy.
5. Lietajúce taxi a letecké sanitky
Spoločnosť Urban Aeronautics pracuje na vývoji lietajúceho taxi s názvom CityHawk. Ide o elektrické VTOL vozidlo (vertikálny vzlet a pristátie), ktoré môže fungovať aj ako letecká sanitka.
Na rozdiel od vrtuľníkov má rotorový systém ukrytý vo vnútri vozidla, čo zvyšuje bezpečnosť. Projekt už absolvoval stovky testovacích letov a cieľom je komerčné využitie v nasledujúcich rokoch.
6. Mobileye - základ autonómneho riadenia
Jedným z najvýznamnejších izraelských technologických gigantov je Mobileye, ktorý vyvíja kamerové systémy pre asistenciu vodiča a autonómne riadenie.
Technológia sa používa v automobiloch značiek BMW, Audi či Tesla a umožňuje detekciu prekážok, varovanie pred kolíziou a postupný prechod k autonómnej jazde.
Mobileye je dnes považovaný za jedného z globálnych lídrov v oblasti autonómnych vozidiel.
Benjamin Netanjahu: politika, majetok a kontroverzie
Zvláštnu kapitolu predstavuje izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Na rozdiel od miliardárov nepatrí medzi najbohatších Izraelčanov - jeho príjem pochádza predovšetkým z verejnej funkcie a je výrazne nižší ako majetky podnikateľskej elity.
Netanjahuova politická kariéra patrí medzi najdlhšie v histórii Izraela. Počas rokov vo funkcii premiéra sa stal jednou z najvýraznejších postáv izraelskej politiky, ale zároveň aj jednou z najkontroverznejších. Kritici mu vyčítajú autoritatívny štýl riadenia a sporné reformy, zatiaľ čo jeho podporovatelia zdôrazňujú ekonomický rast a bezpečnostnú stabilitu krajiny.
Jeho meno sa však často spája aj s kauzami korupcie. Generálny prokurátor ho obvinil z podvodu, zneužitia dôvery a prijímania úplatkov v prípadoch známych ako 1000, 2000 a 4000.
Prvý prípad („prípad 1000“) sa týka podozrenia, že dostával luxusné dary ako cigary, šampanské a šperky od miliardárov – napríklad hollywoodskeho podnikateľa Arnona Milchana a austrálskeho kasínového magnáta Jamesa Packera – údajne výmenou za politické či osobné výhody.
Hodnota týchto darov sa odhaduje približne na 150 tisíc libier. Podľa obvinenia mal Netanjahu pomôcť Milchanovi, ktorý je izraelského pôvodu a produkoval film Pretty Woman, s predĺžením víz do USA. U Packera nie je jasné, akú konkrétnu výhodu mal získať, píše The Guardian.
Druhý prípad („prípad 2000“) sa týka údajnej dohody s najväčším izraelským denníkom Yedioth Ahronoth, podľa ktorej mal obmedzovať jeho konkurenciu výmenou za priaznivé mediálne pokrytie, píše BBC.
Tretí a najzávažnejší prípad („prípad 4000“) sa týka podozrenia, že ponúkol výhody v hodnote takmer 200 miliónov libier telekomunikačnej spoločnosti Bezeq výmenou za pozitívne spravodajstvo na internetovom portáli, ktorý firma vlastnila. Tento prípad je jediný, kde je súčasťou obžaloby aj trestný čin podplácania.
Spolu s Netanjahuom boli obvinení aj ďalší vplyvní podnikatelia a mediálne osoby - bývalý majiteľ Bezequ Shaul Elovitch, jeho manželka Iris Elovitch a vydavateľ denníka Yedioth Ahronoth Arnon Mozes. Všetci obvinení odmietajú vinu. V samostatnom prípade bola Netanjahuova manželka Sara odsúdená za neoprávnené míňanie verejných prostriedkov vo výške tisícov libier na luxusné jedlá, hoci mala k dispozícii štátom financovaného kuchára. Sara Netanjahu, povolaním detská psychologička, bola počas celej politickej kariéry premiéra kontroverznou postavou a čelila aj obvineniam bývalých zamestnancov zo zlého zaobchádzania. Tieto kauzy vyvolali masové protesty a hlboké rozdelenie spoločnosti. Netanjahu obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovaný proces. Jeho súdne konanie trvá už niekoľko rokov a patrí medzi najsledovanejšie v krajine.
Tento proces dodnes výrazne polarizuje izraelskú spoločnosť a vyvoláva politické napätie aj protesty.
Je však nutné zdôrazniť, že ide o právne konanie – o vine či nevine rozhodne súd, píše BBC.
Izrael tak predstavuje zaujímavý kontrast: na jednej strane extrémne bohatí podnikatelia, ktorí formujú globálne trhy, na druhej strane politická elita čeliaca obvineniam a tlaku verejnosti. Zatiaľ čo miliardári budujú technologické impériá a investičné fondy, politické prostredie krajiny je často poznačené ostrými konfliktmi a kauzami. Práve toto napätie medzi ekonomickým úspechom a politickými škandálmi robí z Izraela jednu z najviac diskutovaných krajín sveta.
Zdroj: autorský text, Forbes, Bloomberg Billionaires Index, Reuters, BBC, Financial Times, The Guardian, Al Jazeera, Forbes Israel, TechCrunch
