Koho pustí do Strakovky Petr Pavel: voľby môžu skončiť bez výsledku
S blížiacimi sa víkendovými voľbami sa množia najrôznejšie výzvy smerom k účasti na voľbách a tiež špekulácie, ako všetko dopadne. Pozrieť sa do krištáľovej gule sa pokúsime aj v našej rubrike. Hoci o nič iného než o veštenie z kávového usadeniny nejde, zabudnutým výsledkom by mohla byť nejaká forma volebného patu.
Minulé voľby dopadli smerom k zostavovaniu vlády úplne jednoznačným výsledkom. Aj keď víťazstvo koalície Spolu žiadny prieskum nepredpovedal, rozloženie síl už pred voľbami naznačovalo, že môže dôjsť k striedaniu na politickej scéne. Straková akadémia i týždeň pred voľbami očakáva nového nájomníka.
Situácia je však zásadne odlišná od tej pred štyrmi rokmi. Predovšetkým v činiteľovi, ktorý zostával nemenný po tri volebné súboje do Snemova, ktorá je nositeľom suverenity nášho štátu (Česko je parlamentnou republikou). V predchádzajúcich voľbách sa z pozície priamo voleného prezidenta, ako ustáleného supervizora zostavovania vlád, povolebné konanie riadil Miloš Zeman.
Tak skúsený politický matador, ktorý vo vrcholnej politike strávil celý svoj porevolučný život. A aj na dôchodku sa s chutí zapojil do volebného súboja iteraz. Zároveň sa Zeman nekrýval tým, že sa pokúsil o premenu parlamentného režimu smerom k poloprezidentskému.
Takže nastoliť režim známy z Francúzska dnešných dní, keď prezident Macron vyberie premiéra, ktorý nemusí mať väčšinu v parlamente. Zeman tak rovnako postupoval svojim opakovaným menovaním Andreja Babiša predsedom vlády, hoci za ním nestála väčšinová koalícia v Poslaneckej snemovni. S prezidentom za chrbtom ju potom predseda hnutia ANO získal od sociálnych demokratov a komunistov.
Podobne postupoval napr. Václav Klaus pri menovaní vlády Mirka Topolánka bez dôvery a zásadným spôsobom ovplyvňoval diskusiu o vytvorení vlády aj Václav Havel, za jehož prezidentovania napr. nepripadalo vládne angažmá vtedy početných komunistov do úvahy.
Súčasný prezident Petr Pavel síce vzešiel z iného prostredia, ako jeho predchodcovia, ale ústavnou zvyklosťou už v tretej dekáde, čo naša republika brousí, je, že prezident hrá pri tvorbe vlády zásadnú úlohu. Prezident Pavel tak už koncom leta avizoval, že nikoho, kto chce ohrozovať členstvo ČR v NATO a EU, do vlády nepustí.
Argumentuje tým, že má mandát od voličov. To je pravda. Pôvodne mali českí prezidenti mandát od poslancov a senátorov, ale to sa zmenilo a ako už sme avizovali vyššie, Miloš Zeman to bral tak, že je plnohodnotným protipólom zvolenej Snemovne.
Asi len ťažko si možno predstaviť, že Peter Pavel to vníma rovnako, ale karty má v rukách silné, paradoxne vďaka dedičstvu Miloša Zemana voči nemu sa výrazne vymedzoval. Vo volebnej matematike to potom môže znamenať, že prípadní spojenci favorita z ANO v podobe SPD a Stačilo! budú mať kvôli svojej politike orientovanej proti NATO a EU problém dostať zelenú u prezidenta.
Navyše napr. posledný volebný prieskum od STEMu veští, že medzi voličmi by mohlo ísť k pohybu nálad smerom k zopakovaniu scenára z minulých volieb, kedy sa relevantné politické sily do Snemovne tesne nedostali. Zároveň posledný prieskum od NMS trend úplne nepotvrdzuje.
Voliči na Slovensku sa navyše rozhodujú na poslednú chvíľu, nielen koho a prečo, ale aj či vôbec ísť voliť. Či nakoniec odídu na chatu o hodinu skôr a nestihnú voľby proste žiadny prieskum neodhalí. Vo volebnej rovnici je tak rad nevyskúšaných premenných. Tak prečo si v rámci veštenia z krištáľovej gule nepridať ešte jednu zabudnutú?
Výsledkom spomenutých faktorov potom môžeme tipovať aj tak, že hnutie ANO síce bude prvé na páske, ale bez podpory prezidenta, aké sa tešilo po 8 rokoch svojho predchádzajúceho vládnutia, sa vláda bude skladáť ťažšie. Úplná novinka by boli predčasné voľby, aniž by vznikla vláda. V iných štátoch, napr. v Izraeli sa jedná o úplne bežný prvok demokratického života, na Slovensku ale jedenkrát zvolení poslanci väčšinou nemajú chuť meniť karty vo vlastných rukách. Odbíjajú sa pri tom na voličov, ale presvedčenie o tom, že pre voličov sú najhoršie predčasné voľby existuje len v hlavách poslancov usadených vo svojich kanceláriách.
V futbale sa občas stáva, že sa stávka aj na remízu. Nasledovať potom môže predĺženie, a z neho môže vyplynúť neočakávaný výsledok. Napr. Topolánková vláda v roku 2007 disponovala len stovkou poslancov, čo je presne polovica celého parlamentu, ale nakoniec to zvládol na útekoch. Číselný výsledok volieb, tak nemusí byť výsledkom pre praktické vládnutie.
Zdroje: autorský text, komentár, Aktuálne.cz, ČT, Irozhlas.cz
