Na férovku: Benzín, diesel a marže čerpacích staníc. Cenu globálnej komodity neurčuje strýko pri stojane.
Diskusia o prudko rastúcich cenách pohonných hmôt je pekným príkladom toho, ako funguje náš svet v dobrom aj zlom. Cena ropy vystrelila nahor a s ňou aj cena benzínu a nafty. Podobný jav nevidíme prvýkrát a politici Európy sa snažia vyriešiť problém v strachu z hnevu voličov. Stačí sa však pozrieť na mapu sveta a zistíme, že to asi príliš ľahko nepôjde.
Svet je guľatý a v kruhu sa točí aj problém s cenami pohonných látok. Zablokovaný Hormuzský prieliv znížil množstvo ropy na svetových trhoch približne o pätinu. Keď sa pozrieme na guľatú mapu sveta, uvidíme, že celá Európa takéto množstvo plochy nezaberá a napr. Česko je na takej mape sotva pozorovateľné.
Ropa pritom stojí približne za jednou tretinou celosvetovo vyprodukovanej primárnej energie. Na porovnanie, jadrová energia sa celosvetovo pohybuje okolo 4 %. Dlhodobým trendom na trhu s ropou je prehlbujúci sa pokles dopytu. Dnes to síce neplatí, ale narastajúce množstvo elektromobilov a stúpajúca účinnosť áut (čítaj: klesajúca spotreba litrov na sto) so spaľovacími motormi pochopiteľne dopyt tlmí.
Zníženie daní na benzín zaplatíme z druhej kapsy
Ako môže tieto záležitosti zmeniť samotné Česko? V podstate nijako. Avšak samotné ceny na totemoch štát môže ovplyvniť skutočne podstatným spôsobom. Pohonné hmoty totiž zdaňuje. Spotrebná daň je stála a tvorí 12,84 Kč na liter benzínu a 9,95 Kč na liter nafty. Už len cca päťkorunový rozdiel v cene medzi oboma komoditami na pumpách naznačuje, že spotrebná daň za rastom cien nestojí. Navyše ešte štát vyberá 21 % DPH a s rastúcou cenou pohonných hmôt tak vyberie viac peňazí.
Odhadom tak približne polovicu ceny pohonných látok tvoria dane. Vláda tieto dane môže ľahko znížiť. Príliš sa k tomu nemá, a to z dobrého dôvodu. Ak vyberie menej na daniach, bude musieť ušetriť na niečom inom. Ušetrené peniaze tak bude musieť vyťažiť z iného vrecka daňového poplatníka. Vzhľadom na to, že motorizmus prináša rad negatívnych externalít (od zabrávania verejného priestranstva parkovaním po astmu a rakovinu pľúc zo znečistenia ovzdušia, ktoré stoja miliardy slovenské zdravotníctvo), dotovať túto činnosť sa príliš neoplatí. Aj preto existuje ona spotrebná daň.
Na pranier sa tak dostali pumpárske marže, z ktorých sa stal veľký mýtus. Nie je až takým veľkým tajomstvom, že marže pumpárov sa pohybujú v nižších jednotkách korún a sú najmenšou časťou cenotvorby. No nie je pumpár ako pumpár.
Už si nemôžete spomenúť, aká značka pumpy to bola počas víkendu na Vysočine, ale viete, že ste tankovali lacno? Tak to bol pumpár, ktorý je samostatným podnikateľom, benzín kupuje u rafinérie za trhové ceny a keďže môže konkurovať len cenou, má lacný benzín a nízku maržu. Buď 2 alebo 3 koruny.
Veľkí hráči majú veľké marže, nedá sa s tým nič robiť
Keď sa povie benzínka, tak si človek častejšie vybaví červenú farbu Orlenu (predtým Benzina), žltú Shell alebo zelenú Mol. To je iná pesnička než ujo pumpár uprostred Vysočiny. Tieto obrie firmy nielenže vlastnia stovky čerpacích staníc a rafinérie, ale Mol má napríklad aj ropné vrty na Blízkom východe. Pre tieto giganty je otázka marže na pumpe úplne relatívna.
Zároveň práve tieto firmy prevádzkujú stanice s najdrahším benzínom a naftou. Jednak predávajú kvalitnejšie, aditívované palivá a tiež stoja na drahších pozemkoch, najmä pri diaľniciach. Nájmy staníc pri D1 stoja v rádoch desaťmiliónov ročne a to sa už do ceny za liter premietne. Prosté porovnanie „Shellky“ pri diaľnici a v okresnom meste naznačuje, že tu z jedného litra kvapne podstatne viac než 3 koruny.
Tu by sa marža dala zmenšiť a zákazník by to pocítil. V praxi však firma ovládajúca celú vertikálu môže zmeniť cenotvorbu a na pumpu dodá drahší benzín.
Cez marže sa zo strany štátu dá však cena znížiť len opticky. Zákon globálneho trhu je silnejší než krátkodobý populizmus politikov tej či onej vlády malých krajín v Európe. Kým trh benzín predražil, dlhodobo stojí za jeho reálne klesajúcou cenou.
Ako je známe, na pohonných hmotách sa totiž dlhodobo neodráža inflácia. Cena práce (napr. marže pumpárov) je totiž len zlomok výsledného produktu. Inak sa jedná o komoditu svetového trhu, ktorej producenti by znižovaním predaja síce zvýšili cenu, ale stratili by predaje, pretože trh by použil náhradný zdroj energie.
V súčasnosti to môžeme vidieť na takmer okamžitom poklese predaja vozidiel s dieselovými motormi. Ešte v roku 2016 sa oslavovalo, že je možné za priemernú mzdu kúpiť 1000 litrov benzínu, aj po prudkom zdražení je to dnes podstatne viac. Mávnutím čarovného prútika sa jednoducho cena znížiť nedá a je ilúzia sa domnievať, že za ňou stojí nenásytný ujo za pokladňou zapadnutej pumpy.
Zdroje: autorský text, komentár, Seznamzprávy.cz, dostupnyadvokat.cz, relisticka.cz, Facebook
