Na férovku: Česko hľadá svojho Petra Magyara: Budapešťou otriasla revolúcia, ktorá sa v tuzemsku zatiaľ nechystá
Zábery z nedeľnej noci v Budapešti obleteli svet. Na prvý pohľad sa odlišovali od stereotypných prejavov politických lídrov po vyhratých voľbách v oslavujúcich štáboch politických strán tak, ako ich poznáme nielen u nás, ale po celej Európe. Slovensko je rovnako zrelé na svieži vietor, aký zavial v Maďarsku, avšak revolučný charakter diania snáď u nás na stole nie je.
Zástupy desaťtisícov ľudí stáli osvetlení horiacimi fakľami na Batthyány tér alebo Batthyányho námestí, pomenovanom podľa prvého predsedu vlády Uhorského kráľovstva, k odkazu z polovice 19. storočia sa hlásil muž, kvôli ktorému sa zhromaždenie odohralo.
Za chrbtom Pétera Magyara žiaril monumentálny maďarský parlament a pred ním sa týčili veže kostola sv. Anny.
„Včerajšie víťazstvo opozície v Maďarsku je, rovnako ako poľské voľby v roku 2023, víťazstvom demokracie, a to nielen v Európe, ale po celom svete. Predovšetkým je to však dôkaz odolnosti a odhodlania maďarského ľudu – a pripomienkou pre nás všetkých, aby sme sa aj naďalej zasadzovali o spravodlivosť, rovnosť a dodržiavanie právneho štátu,“
komentoval udalosť Barack Obama na sieti X.
Bývalý prezident USA sa s obdobným entuziazmom nevyjadruje k voľbám v každom štáte s 9,5 miliónmi obyvateľov. Maďarsko do americkej politiky zatiahol Donald Trump, ktorý vo svojej poslednej kampani často hovoril o Viktorovi Orbánovi ako o svojom vzore. Ten si však po šestnástich rokoch sadol na lavicu porazených.
Dianie pripomínalo oveľa viac revolúciu, akokoľvek v tuzemsku dobre známom zamatovom kabáte, a to nielen kvôli Obamovmu komentáru alebo neobvyklému vizuálu v rámci žánru osláv po víťazných voľbách.
Magyar vyzval prezidenta, aby se sám jmenoval do funkcie predsedu vlády a následne rezignoval. To by mali urobiť aj predstavitelia ďalších kľúčových inštitúcií, inak s nimi zatočí. A točiť kolesami teraz môže pekne rýchlo. Má v rukách ústavnú väčšinu a systém vlády pevnej ruky zdedený po Viktoru Orbánovi. Bývalý hegemón maďarskej politiky si svoju „neliberálnu demokraciu“, inými nazývanú fašizmom, budoval pochopiteľne pre svoje vlastné potreby. Teraz revolúcia požiera svoje deti a predstavitelia Fideszu sedia na tisícoch stoličiek štátneho aparátu a sú vydaní na milosť a nemilosť Magyarovi.
Hviezda tohtoročného volebného klania síce hovorila pred plamennými pochodňami o budovaní systému „brzd a protiváh“, ale to môže pokojne zostať len v rétorickej rovine. Magyarových voličov to totiž príliš nezaujíma. Rozhodne sa však nebude brzdiť smerom k predstaviteľom Fideszu.
Na porovnanie. Nedávno sme boli svedkami rozvláčnej hádky o právo prezidenta menovať ministra. Ako sa ukázalo, vláda nemá na prezidenta páku. Ak by však mala ústavnú väčšinu, môže si nechať Ústavu rýchlo prepísať jedným slovíčkom na „musí“ a bolo by vybavené. Ústavný súd by potom nemohol nijako zakročiť a v tomto princípe by sa dalo pokračovať vo všetkom.
V Maďarsku panuje ešte pohodlnejšia situácia nielen kvôli tomu, že nemá Senát. O revolučnej atmosfére vypovedali samotní Maďari. Volieb sa zúčastnili v rekordnom množstve, no médiám o svojich volebných preferenciách nič nepovedali, ako potvrdili aj českí reportéri na mieste. Podporili zmenu, ale mali strach, ako revolúcia dopadne.
Takéto revolučné pomery na Slovensku rozhodne nepanujú, ale hľadanie soft verzie Petra Magyara sa ponúka. Aj Slovensko má svojho politického matadora. Hnutie ANO so svojím šéfom je v politike už 4 volebné obdobia a trikrát sedelo vo vláde. Zmenu kurzu priniesla vláda pod taktovkou ODS, strany, ktorá ako jediná vedľa ANO mala jednu osobu v kresle premiéra dve obdobia (išlo o Václava Klausa).
Môže sa zdať, že politické jazero na Slovensku sa teší značne stojatým vodám. Závan v duchu Petra Magyara by hladinu mohol trochu rozčeríť smerom k reformám, o ktorých sa už tých 16 rokov na Slovensku hovorí. Či už ide o neudržateľné dôchodky, demografické otázky, bývanie, vysoké aj regionálne školstvo, vyčerpávajúci sa ekonomický model, alebo napríklad krízu v slovenskom futbale.
Peter Magyar však nie je náhodným okoloidúcim ani disidentom v duchu Václava Havla, aj keď počas nedeľnej noci po jeho vzore hovoril o víťazstve pravdy a lásky. Dlhé roky žil v nepotistickom systéme protekcie vlastnej manželky, ktorá bola považovaná za Orbánovu nástupkyňu až do chvíle kľúčového škandálu s udeľovaním milostí.
Dokým sa Magyar staral o svoje deti v úlohe starostlivého otca, tak mu to pravdepodobne vyhovovalo, ale potom zmenil názor a zo strany odišiel, aby ju zničil. Skrýva sa dnes niekto v hnutí ANO, prípadne v inej strane, v kom sa skrýva mimoriadny politický talent, aby mohol vyplávať s vlastnou plachetnicou opretou o svieži politický vietor?
Ten však spočíva v niečom inom než v obsadzovaní funkcií. Peter Magyar navštívil 6 okresných miest a mestečiek denne a zmobilizoval 50 000 dobrovoľníkov, za ktorých obetavú agitáciu im pred osvetleným parlamentom ďakoval. Na svoju stranu tiež získal miestnych riaditeľov zoo, ktorí symbolizujú zástupcov lokálnych elít, ktoré za Tiszu kandidovali.
Kto dokáže niečo podobné, môže si rozbehnúť menšiu revolúciu v akejkoľvek krajine Európy, u nás tomuto vývoju okrem demonštrácie na Letnej nič nenasvedčuje.
