Na férovku: Filip Turek môže kľudne byť ministrom. Lacné to pre českých občanov nebude
Nielen Filipa Turka (nezar. za Motoristov) volebný úspech nabil triumfalizmom. Ako keď človek získa vysnívanú prácu, cíti nekonečné nadšenie do chvíle, kedy zistí, že musí skutočne pracovať. Podobne opozičný tábor začal v slávnostnej eufórii chystá vládne plány, lenže politická realita nezačína a nekončí na papieroch nahodených do urny. Niektoré však detská naivita v politike neopúšťa.
Skandalózne odhalenie hodilo tieň na slnečné lúče, ktoré žiarili láske medzi stranami začínajúcej novej vládnej koalície! Náhoda alebo konšpirácia predaných médií a urazených pravdoláskarov? Ani jedno. Kauza Filipa Turka je len jednou z mnohých kapitol v knihe politickej reality.
Prekvapiť tým, že sa novinári zaujímajú o politikov a prinášajú zistenia o ich názoroch, je ako fascinácia nad futbalistami teatrálne padajúcimi počas zápasu na trávnik. To patrí do futbalovej hry. Získať výhody vďaka faulu je proste osvedčená taktika k úspechu v zápase.
Futbalista pri tom v občianskom živote nepadne na zem s grimasou nelidskej bolesti, keď ho napr. detský fanúšik potiahne za tričko v tlačenici pri podpisoch. Novinári rovnako tak nepíšu o každom človeku, ktorý sa prezentuje fašistickými názormi, šovinizmom, xenofóbiou a chechtá sa nad žhárim útokom na malú dievčinku. Takých je na sociálnych sieťach vidieť pestrá plejáda a úplne isto vyjadrili volebnú podporu jednému z nich, Filipovi Turkovi.
Politika v demokratickom svete je predmetom verejného záujmu. Médiá tak o politikoch informujú, čo iného by mali robiť? Písať o problémoch včiel a tváriť sa, že politici neexistujú? Čapie hniezdo, kamélika, bitcoiny, Faltýnkov denník, brnenská kanalizácia, krabica od vína, dozimeter a tiež fašizmus na twitteri. Všetko by rýchlo preletelo éterom, často bez povšimnutia, keby aktérmi neboli politici.
Turkova kauza napriek tomu prináša mnohé nové. Paradoxne, že zistenia nie sú žiadnym extra prekvapivým, investigatívnym prácam. Kto pozná pôsobenie Filipa Turka ako "influencera", tak dobre vie, že jeho fašizmus (od historickej fascinácie v podobe hajlovanie a zbierania nacistických predmetov, cez pravidelné výzvy k likvidácii ľudí s inými názormi) u neho bol vždy štandardom.
Leckdo si toho všimol tesne po voľbách.
"Ak by sa stal Filip Turek ministrom zahraničia, tento obrázok letí okolo sveta," komentoval lakonicky fotku (pozri nižšie) salutujúceho Turka na X politológ Jiří Pehe už 6. októbra, teda pred necelými dvoma týždňami.
Všimol si toho napríklad aj prezident Petr Pavel. Jeho slová o trapasoch, ktoré sa nová vláda, atˇ už v akejkoľvek zostave a s akýmkoľvek premiérom, vystavuje sú veľmi presné. Prvý cyklus sa už začína pomaly roztáčať.
"Napriek obvineniam z rasizmu a nacistická zbierka: stane sa Filip Turek novým ministrom zahraničia v Českej republike?"
ponúkol titulok v nemčine napr. Die Presse.
Celý škandál je tak lekciou z toho, ako politika funguje. Opití volebným úspechom zabudli víťazi na pravidlá hry. Za trápnu komédiu so simulovaním vo futbale prichádza žltá karta. Čím dlhšie sa však hrá proti pravidlám hry, tým ťažší trest príde. Petr Fiala to skúšal s Pavlom Blažkom tak dlho, až mu pred voľbami vybuchla bitcoinová kauza.
Vodiči zatiaľ pokračujú vo svojom prístupe naivných detí v politike. Nadväzujú tak napr. na svoje predstavy o vyrovnanom rozpočte vycucané z prsta. Kraľuje tomu sám Turk, jeho vysvetľovanie celej kauzy naozaj nie je ničím iným, než predstavením hodným iba na piesok pred materskou škôlkou. Podčiarkol to naposledy tým, že sa natočil, ako si sám sebe želá k narodeninám.
Niektoré deti sa radi učia, tak na vysvetlenie. Uvedený titulok preložený z Nemčiny upozorňuje, že Nemci ako deti nie sú. Kto si myslí, že na detské videa z účtu Filipa Turka má čas Friedrich Merz alebo jeho kapitáni priemyslu? Titulok o nacizme a rasizme im bohato postačí k tomu, aby zavreli vrátka svojich kancelárií so správou: zaklopte, keď dospelíte.
Odpoveď na otázku, aká krajina je najvýznamnejším obchodným partnerom ČR je známa aj v politickej škôlke Motoristov. Zároveň má vo svojom garážovom videu Turek pravdu v tom, že Motoristi sú významnou politickou silou, tak rozhodli voliči. Pokojne si Motoristi svojho čestného prezidenta, ktorý oficiálne ani nie je členom strany (to považujme za neškodnú a roztomilú časť ich politickej detstva) pokojne môžu na Ministerstvo zahraničia presadiť.
Iste ho vyšetruje polícia, ale trestne stíhané vládne funkcionáre dobre poznáme, keď tak to prikryje poslanecká imunita a bolo by fér, aby svoj imunitou skrytý "obvinený" mali všetky vládne strany. Na politickej realite to však nič nezmení. Zatvorené kancelárie veľkých hráčov pošlú takého ministra zahraničných vecí kopať okresný prebor.
O investíciách, ktoré nakopnú český hospodársky rast, o nich s obľubou hovorí Karel Havlíček (ANO), tak si budeme môcť nechať snívať a pocíti to peňaženka každého občana ČR. Dospelý človek sa z toho poučí, dieťaťu často nezostane, než plakať.
