Na férovku: Podľa prieskumu v ČT by sa dalo ušetriť napríklad na MHD bez lístkov. Petr Pavel by sa absencii zmyslu nemal čudovať.
Vládna koalícia si už dlhšiu dobu brúsi zuby na české verejnoprávne médiá a nielen na ne. Neustálymi verbálnymi útokmi sa potom snaží poškodiť aj médiá súkromné. Nejde o prvý pokus o skrotenie ČT, ktorá neslúži záujmom vládnej garnitúry. História sa opakuje, avšak v nových kulisách.
Absurdná dráma sa odohrala na tlačovej konferencii, na ktorej vládni predstavitelia predstavili zámer zrušiť koncesionárske poplatky, z ktorých sú financované slovenské verejnoprávne médiá.
Nezmyselnosť celého zámeru určite nespočíva ani v zámere šetriť, ktorý opakovane vo zdôvodnení zmeny zaznel, ani v princípe presunu rozpočtovania verejnoprávnych médií na štátny rozpočet. Oboje je možné urobiť aj úplne logickými krokmi. Ak sa však pozrieme na celú akciu v širších súvislostiach, nemožno sa ubrániť rysovaniu scenára z absurdnej drámy.
Petr Pavel nechápe krásu absencie zmyslu
"Nedáva zmysel meniť to, čo funguje", povedal k rušeniu televíznych a rozhlasových poplatkov prezident. Má samozrejme pravdu. Avšak tu je zmyslom zmeny, aby to fungovať prestalo..."
vysvetlil na sieti X komentátor Petr Honzejk. Inými slovami: nezmysel sa stáva zmyslom.
Prezident by sa mu však nemusel čudovať. Hlási sa totiž k odkazu prvého prezidenta samostatnej ČR Václava Havla, ktorý sa zapísal do dejín svetovej literatúry práve svojimi absurdnými drámami.
**embed:https://twitter.com/PetrHonzejk/status/2066893723867271489**
Štátne médiá pod kontrolou politikov sa vláde môžu hodiť. Podobne často fungujú rôzne obecné spravodajské médiá, ktoré sú platené z verejných rozpočtov a v praxi potom fungujú ako hlásne trúby politických reprezentácií na tej či onej radnici.
Krása absurdity však spočívala v argumente snahou šetriť. Tu by sa dala brať široká inšpirácia aj pre iné aspekty verejného života. Ušetriť by sa dalo napríklad na pražskej MHD tým, že by bola zadarmo. Ľudia by si prestali kupovať lístky, a tým by sa nielen ušetrilo, ale tiež by to mohlo trochu odľahčiť pražskej doprave.
Aby to nebolo príliš zadarmo, tak by sa zrušila linka metra C, podobne ako sa verejnoprávnym médiám uberie 1,5 miliardy korún. Prečo jazdiť céčkom, keď môžem jazdiť áčkom alebo béčkom?
Prečo platiť za MHD, keď môžeme ušetriť tým, že pôjdeme zadarmo?
Prečo sa vlastne za verejnú MHD platí? Prečo platíme za návštevu verejných bazénov? Prečo neušetriť tým, že sa tam nebude platiť vstupné? Asi každý, kto navštívil základnú školu, vie, že aj štát (teda spoločenstvo jeho občanov) žije zo skutočných peňazí. Keď občania neposielajú poplatky na televíziu priamo, tak ich posielajú prostredníctvom daní, alebo presnejšie povedané prostredníctvom úveru, ktorý si na tento mimoriadny náklad štát berie.
Z úveru sa potom platia úroky a tu naše absurdné dráma okolo televízie smeruje k svojmu vrcholnému nezmyselnému záveru. Nutnosťou zaplatiť úroky z úveru na prevádzku televízie sa v skutočnosti nič neušetrí, ale naopak predraží.
Nepredraží sa potom len na úrovni úveru. Menší rozpočet povedie k obmedzeniu vlastnej tvorby televízie a tiež športových prenosov. Kto si potom bude chcieť pustiť StarDance alebo olympiádu, bude musieť zaplatiť súkromným televíziám, ktoré tento prémiový obsah na úkor verejnoprávnych televízií rady prevezmú. Či divák bude platiť mesačný poplatok, alebo zaplatí sledovaním reklám, už je len vedľajšou otázkou fungovania princípu absurdného šetrenia.
Zdroje: autorský text, komentár, X, ČTK
