Svet na hypotéku: Švajčiari sa neponáhľajú so splácaním hypotéky. Keď som zistila prečo, zmenila som na nich názor
Vo Švajčiarsku majú jedny z najzadlženejších domácností na svete. A zároveň patria medzi najbohatšie krajiny planéty. Priznám sa, že mi to najskôr nedávalo zmysel. Čím viac som sa však snažila pochopiť prečo, tým viac som zisťovala, že ten príbeh nie je o hypotékach. Je o tom, ako odlišne sa dá premýšľať o majetku.
Existuje vtip o legendárnej švajčiarskej racionalite. Švajčiar ide po ulici a nájde stokorunu. Nechá ju ležať. Keby sa ju oplatilo zdvihnúť, už by tam nebola. Uznávam, že tento typ vtipu patrí do skupiny tzv. sucháčov, lenže keď som si začala čítať o švajčiarskych hypotékach, napadlo ma, že na ňom možno niečo je.
Švajčiari majú povesť ľudí, ktorí o peniazoch premýšľajú veľmi pragmaticky. Možno tomu napovedá aj fakt, že vo Švajčiarsku dodnes bežne obieha bankovka v hodnote 1000 frankov. To je približne 27 tisíc korún, teda zhruba toľko, koľko dnes činí mesačná splátka hypotéky rady slovenských domácností. Takú bankovku som v ruke v živote nemala a manžel by mi jej držanie isto iste zakázal s ohľadom na dlhý zoznam vecí, ktoré som už stratila. Ale moja úvaha znie inak.
Čo keby najväčším finančným cieľom nebolo splatiť hypotéku?
Viem. Práve teraz obrátila oči v stĺp viac než polovica Slovenska. A ten zvyšok si možno povedal, že som sa zbláznila. Vlastne sa tomu ani nečudujem.
Na Slovensku nie je hypotéka len finančný produkt. Pre mnohých ľudí predstavuje životnú etapu. Začína podpisom zmluvy a končí až poslednou splátkou. Poznám ľudí, ktorí si pamätajú dátum prvej splátky. A poznám aj takých, ktorí už plánujú, čo urobia po tej poslednej. V Spojených štátoch dokonca existovala tradícia takzvaných mortgage burning parties. Keď ľudia hypotéku splatili, slávnostne spálili dokumenty spojené s úverom a pozvali rodinu alebo priateľov na oslavu. A tu sa tiež nevidím, ale plne súcitím. Ten pocit, keď v bankovníctve vidíš nulu, vlastne aj dnes vykazuje znaky dobrej osemdesiatkovej párty.
Lenže práve pri čítaní o Švajčiarsku ma napadlo, či by podobná oslava dávala zmysel aj človeku, ktorý hypotéku splatiť môže, ale vedome sa rozhodne to neurobiť. Na úvod je potrebné ale povedať, že Švajčiari sú všetko len nie naivní. Na začiatku 90. rokov si prešli vlastnou realitnou krízou, keď po raste úrokových sadzieb nasledoval prepad cien nehnuteľností a problémy časti bankového sektora. Asi to bude jeden z hlavných dôvodov, prečo k hypotékam pristupujú disciplinovane.
Krajina s jedným z najvyšších dlhov na svete
Potom som však natrafila na číslo, ktoré ma naozaj prekvapilo. Vo Švajčiarsku dosahuje zadlženie domácností približne 123 % HDP. To je jedna z najvyšších hodnôt na svete. A práve tu som spozornela. Pretože keď počujem o takom vysokom zadlžení, automaticky očakávam problém, ale tu sa bavíme o jednej z najbohatších a najstabilnejších krajín planéty. Čím viac som o tom čítala, tým viac mi dochádzalo, že možno nehľadím na iné čísla, ale na úplne iný spôsob premýšľania o peniazoch. A potom som natrafila na ďalšie číslo, kvôli ktorému som celý článok vlastne prepísala.
Bohatstvo vo fondoch, nie len v stenách
Podľa údajov Švajčiarskej národnej banky vlastnili domácnosti na konci roku 2025 finančné aktíva v hodnote 3,278 bilióna švajčiarskych frankov. Hodnota ich nehnuteľností dosahovala 2,924 bilióna frankov. Inými slovami? Švajčiari majú vo finančných aktívach viac peňazí než v nehnuteľnostiach. A myslím si, že práve táto veta vysvetľuje skoro celý ich vzťah k hypotékam.
V Slovensku si pod slovom majetok väčšina z nás predstaví byt, dom alebo pozemok. Keď bohatneme, často rastie hlavne naša nehnuteľnosť. Vo Švajčiarsku tvoria významnú časť majetku investície, penzijné fondy a ďalšie finančné aktíva. Významnú časť finančného majetku domácností navyše predstavujú práve penzijné fondy a dlhodobé investície. Možno práve preto tam hypotéka nepôsobí ako niečo, čoho je potrebné sa čo najrýchlejšie zbaviť.
Hypotéka ako nástroj, nie cieľ
A teraz je práve tá vhodná chvíľa vysvetliť, ako to tam vlastne funguje. Keď si vo Švajčiarsku kupujete nehnuteľnosť, zvyčajne musíte vložiť aspoň 20 % vlastných prostriedkov. Banka obvykle financuje maximálne 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Hypotéka sa pritom často delí na dve časti. Prvá časť predstavuje približne dve tretiny hodnoty nehnuteľnosti. Tú nie je potrebné postupne splatiť. Ak klient spĺňa podmienky banky, môže si ju ponechať veľmi dlho. Ale chcem dodať, že banka nehovorí, že to nemusíte nikdy splatiť, ale hovorí, "nemusíte ju priebežne amortizovať". To znamená, že ak spĺňajú podmienky, úver môže byť refinancovaný a pokračovať veľmi dlho. Druhá časť pokrýva rozdiel medzi týmito dvoma tretinami a celkovým financovaním. Tú už je potrebné postupne umorovať, zvyčajne počas 15 rokov alebo najneskôr do odchodu do dôchodku.
Pre slovenského vlastníka to môže znieť zvláštne. Sme zvyknutí vnímať hypotéku ako niečo, čo je potrebné postupne zlikvidovať. Vo Švajčiarsku ju časť ľudí vníma skôr ako nástroj. Nie preto, že by na splatenie nemali, ale preto, že veria, že ich peniaze môžu medzitým efektívnejšie pracovať inde.
Dom bez hypotéky verzus vyšší majetok
Predstavte si, že máte dosť peňazí na to, aby ste hypotéku splatili. Urobíte to? Väčšina Slovákov by pravdepodobne odpovedala áno. Časť Švajčiarov nie.
Predstavte si dvoch ľudí. Obaja majú dom za 10 miliónov korún. Obaja majú hypotéku vo výške 5 miliónov korún. A obaja majú na účte ďalších 5 miliónov. Prvý človek hypotéku splatí. Druhý si ju ponechá a peniaze investuje. Ak bude hypotéka stáť 4 % ročne a investícia dlhodobo zarobí 7 % ročne, druhý človek verí, že jeho kapitál dokáže pracovať efektívnejšie ako v stene domu. Samozrejme za cenu investičného rizika. Nehovorím, čo je univerzálne správne riešenie. Sú to len dva rôzne pohľady na rovnaké peniaze.
Švajčiari nevlastnia bývanie tak často ako Česi
Je naozaj nutné zmieniť ešte jedno číslo. Na Slovensku býva vo vlastnom približne tri štvrtiny obyvateľov. Vo Švajčiarsku len okolo 36 %. Ide o jeden z najnižších podielov vlastníckeho bývania v Európe. To je samozrejme rozdiel a ďalší článok do zložitej porovnávacej skladačky.
V slovenskom prostredí býva posledná splátka symbolom finančnej slobody. Vo Švajčiarsku môže byť dôležitejšia otázka, či je splatenie hypotéky skutočne najlepšie využitie peňazí.
Žiadna hypotéka = vyšší majetok?
Najzaujímavejšie na švajčiarskom systéme pre mňa nakoniec nie je to, že si ľudia nechávajú časť hypotéky dlhodobo. Ani to, že majú jednu z najvyšších úrovní zadlženia domácností na svete. Najzaujímavejšia je otázka, ktorú si tým vlastne kladú. Je cieľom splatiť hypotéku? Alebo je cieľom vybudovať čo najväčší majetok. Na Slovensku tieto dve veci často považujeme za to isté. Lenže ono to nemusí byť to isté. Človek môže mať dom bez hypotéky a takmer žiadny ďalší majetok. Rovnako ako môže mať hypotéku a zároveň investície, ktoré jeho dlh niekoľkonásobne prevyšujú.
Nehovorím, že jedna cesta je správna a druhá zlá. Len ma fascinuje, že zatiaľ čo u nás považujeme splatenú hypotéku takmer za symbol finančného víťazstva, vo Švajčiarsku si časť ľudí najprv položí inú otázku: Čo je pre moje peniaze najlepšie využitie? V tom nachádzam najväčší rozdiel medzi českým a švajčiarskym pohľadom na bohatstvo.
Je väčším finančným úspechom dom bez hypotéky, alebo vyšší majetok?
Zdroje: autorský text, komentár, Swiss National Bank, UBS Swiss Federal Statistical Office, CEIC Data, SNB, BFS
