Svätojakubská cesta na vlastnú päsť: 280 kilometrov s batohom, neochvejným odhodlaním a jedným bláznivým snom
Vydať sa na takmer tristo kilometrovú cestu pešo sa môže zdať ako mladícka nerozvážnosť a pekne hlúpy nápad. Vo svete, kde sa doprava neustále posúva a existujú možnosti dostať sa prakticky kamkoľvek behom chvíľky, sa zdá obyčajná chôdza skoro až opomínaná. Žijeme v zrýchlenom svete, a tak málokoho láka myšlienka sa zabaliť a na pár týždňov zmiznúť s batohom. No, pár takých sa ale predsa len nájde. A zhoda okolností, alebo aspoň podľa slov miestneho tuláka, to najčastejšie bývame po Nemcoch práve my. Pomalá najviac ateistická národnosť v Európe. Čo teda Slovákov tak láka k tejto spirituálnej ceste? Je to túžba vypnúť a neriešiť, ktorá bola konečne aj tým naším impulzom k tomuto nezabudnuteľnému dobrodružstvu?
Svatojakubská cesta alebo Camino de Santiago de Compostela. Dvanásť základných historických pútnických trás, ktoré vás dovedú až k hrobu svätého Jakuba v Santiagu. Výchozí bod je len a len na vás, my sme si však zvolili Porto. Portugalská cesta je totiž jednou z tých najobľúbenejších a tiež najkratších, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí úplne zdať. I tá má ale dve varianty. Buď sa vydáte po vnútrozemskej trase, alebo ako my zvolíte krásy pobrežia. A verte mi, že každé ráno za zvuku šumivých vĺn, prebúdzejúcich sa čajok a vychádzajúceho slniečka sa rovná pokoju na duši.
Strecha nad hlavou môže byť problém
Našťastie žijeme v dobe internetovej, čo robí celú prípravu o niečo jednoduchšou. Aj tak sú ale veci, ktoré vás predsalen možno prekvapia. Alebo ich ako v našom prípade jednoducho podceníte. Nám sa to stalo hneď prvý deň. Ako dve mladé dievčence sme sa na celú cestu pomerne starostlivo pripravili. Mali sme skvelé trailové topánky, pomerne fajn ruksaky, opaľovací krém a spacák. Balenie sme až na pár zbytočností zvládli s prehľadom. Čo sme ale naozaj nezvládli, bolo prenocovanie. A to hneď trikrát.
Pokiaľ totiž plánujete túto cestu absolvovať, naozaj musíte počítať s tým, že na nej nebudete sami. A že pútnické ubytovne alebo albergues nemajú neobmedzený počet miest. Potom sa vám totiž môže stať, že budete uprostred ničoho s najbližšou dedinou desať kilometrov od vás a uvedomíte si, že to sa naozaj nepodarilo. Našťastie aspoň v našom prípade musíme povedať, že Portugalci sú skutočne pohostinnosť sama. Vo všetkých troch prípadoch nás totiž nakoniec niekto zachránil, a tak sme nemuseli nocovať na pláži. Áno, aj to sme zvažovali. Namiesto toho sme teda raz spali za desať eur u starého a veľmi roztomilého páru doma a druhýkrát sa nám ušlo miesto aspoň na zemi u mníšok v kláštore. Obe nocovania si budem pamätať ešte veľmi dlho.
Vek nehrá rolu
Na celej púti sú s určitosťou najlepší práve pútnici. Zatiaľ čo v bežnom živote sa úplne mimo svojich rovesníkov nepobavíte, tu je úplne jedno, koľko máte rokov, odkiaľ ste alebo čomu veríte. Dôležité je iba to, že ste boli dosť odvážni na to vydať sa s batohom na cestu. A presne to vám zabezpečí jedny z najzaujímavejších rozhovorov vášho života.
Predsa len, koľkokrát sa porozprávate s austrálskymi babičkami, ktoré sa s vami podelia o obed a ešte vám kúpia cukríky? Kde inde narazíte na Ruda z Havaja, ktorý sa na cestu vydal symbolicky po úmrtí svojho pastora? Alebo na skúsene precestovanú Američanku, ktorá miluje Berlín a celý život berie tak trošku s nadhľadom? S pútnikmi budete veľmi pravdepodobne na veľmi podobnej vlne, ale povzbudzujúci miestni, ktorí aj po tých rokoch vítajú a oslavujú každého pútnika? Na to vás len tak niečo nepripraví.
Camino s tebou ostane
Stráviť necelé dva týždne prechodom Portugalska a Španielska nie je len tak. Po prvé pochopíte, že prejsť päťdesiat kilometrov za deň je naozaj možné. Áno, aj pre nás to bol šok. Po druhé, a to sa vraciame trochu naspäť, pochopíte, že dobrí ľudia stále existujú. Aj to bolo trochu prekvapivé. Ale hlavne si dokážete, že na to naozaj máte. Predtým, než vyjdete, sa budete musieť predsa len trochu obrniť. Veľa ľudí vám bude hovoriť, že to možno nezvládnete, prečo to robíte alebo, že to keď tak môžete dôjsť vlakom. A väčšina to s vami bude myslieť aj dobre, pretože to naozaj bude náročné. Ale dôležité je si veriť.
Nakoniec to totiž bude stáť za to. A ten pocit, keď stojíte po dvesto osemdesiatich kilometroch v nohách pri katedrále, je neopísateľný. Ak vo mne niečo zarezonovalo, tak to boli slová mladého pútnika, ktorý hovorí, že Camino s vami navždy zostane a nikdy nekončí. A tak už stačí len povedať “Buen camino!”
Zdroje: autorský text, caminodesantiagotours.cz
