Po Bartoškovi by som pomenoval komín, šokoval Marek Eben počas slávnostného otvorenia festivalu vo Varech
Prvý ročník karlovarského filmového festivalu bez zosnulého Jiřího Bartošky sa neobišiel bez poriadnej dávky nostalgie. Z plátna sa na divákov neprestával valiť cigaretový dym a atmosféra by sa pri slávnostnom otvorení chvíľami dala krájať. To, z čoho som mal najväčšie obavy, sa ale nakoniec našťastie nestalo.
Moderáciu otvorenia sa tradične ujal Marek Eben, ktorého sa nám dokonca podarilo na chvíľu odfotiť na červenom koberci. Povedal nám však iba pár slov, pretože sa ponáhľal pripraviť sa na moderovanie – možno vôbec najdôležitejšie v tomto roku. A ak nie najdôležitejšie, tak pravdepodobne neprehanám, keď poviem najemotívnejšie. O tom som sa však potom sám presvedčil na vlastnej koži aj ušiach.
Aj tak si jeho ústretovej gestá veľmi vážime, pretože nie je až tak bežné, aby moderátori pred svojím výkonom, navyše na tak majestátnej udalosti, poskytovali médiám rozhovory. Ako si môžete vypočuť, ku samotnému moderovaniu nechcel nič moc prezradiť a nechal nás v očakávaní – proste ostrieľaný profík, ako sa sluší a patrí.
Počúvajte rozhovor s Markom Evenom nižšie:
(VIDEO)
Slávnostný večer otvorilo pôsobivé tanečné vystúpenie so skvelými vizuálnymi efektmi a podmanivou hudbou. A potom už na pódium sebaisto kráčal jeden z našich najlepších konferenciérov.
Každý človek je jedinečný
Práve týmito slovami odštartoval Marek Even svoj úvodný príhovor, ktorý bol presiaknutý myšlienkami na zamyslenie – ako už je ostatne u Marka Ebena zvykom – a rozhodne nešlo o strohé "Vitajte na festivale".
Pokračoval ďalším hlbokomýšľajúcim oznámením - že nič nikdy nezostane rovnaké. V tomto okamihu už bolo všetkým prítomným divákom - osobnostiam českého šoubiznisu a novinárom zo všetkých popredných českých médií - jasné, kam budú jeho slová ďalej smerovať. Pochopiteľne to bolo zrejmé od samotného začiatku. Slová o bývalom prezidentovi Filmového festivalu v Karlových Varoch Jiřím Bartoškovi, vďaka ktorému sa sem podarilo dostať radu významných hollywoodských mien a s jeho pomocou festival získal medzinárodnú prestíž, na seba nenechali dlho čakať.
Marek Eben spomenul, že všetci za sebou zanechávame stopy. A podľa nich poznáme, kam daný človek smeruje – ako krásne poetické, pritom nanejvýš logické a pravdivé. Následne celkom prirodzene prešiel k komentovaniu odkazu práve Jiřího Bartošky.
V tom momente ako by sa čas v sále na chvíľu zastavil – pokiaľ existuje nebo, tak tam pán Bartoška musel niekoľko minút v kuse kýchať. Snáď do neba ešte neprišiel zákaz fajčenia v interiéri.
Nostalgia, ale bez pachute horkosti
Mal som z oslavného večera jednu silnú obavu. A trúfam si tvrdiť, že som ju zdieľal s veľkou časťou hostí. Možno mal rovnaký strach aj sám Marek Eben.
Že večer upadne do atmosféry akéhosi druhého pohrebu Jiřího Bartošky – bude plný smútku, žalostných spomienok a trúchnivenia.
Bolo jasné, že bez určitej nostalgické linky sa večer nezaobíde. A keď prišlo na reč možné pomenovanie ulice vo Varech po Jiřím Bartoškovi, moje obavy sa rázom rozplynuli.
„Bolo by mi to po chuti, keby sa po ňom (po Jiřím Bartoškovi, pozn. red.) pomenoval komín,“
povedal Marek Eben.
A všetci prítomní sa dali do smiechu. V ten moment bolo jasné, že dnes sa nebude truchliť. A že sa namiesto toho bude nostalgiou využívať ako prostriedkom na to, aby sa Jiřímu Bartoškovi vzdala úcta, ktorá mu právom patrí.
Marek Eben doplnil, že má na mysli nie len taký hociktorý komín - ale najvyšší komín v Károlych Varoch! Čo všetkých prítomných pobavilo ešte viac.
V tomto momente som ešte nebol úplne istý, či to pán Eben myslí vážne a možno som nebol jediný. Keď potom dodal, že by si na zmienenom komíne dokázal predstaviť namaľovaný cigár ako odkaz na celoživotnú Bartoškovu vášeň, ktorá ho nakoniec aj pripravila o život – došlo mi, že ide skutočne len o vtip.
Nasledovali upútavky z predchádzajúcich ročníkov so známymi hercami, čo znovu ešte viac uvoľnilo atmosféru.
Cenu si tento rok prevzali herečka Vicky Krieps a herec Peter Sarsgaar, ktorí na pódiu predniesli svoje inšpiratívne vďačné prejavy.
Emócie však boli zreteľné v priebehu celého večera. Keď napríklad Marek Eben mal prečítať zoznam tohtoročných sponzorov, bolo cítiť dojatie. Zvládol to však opäť ako úplný profesionál a s vtipom povedal: „Ešte nikdy som nebol zo sponzorov tak dojatý“.
Slova sa ujali aj umelecký riaditeľ karlovarského festivalu Karel Och a výkonný riaditeľ Kryštof Mucha. Ako oni, tak aj Marek Eben sa potom pokúsili povedať onu povestnú vetu, ktorú Jiří Bartoška hovoril pri každom slávnostnom otvorení: „Festival môžeme považovať za otvorený“. Emócie to však nedovolili ani jednému z nich.
Musíme to zarámovať
Ako každý rok sa následne pustil úvodný snímok. A ten sa opäť týkal Jiřího Bartošky. Nemohlo tomu byť inak a nikoho to neprekvapilo.
Išlo o dokument s názvom Musíme to zarámovať.
Avšak slovo dokument je možno trochu prehnaný výraz. Išlo totiž o také milé a miestami vtipné rozprávanie Jiřího Bartošky, ktorý pred kamerou spomínal na najrôznejšie okamihy svojho pestrého života. Vo filme takisto menoval rad svojich kolegov a kamarátov, napríklad Bolka Polívku, ktorý ho pripravoval na talentové skúšky pri výberovom konaní na JAMU. Spomenul sa tiež okamihu, kedy mu lekári diagnostikovali rakovinu.
Pán Bartoška totiž podľa úvodného slova povedaného Markom Ebenom pri predstavení filmu čelil návrhu, aby o svojom živote napísal knihu. To ale opakovane odmietol. A tak vzniklo Musíme to zarámovať, v ktorom fajčí jednu za druhou.
Snímka, ktorá skvele podčiarkla celú nostalgiu večera a prirodzene vyzdvihla odkaz Jiřího Bartošky, ktorý bude už navždy súčasťou Filmového festivalu v Karlových Varoch.
Jiří, ďakujeme!
Zdroj: autorský text
