Priemerná mzda sa prehupla cez 50 tisíc. Napriek tomu na ňu až dve tretiny zamestnancov nedosiahnu.
Hodinová mzda v Česku bola vlani na úrovni 57 percent priemeru v EÚ, a bola tak siedma najnižšia medzi 27 členskými štátmi. Od roku 2008, kedy Česko dosiahlo úroveň 42 percent, sa však tento ukazovateľ zlepšil o 15 percentných bodov. Vďaka tomu u nás už priemerný plat prevyšuje 50 tisíc korún.
Medzinárodné porovnanie hodinových miezd, prezentované aktuálne Eurostatom za rok 2025 v prepočte na eurá, ukazuje, že Česko dosahovalo 57 percent mzdového priemeru Európskej únie.
Boom reálnych miezd
„Od roku 2008, kedy Česko dosahovalo úroveň len 42 percent európskeho mzdového priemeru, sme sa mu priblížili o 15 percentuálnych bodov. Ešte rýchlejšie sa mu však približujú niektoré kedysi chudobnejšie štáty východnej Európy, ktoré tak české mzdy predbiehajú. Ide najmä o Litvu, kde sa mzdová úroveň dostala z 26 na 65 percent priemeru EÚ, alebo Estónsko a Poľsko, ktoré sa dostali na 60 percent,“
napísal LP-Life riaditeľ odboru štatistiky trhu práce a rovnakých príležitostí Českého štatistického úradu Dalibor Holý.
Naopak v Grécku stúpla hodinová mzda len o sedem percent a minulý rok sa umiestnila tesne za Českom.
„Reálne mzdy v porovnaní s minulým rokom akcelerovali, pričom si polepšili všetky odvetvia. Rast miezd však bol extrémne diferencovaný. Zatiaľ čo v činnostiach v oblasti nehnuteľností stúpli reálne mzdy o 20 a v administratívnych a podporných činnostiach o 17 percent, pracovníkom v energetike medziročne kúpna sila výdavkov v podstate stagnovala,“
uviedla v tlačovej správe vedúca oddelenia štatistiky práce Českého štatistického úradu Jitka Erhartová.
Rast bol najsilnejší za posledných päť rokov
Podľa údajov Eurostatu sa priemerná mesačná hrubá mzda na plný úväzok pohybovala v Európskej únii celkovo na úrovni necelých 3 200 eur, čo je v prepočte viac než 80 tisíc korún. Na predných priečkach rebríčka je so zhruba 170 tisíckami korún Luxembursko nasledované Dánskom so zhruba 140 tisíckami korún a Írskom s viac než 120 tisíckami korún. Na opačnom konci je Bulharsko s necelými 30 tisícami korún. Na menej než 50 tisíc korún za mesiac si prídu pracovníci napríklad aj v Rumunsku, Maďarsku, Grécku či Poľsku.
Zaujíma vás, koľko je to u nás? V prvom štvrťroku priemerná mesačná hrubá mzda medziročne vzrástla o 8,1 percenta na 50 282 korún. Podľa analytikov bol v poslednom období reálny rast miezd najsilnejší za päť rokov a hodnota sa priblížila svojej najvyššej úrovni z roku 2021.
Najvyššiu priemernú mzdu poberali pracovníci v Bratislave, kde dosiahla takmer 70 tisíc. A čo je prekvapujúce? V žiadnom inom kraji sa priemerná mzda nedostala nad 50 tisíc korún. Najmenej zarábali ľudia v Karlovarskom kraji s priemerom 42 391 korún. Všeobecne pritom platí, že dve tretiny zamestnancov priemernú mzdu ani nedosiahnu.
Najvyššia priemerná mzda podľa Českého štatistického úradu bola v prvom kvartáli v informačných a komunikačných činnostiach, a to necelých 99 tisíc korún. Nasledovala sekcia peňažníctvo a poisťovníctvo s viac než 89 tisíc korunami. Naopak najnižšie mzdy sú v ubytovaní, stravovaní a pohostinstve. V prvých troch mesiacoch tohto roka to bolo priemerne 30 688 korún. Najrýchlejšie potom rástli mzdy pracovníkov v realitách. Zvýšili sa priemerne o 22,1 percenta na viac než 49 tisíc korún.
Minimálna mzda ide nahor
Podľa analytičky Raiffeisenbank Terezy Krček k rastu miezd v prvom štvrťroku prispelo zvýšenie minimálnej mzdy. Štatistiky podľa nej naopak nezahŕňajú rast platov vo verejnom sektore, ktoré sa zvýšili až od apríla po skončení rozpočtového provizória.
Minimálna dôstojná mzda za prácu na plný úväzok na pokrytie potrieb dospelého s dieťaťom, voľného času i menšieho sporenia u nás činila minulý rok 48 336 korún hrubého. V Bratislave a Košiciach bol dôstojný hrubý príjem kvôli vysokým nákladom na bývanie vyšší, pohyboval sa na necelých 57 tisícoch korunách.
„Pod hranicou minimálnej dôstojnej mzdy stále zostáva významná časť ľudí, minulý rok to bolo približne 2,5 milióna pracujúcich - 63 percent. Nižšiu mzdu ako dôstojné minimum pritom berú takmer tri štvrtiny žien,"
napísali odborníci z Platformy pre minimálnu dôstojnú mzdu. Podľa nej sa síce kúpna sila zdvíha, ale kvôli inflácii a stagnácii výnosov z minulých rokov sa ľudia dostanú na predcovidový životný štandard pravdepodobne až tento rok.
Hlavný ekonóm Deloitte David Marek napriek tomu predpokladá, že rast miezd bude v budúcnosti spomaľovať.
„Dlhodobo je súčasné tempo rastu miezd neudržateľné vzhľadom na vývoj produktivity práce a jednotkových mzdových nákladov,"
dodal k tomu analytik pre ČTK.
Zdroje: autorský článok, ČTK, ŠÚ SR, Platforma pre minimálnu dôstojnú mzdu
