Potom, čo vlani ruské úrady začali obmedzovať volania prostredníctvom aplikácie Telegram, uložili jej vo februári pokutu. Krajina tým chce znížiť závislosť na zahraničných platformách v prospech svojej vlastnej. Z nášho pohľadu sa možno jedná svojím spôsobom o paradoxný krok. Podľa dátového analytika Josefa Šlerku totiž slovenská verzia Telegramu slúži predovšetkým ako tlampač ruskej propagandy.
Rusko si opäť vyšláplo na Telegram. Súčasne s tým uložilo pokutu aj aplikácii WhatsApp prevádzkovanej americkou spoločnosťou Meta.
„V rámci potlačovania zločincov prijímame opatrenia k čiastočnému obmedzeniu hovorov na týchto zahraničných komunikátoroch. Na ich fungovanie neboli uvalené žiadne ďalšie obmedzenia,"
citoval ČTK ruský vládny úrad pre kontrolu médií a internetu Roskomnadzor.
Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 tak Rusko stupňuje tlak na médiá a zahraničné internetové služby. Vedie spory s radom zahraničných technologických spoločností ohľadom obsahu, cenzúry či miestneho zastúpenia.
To všetko sa deje v čase, keď ruská vláda spustila štátom podporovanú aplikáciu s názvom MAX, o ktorej kritici tvrdia, že by mohla slúžiť na sledovanie používateľov.
Telegram vo februári súdy potrestali dvoma pokutami v celkovej výške takmer 11 miliónov rubľov. Podľa prvého z rozsudkov musí Telegram zaplatiť 3,8 milióna rubľov, čo je takmer milión korún za to, že odmieta odstrániť a pomáha šíriť podľa súdu nepravdivé informácie o ruskej armáde, nelegálny predaj alkoholických a tabakových výrobkov a neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Druhý rozsudok platforme uložil pokutu sedem miliónov rubľov, teda necelé 2 milióny korún za to, že odmietla odstrániť obsah, ktorý súd označil za výzvy k extrémistickej činnosti.
Za extrémistické ruské úrady označujú napríklad „medzinárodné hnutie LGBT" a extrémistickou alebo teroristickou Moskva nazýva aj kritiku vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.
Okrem toho Telegram čelí ešte niekoľkým súdnym sporom, v ktorých mu hrozia ďalšie pokuty za to, že nedostatočne maže nelegálny obsah. Celkovo sa pokuty môžu vyšplhať až na 64 miliónov rubľov, v prepočte asi 17 miliónov korún.
Tamojší úrad pre kontrolu médií a internetu Roskomnadzor navyše vo februári oznámil obmedzenie prístupu k aplikácii.
Moskva sa pokúsila Telegram zablokovať už v roku 2018, ale neúspešne. K ďalšiemu zásahu došlo vlani v auguste, keď začala obmedzovať niektoré hovory na platformách Telegram a WhatsApp s tým, že odmietajú zdieľať informácie s orgánmi činnými v trestnom konaní v prípadoch podvodov a terorizmu.
Opísané skutočnosti pritom nie sú jediným problémom, s ktorým sa Telegram potýka. Stáva sa totiž zároveň najrýchlejšie rastúcim zdrojom platobných podvodov typu APP. Podľa novej správy spoločnosti Revolut vzrástol globálne počet podvodov z tejto platformy medziročne o 233 percent. Počet prípadov pochádzajúcich z tejto platformy teraz tvorí 21 percent všetkých nahlásených podvodov.
Na Slovensku Telegram využíva podľa odhadov zhruba desatina z nás. Platforma je populárna najmä preto, že je rýchla a umožňuje vytváranie veľkých skupín, ktoré spolu komunikujú. Môže ísť až o 200 tisíc ľudí. Šifrované „tajné chaty" sa používajú ako pre súkromnú komunikáciu, tak aj na sledovanie informačných kanálov. A práve to je príležitosťou na šírenie ruskej propagandy, ktorá obhajuje okrem iného aj okupáciu Ukrajiny.
„Najtvrdšie jadro proruskéj propagandy a extrémizmu sa presunulo na Telegram. Každý používateľ nie je extrémista, v daných skupinách a kanáloch sa ale stretávame hlavne s nimi,"
povedal už pred časom serveru Aktualne.cz Josef Šlerka. Vychádzal pritom z analýzy projektu Ohňostroj lží, ktorý sa zameral na telegramové kanály a skupiny z Nemecka, Poľska, Českej republiky, Slovenska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Chorvátska, Lotyšska, Litvy a ďalších krajín.
Dokument tvrdí, že v každej krajine sú niektoré z najpopulárnejších kanálov a skupín na Telegrame súčasťou širšieho dezinformačného systému. Či už tým, že sú spojené s pravicovou scénou, prokremeľskými skupinami, alebo s odporcami očkovania.
„Telegram je tak dnes zrejme najväčšou funkčnou platformou pre dezinformácie v strednej a východnej Európe a zostáva mimo pozornosti širšej verejnosti alebo orgánov činných v trestnom konaní,“
vysvetľuje štúdia, ako zverejnil server Investigace.cz.
So zákonmi má majiteľ Telegramu Pavel Durov napriek tomu už pomerne dosť skúseností. V roku 1984 sa narodil v vtedajšom Sovietskom zväze. Už ako malý žil ale s rodičmi v Taliansku. Teraz má občianstvo viacerých štátov a žije mimo Ruska.
Počas podnikania čelil rade obvinení, ktoré ho vykresľujú ako šéfa spoločnosti, ktorá odmieta poskytovať orgánom činným v trestnom konaní relevantné údaje používateľov. Vyšetrovatelia v tej súvislosti pripomínajú, že ak by platforma spolupracovala, úrady by mohli nasadiť legálne odpočúvania a ľahšie usvedčiť zločincov, ktorí ju využívajú.
Zdroje: autorský článok, Mediaguru.cz, Investigace.cz, Aktualne.cz