Slovensko vymiera. Počet zomrelých minulý rok presiahol počet narodených.
Vlani zomrelo o takmer 36 tisíc viac obyvateľov Česka, než koľko sa ich narodilo. A to je najväčší rozdiel od roku 1919! Najmenej od prvej svetovej vojny bolo tiež sobášov. Prečo sa do svadby aj obstarania potomkov už toľko nehrnieme?
Počet detí u nás klesá. A môže byť ešte horšie. Slovenská pôrodnosť padá na historické minimá. Mierime totiž pod hranicu 1,3 dieťaťa na ženu. Niektorí hovoria v tejto súvislosti dokonca už o štrukturálnom zlome, ktorý sa bude len ťažko obracať. Ideál dvoch detí, ktorý bol pre našu spoločnosť v posledných desaťročiach typický, tak dostáva postupne na frak. V generácii žien narodených v prvej polovici 80. rokov už dosahuje bezdetnosť dokonca okolo 16 až 17 percent.
Ženy si dávajú s narodením potomka čas
V minulom roku sa u nás narodilo iba 77,6 tisíca detí, čo je vôbec najnižšia hodnota v histórii štatistického zisťovania od roku 1785.
„Okrem výrazného poklesu plodnosti stojí za úbytkom narodených v posledných rokoch čiastočne aj veková skladba súčasných rodičiek, medzi ktoré patria aj ženy zo slabých populačných ročníkov narodených v druhej polovici 90. rokov a na začiatku nultých rokov nového storočia,“
uviedla pre LP-Life vedúca oddelenia demografickej štatistiky Českého štatistického úradu Terezie Štyglerová.
Súčasný pokles plodnosti sa odohráva naprieč celým vekovým spektrom žien. V porovnaní s rokom 2021, kedy úhrnná plodnosť dosiahla najvyššiu hodnotu od roku 1992, došlo do roku 2025 k najvýraznejšiemu zníženiu plodnosti u žien vo veku 20 až 24 rokov, a to až o 38 percent. O necelú tretinu však klesla aj u žien medzi 25. až 39. rokom.
Najnižšiu plodnosť majú pritom ženy žijúce v Prahe a Karlovarskom kraji a naopak najvyššiu ženy na Vysočine.
Svadby už nie sú tak "v móde"
Dôvodov, prečo si mladé páry zaobstarávajú deti čoraz menej, je viac. Dominuje tomu ekonomická neistota a menšia dostupnosť bývania. Svoju úlohu hrá taktiež to, že časť ľudí dáva pred zakladaním rodiny prednosť vlastnej pracovnej kariére. Vedľa toho ženy limitujú zdravotné obtiaže, neschopnosť nájsť vhodného partnera a následne aj jednoduché starnutie.
Ekonomický analytik Lukáš Kovanda si v tej súvislosti všimol ďalší podstatný trend. Najmenej od prvej svetovej vojny bolo v minulom roku aj sobášov. Bolo ich len 43 tisíc.
„Zatiaľ čo vymieranie ľudí v Česku pretáča do prírastku početného stavu obyvateľstva z dlhodobého hľadiska vysoko nadpriemerná imigrácia, v prípade sobášov sa žiadne pretáčanie do priaznivejších hodnôt nekoná, cudzinci sobášnosť nezachraňujú,“
napísal Kovanda na svojom webe.
Ekonom tvrdí, že éra, keď sa do manželského zväzku vstupovalo s čerstvým maturitným vysvedčením a prázdnym vreckom, je nenávratne preč. Priemerný slovenský ženích sa dnes žení v necelých 33 rokoch. A nevesta len o dva roky skôr.
Príčina spočíva opäť v peniazoch. Zatiaľ čo celková inflácia sa u nás pohybuje okolo dvoch percent, svadobný biznis si udržuje oveľa vyššiu mieru cenového rastu. Nie je náhodou, že za svadbu mladí často dávajú až státisíce korún.
„Ak dnes pár plánuje stredne veľkú svadbu pre päťdesiat hostí, musí počítať s tým, že mu z účtu zmizne 160 až 260 tisíc korún, vyplýva z dát webu Deník nevěsty. Pre mladého člověka s priemerným príjmom to znamená, že na jeden jediný deň v bielom musí obetovať prostriedky, ktoré by inak mohli poslúžiť ako základ vlastného bývania alebo významná časť splátok hypotéky,“
vysvetľuje analytik a dodáva, že sa svadba v hierarchii potrieb mladšej generácie odsúva až za vyriešenie strechy nad hlavou.
Manželstvo už navyše nie je podmienkou pre založenie rodiny, čo potvrdzuje fakt, že v roku 2024 sa celých 47 percent detí narodilo mimo zväzku manželského. Svadba tak podľa neho balansuje medzi symbolom lásky a ekonomickým rozhodnutím, ktoré si stále viac Slovákov radšej odkladá.
Zdroje: vlastné dotazovanie, autorský článok, Slovenský štatistický úrad
