Smrť Jany Brejchovej rozvírila diskusiu o pohrebe so štátnymi poctami. S nápadom prišli Motoristi, rodina slávnej herečky však bola proti.
Potom, čo cez víkend po dlhej chorobe zomrela Jana Brejchová, navrhli ministri kultúry Oto Klempíř a pre šport Boris Šťastný zorganizovať pre zosnulú legendárnu herečku pohreb so štátnymi poctami. Chceli tým vzdať uvedení politici naozaj hold slávnemu menu, alebo len na seba upozorniť? Dcéra zosnulej herečky Tereza Brodská napriek tomu nakoniec uviedla, že sa posledná rozlúčka s herečkou pre verejnosť, organizovaná rodinou, uskutoční 17. februára v kine Lucerna v Prahe.
Motoristi sebe sú v posledných týždňoch terčom kritiky najmä kvôli tomu, ako sa snažili presadiť do vlády Filipa Turka. To prinieslo verejné odhalenie SMS komunikácie, ktorú viedol ich šéf Peter Macinka s poradcom prezidenta Petra Pavla Petrom Kolářom. Ďalšiu ranu potom jej predstavitelia schytali po mohutnej demonštrácii, ktorá sa pod taktovkou Milión chvíľ pre demokraciu odohrala na začiatku februára v centre hlavného mesta.
To všetko má samozrejme dopad na nálady voličov, ktorí uvedenú stranu pôvodne považovali za nádej, ktorá okysličí stojaté vody domácej politickej scény. Výsledkom je však skôr sklamanie a dezilúzia. Motoristi sa zatiaľ ukazujú ako amatéri, ktorí na vrcholnú politiku jednoducho nemajú. Najnovšie prieskumy volebných preferencií hovoria o tom, že by sa táto strana dostala do parlamentu s ťažkosťami. Podľa prieskumu agentúry Kantar by dostali presne 5 percent hlasov.
A práve v tomto momente ministri za Motoristov navrhli vláde, aby usporiadala pre zosnulú domácu hereckú legendu Janu Brejchovú pohreb so štátnymi poctami.
Zrodila sa hviezda
Jana Brejchová bezpochyby patrila k tým umelkyniam, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našej kultúrnej histórie. V trinástich rokoch ju objavil režisér Ladislav Helge, keď hľadal dievča do filmu Olovený chlieb. Rýchlo sa stala jednou z najobsadzovanejších herečiek. Natáčala pritom nielen u nás, ale aj napríklad v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku.
Účinkovala vo viac ako stovke celovečerných a televíznych filmov, za ktoré získala aj množstvo cien. Už vo 20 rokoch obdržala prestížnu cenu na medzinárodnom festivale v Locarne za úlohu v Krejčíkovom dráme Vyšší princíp.
„Jana Brejchová je našou jedinou skutočnou filmovou hviezdou,"
hovoril o nej Jan Werich.
Za vedľajšiu úlohu v jej poslednom filme, Hřebejkovom Kráske v nesnázích, k nej v roku 2007 putoval Český lev. O tri roky neskôr získala ďalšieho Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu. V roku 2004 jej vtedajší prezident Václav Klaus udelil vyznamenanie za zásluhy o štát v oblasti kultúry a umenia.
Súkromný život
Zároveň s tým sa priebežne objavovala na titulných stranách domácich aj zahraničných magazínov, ktoré sa venovali ako jej hereckej kariére, tak súkromnému životu.
Už v sedemnástich rokoch si vzala vtedy začínajúceho režiséra Miloša Formana. Vydržali však spolu iba tri roky. Potom bola rok vydatá za nemeckého herca Ulricha Theina. Tretíkrát sa vydala za kolegu Vlastimila Brodského a manželstvo, v ktorom sa narodila dcéra Tereza, vydržalo 18 rokov. Potom žila viac ako desať rokov s Jaromírom Hanzlíkom a začiatkom 90. rokov sa zblížila s Jiřím Zahajským, žili spolu až do jeho smrti v roku 2007.
Dcéra Tereza Brodská napísala o svojej mame pred štyrmi rokmi knihu. Pripomína v nej herečkine začiatky pred kamerou, medzinárodný úspech a nazrieva aj do života mimo filmový plac. Vychádzala pritom zo spoločných rozhovorov nad fotografiami, urobenými pri filmovaní aj v súkromí.
Bolo to už v dobe, keď bola Brejchová v liečebni dlhodobo chorých. Bola tu pripútaná na lôžko a potrebovala pritom nepretržitú starostlivosť. Na vine bola Parkinsonova choroba, ktorá spôsobuje, že pacient postupne nie je schopný ovládať alebo kontrolovať svoj pohyb. Častým prejavom býva niekedy aj trasenie a poruchy reči.
„Mama síce leží, ale stále sa zaujíma o aktuálne dianie. Rada si číta a pozerá televíziu,“
hovorila o nej optimisticky v rádiu Frekvence 1 dcéra. Už vtedy ale bolo len otázkou času, ako dlho si bude svet z lôžka ešte užívať. Osudným sa jej stal nakoniec piatok 6. februára, kedy vo svojich 86 rokoch zomrela.
Politická hra, alebo úprimný záujem?
Len niekoľko dní potom už ministri kultúry Oto Klempíř a pre šport Boris Šťastný pribehli s iniciatívou, ktorej cieľom je zorganizovanie pohrebu so štátnymi poctami. Zatiaľ nie je jasné, či to tak naozaj bude. S takým pohrebom totiž musí súhlasiť rodina Jany Brejchovej. Kvôli tomu sa hneď rozprúdila diskusia, či by si herečka takú okázalú pripomienku jej života vôbec priala.
Naposledy bol so štátnymi poctami pochovaný bývalý minister zahraničných vecí a niekdajší kancelár prezidenta Václava Havla Karel Schwarzenberg. Stalo sa tak na sklonku roku 2023. Ešte pred ním to bol na jeseň roku 2019 spevák Karel Gott.
O podobnom pohrebe sa hovorilo napríklad aj v prípade atléta Emila Zátopka v roku 2000. Pred desiatimi rokmi potom vláda zamýšľala usporiadať pohreb so štátnymi poctami gymnastke Věre Čáslavskej. Ich rodiny to ale vždy odmietli.
Podľa bývalého hradného ceremoniára Jindřicha Forejta je znakom pohrebu so štátnymi poctami prítomnosť štátnej vlajky alebo účasť vojakov. Ako ukazujú príklady pohrebov Karla Gotta či Karla Schwarzenberga, ide do značnej miery o spoločenskú udalosť, ktorá môže pietny charakter niekedy aj prekryť. Rodina herečky, ako sa však neskôr ukázalo, dáva prednosť civilnejšej forme akcie: rodina sa totiž rozhodla pre vlastnú organizáciu.
Riaditeľ kina Lucerna Filip Schauer ČTK povedal, že nepôjde o obrad. Neuvažuje sa teda s umiestnením rakvy v kine.
„Malo by ísť o pietnu akciu pre verejnosť na počesť pani Jany Brejchovej,"
uviedol Schauer. Pre rozlúčku verejnosti poslúži veľká sála kina Lucerna.
Na Janu Brejchovú sa bude v každom prípade spomínať ako na herečku, ktorá dokázala zaujať milióny ľudí. Bez ohľadu na to, ako na tom práve stoja politické strany, ako sú napríklad aj Motoristi sebe.
Zdroje: autorský článok, ČTK, Frekvencia 1, Wikipedia
