Účasť na voľbách nás posadí späť na zem. Demokracia je o pohľade do reality aj pre úspešných
K voľbám chodí rovnako s volebným lístkom pán aj kmán. Volebné miestnosti sú deponované samozrejme vo verejných priestoroch. Najčastejšie sa jedná o základné a stredné školy alebo obecné úrady. Občas sa urna presunie aj do sály v nejakej postaršej krčme. Volebné miestnosti sú vlastne obrazom toho, ako naša spoločnosť vyzerá a pravidelne si to pripomíname.
Niekto jazdí prehrdzavenou Fabiou prvej generácie, ktorej lak žiari všetkými farbami, len tá pôvodná chýba a iný zasa Teslou v plnej palbe. Oba si však svojím autom môžu dojsť do rovnakej volebnej miestnosti. Najčastejšie môže ísť o školu, ktorú obaja vodiči kedysi mohli pokojne navštevovať spolu.
Úplne iste volebnej základňe nájde i človek, ktorý tam posielá už svoje vlastné deti, vela vecí v nezmenenej podobe od svojich študentských rokov. Hoci pravidelne pred najvýznamnejšími voľbami do Poslanecké snemovne (v porovnaní s eurovoľbami, krajskými voľbami, komunálnymi voľbami atď.) počúvame zo všetkých strán, že ide o historický moment a ako sú dôležité, celý akt sa odohráva v tom najobyčajnejšom verejnom priestore, ktorý je práve k dispozícii.
Volebná komisia kludne zasadne v vidieckej krčme, kam sa bežne mnohí boja vkročiť, aby nezavoniali vôňou opileckej každodennosti, avšak do moderných nákupných centier, kde ľudia chodia často a radi, len tak urnu s hlasmi neposunieme.
Volebné miestnosti sú tak svedkami zaujímavého paradoxu. Voľby sú sviatkom demokracie, ale postaviť mu moderný svätyňu nikoho ani nenapadne. Krásnym dokumentom je pohľad na fotky významných politikov, ako sa v drahých oblekoch usmievajú nad volebnou urnou v kulisách nemoderných základných škôl.
Nádherný kontrast ponúkne aj fotografia prezidenta Pavla, ako stojí obklopený telohrádkou a novinármi s modernou záznamovou technikou a hneď za ním sa rýsuje romantické opotrebované okná obecného úradu v obci Černouček, o ktorej existencii ešte nevedel takmer nikto a dnes bývanie populárneho prezidenta pozná takmer každý.
A nie je to len o zážitkoch pre lokálnych patriotov.
"Travertínová žena pred ZŠ Brno, Bakalovo náb. už vyzerá na výsledky. Voliči majú posledných pár minút, aby o nich rozhodli. Práve z tejto školy práve posiela Česká televízia živý záber nášho kameramana Jiřího Hlavatého pre Európsku vysielaciu úniu, odkiaľ ju preberajú všetky svetové stanice,"
upozornil napríklad redaktor České televízie Petr Minařík na sieti X.
Aspoň že brněnská základní škola má na svojom pozemku nejakú sochu. Vďaka tomu sa dá trochu vyzdobiť, že voľby sa konajú na tom najobyčajnejšom mieste.
Ešte jeden kontrast volebnej návštevy základných škôl a obecných úradov ponúka. Žijeme v hypertechnologickej dobe, aspoň v porovnaní s nedávno minulou históriou, ale na domácich voľbách sa to príliš neodrazilo. Priebežné sčítanie môžeme sledovať na internete, ktorý funguje už od 90. rokov. Obrovskú diskusiu vyvolala najväčšia revolúcia v histórii volieb samostatnej Českej republiky.
Tento rok je možné hlasovať zo zahraničia poštou prvýkrát. V roku 2025, keď sa listy klasickou poštou posielať snáď len z letných táborov, je možné tento historický vynález využiť aj na voľby.
Zábavný je aj pohľad na volebné lístky. Super nekvalitný papier, na ktorý sa tlačia, sa snáď vyrába len pre potreby volieb, pretože na taký papier sa takmer ani nedá písať a ľudia ho neroztrhnú pri vkladaní do obálky asi len preto, akú vážnosť volbám pripisujú a zachádzajú s ním tak ako s porcelánovou bábikou po prababike.
Avšak, buďme za skromnosť a obyčajnosť volieb vďační. Už od čias antiky je miera považovaná za cnosť a je skvelé si uvedomiť, že podielať sa na chode vlastného štátu je u nás tou úplne najobyčajnejšou vecou. Na svete je celá rada miest, kde si o voľbách v miestnostiach s ošúpanými oknami môžu len snívať, nehľadiac na to, akým autom môžu jazdiť.
