Centrálni bankári sú napriek kríze na Blízkom východe v pokoji. Sadzby opäť nechali na 3,5 percentách
Banková rada Českej národnej banky rozhodla o nastavení ekonomického vývoja pre nasledujúce obdobie. Základná úroková sadzba pritom zostala napriek konfliktu v Iráne a pokračujúcej vojne na Ukrajine na 3,5 percentách. Podľa guvernéra Aleša Michla je hlavným dôvodom súčasná nízka inflácia a údajne aj prísna menová politika.
Podľa expertov aj samotných členov bankovej rady je zatiaľ dopad konfliktu v Iráne do slovenskej ekonomiky obmedzený a nevyžaduje reakciu menovej politiky.
„Kondícia ekonomiky je dobrá a banka tak nemusí znižovať sadzby, aby hospodársky výkon podporila. Inflácia zatiaľ zostáva nízka,"
uviedol pre ČTK analytik Cyrrusu Tomáš Pfeiler.
Celá banková rada odporúča ponechať sadzby
Zdržiavnivo sa k možnosti upraviť úrokové sadzby vyjadrovali už pred štvrtkovým rokovaním v rozhovoroch s médiami aj členovia bankovej rady Jakub Seidler a Jan Kubíček. Podľa nich má Česká národná banka priestor na to vyčkať, ako sa konflikt v Iráne premietne do slovenskej inflácie.
„Aj keby som sa pokúsil odhliadnuť od krízy na Blízkom východe, stále by som nevidel dôvod na znižovanie sadzieb,“
povedal Kubíček 11. marca agentúre Bloomberg.
Konflikt na Blízkom východe síce vytlačil cenu ropy výrazne nad úrovne, ktoré predpokladala posledná prognóza našej centrálnej banky, termínové kontrakty na ropu so vzdialenejšou dobou dodania však zaznamenali podstatne menšie nárasty cien. Podľa Kubíčka to vraj naznačuje, že komoditné trhy vnímajú súčasnú situáciu skôr ako dočasnú.
Podľa Jakuba Seidlera zdražovanie ropy síce zvyšuje globálnu neistotu, nepredstavuje však zatiaľ údajne taký silný inflačný šok, aký ekonomika zažila po pandémii alebo po ruskej invázii na Ukrajinu. Agentúre Reuters súčasne zdôraznil, že debata o prípadnom zvýšení sadzieb je predčasná.
Štvrtkové hlasovanie ukázalo, že všetkých sedem členov rady je za ponechanie sadzby na 3,5 percentách. Na následnej tlačovej konferencii guvernér Aleš Michl potvrdil, že obavy z nárastu cien nie sú také, aby to donútilo bankárov k zmene pohľadu.
„Pre bankovú radu je dôležité, aby sa kvôli dopadom vojny na Blízkom východe nezvyšovali inflačné očakávania.“
komentoval rozhodnutie analytik J&T Adam Ruschka.
Ropná a plynová kríza
Ceny ropy pritom od štvrtka 19. marca zrýchlili kvôli útokom na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe rast. Prudko zdražuje taktiež cena plynu pre európsky trh. Český premiér Andrej Babiš navyše odhaduje, že plyn ešte zdražie.
Za vyššou cenou plynu stoja najmä správy o iránskom útoku na najväčší závod na výrobu skvapalneného zemného plynu na svete, ktorý sa nachádza v Katare. Tamojšia štátna energetická spoločnosť uviedla, že útok spôsobil značné škody. Vláda však neskôr oznámila, že všetky požiare sú pod kontrolou. Zásobníky plynu v Európskej únii sú podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe plné na zhruba 30 percent. Podobné je to aj u nás.
Máme to naozaj pod kontrolou?
Napriek eskalácii napätia na Blízkom východe sa guvernér centrálnej banky toľko neobáva, že by u nás malo dôjsť k zhoršeniu ekonomickej situácie. Priznáva, že môže dôjsť k ďalšiemu zdražovaniu surovín, vrátane ceny benzínu, jedným dychom ale dodáva, že domáca inflácia je najnižšia za posledných 10 rokov a tvrdí, že v krajine máme prísnu menovú politiku.
„Celková inflácia by sa mala tento rok naďalej nachádzať pod 2 percentami,“
povedal Michl na tlačovej konferencii. Súčasne však uviedol, že si je vedomý rizík, ktoré na trhu prevažujú. Hlavnými dôvodmi, ktoré vyžadujú pokračujúcu prísnu nastavenie menovej politiky, sú podľa neho úverová aktivita, rýchly rast miezd, trvalý zvýšený rast cien v službách, rast cien nehnuteľností, silný domáci dopyt a zvýšený rast cien komodít. Ako jednoznačne proinflačné riziká spomenul úverovú aktivitu domácností aj vlády, prehrievaný trh práce a zotrvačnosť rastu cien v službách a nehnuteľnostiach.
Protiinflačnými rizikami na druhej strane zostali korekcie cien aktív, spomalenie globálneho dopytu z titulu obchodných bariér, horší než očakávaný ekonomický vývoj niektorých krajín v eurozóne a vývoj vojny na Ukrajine.
K budúcemu vývoju sadzieb povedal iba to, že si Národná banka Slovenska necháva všetky možnosti otvorené a bude reagovať predovšetkým na vývoj jadrovej inflácie a úverovej aktivity v ekonomike. Trh podľa neho momentálne očakáva, že by sadzby v tomto roku mohli vzhľadom na konflikt na Blízkom východe rásť. Celkový výhľad však zostáva aj naďalej veľmi neistý.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zas drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň ale pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
Zdroje: vlastné zisťovanie, autorský článok, NBS, TASR, Bloomberg
