Česko-Slovenský ples tento rok uctí Václava Havla. Spomínať sa bude aj na slávny triumf československých futbalistov.
Pražská plesová sezóna má mnoho vrcholov, ale len jeden z nich v sebe spája noblesu prvej republiky s hlbokým príbehom o bratstve dvoch národov. V sobotu 7. februára 2026 sa brány secesného Obecného domu otvoria pre 12. ročník Česko-Slovenského plesu. Obľúbená udalosť nie je len príležitosťou vyniesť luxusné róby, ale predovšetkým oslavou spoločných hodnôt, ktoré nás spájajú aj desiatky rokov po rozdelení spoločného štátu.
Program plesu ponúkne bohatú mozaiku výročia, ktoré siahajú od kultúry až po šport. Hostia si pripomenú napríklad 185 rokov od narodenia skladateľa Antonína Dvořáka či dvestodesiate výročie narodenia básnika Ľudovíta Štúra, ktorý bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života v prvej polovici devätnásteho storočia.
Svet biznisu poteší spomienka na vizionára a kráľa obuvi Tomaša Baťu, ktorý inšpiruje podnikateľov dodnes, zatiaľ čo milovníci športu oslávia päťdesiat rokov od slávneho triumfu československých futbalistov na majstrovstvách Európy v Belehrade. Vtedy tím vo finále porazil reprezentáciu NSR v penaltovom rozstrele. Významné jubileum oslávi tiež Symfonický orchester Českého rozhlasu a Československá národná banka, spoločne totiž vstúpia do druhého storočia svojej existencie.
V októbri tohto roku uplynie tiež deväťdesiat rokov od narodenia disidenta, kritika komunistického režimu, neskôr politika, posledného prezidenta Československa a prvého prezidenta Českej republiky Václava Havla.
Prečo práve Obecný dom?
Tradícia Česko-Slovenského plesu v Pražskom obecnom dome sa začala písať 1. februára 2014. Táto prestížna spoločenská udalosť však ideovo nadväzuje na oveľa hlbšie korene siahajúce až do apríla roku 1969. Vtedy sa v Černínskom paláci zrodila myšlienka pravidelného stretávania, ktoré by upevňovalo vzájomnosť oboch národov, čo viedlo k organizovaniu pražských česko-slovenských plesov trvajúcich niekoľko desaťročí.
Voľba Obecného domu ako stáleho dejiska plesu nie je náhodná. Táto secesná pamiatka zohrala v našich dejinách kľúčovú rolu. Bola tu v januári 1918 podpísaná Trojkráľová deklarácia a v októbri toho istého roku vyhlásená samostatná republika. Organizátori Radovan Čaplovič a Lumír Mati od začiatku koncipovali akciu ako vrcholnú oslavu spoločnej histórie, elegancie a kultúrneho dedičstva.
V priebehu rokov sa ples stal miestom pripomínania významných jubileí, ako bolo napríklad sté výročie vzniku Československa v roku 2018. Napriek nútenej prestávke spôsobenej globálnou pandémiou sa tradíciu podarilo udržať, pričom ôsmy ročník sa výnimočne uskutočnil v jarnom termíne s podtitulom Ples ako Majáles. Akcia sa teší trvalej záštite prezidentov oboch republík a pravidelne hostí špičkových umelcov i významné osobnosti verejného života, čím potvrdzuje svoju pozíciu najvýznamnejšieho česko-slovenského stretnutia tohto druhu. Pre slávne osobnosti to znamená jednu z najdôležitejších nocí, keď sa môžu postaviť pred fotografov na červený koberec a dať o sebe vedieť.
Hudobné hviezdy a gastronomický zážitok
A aj tento rok sa môžeme tešiť na ročník, ktorý bude stáť za to. Čo by to však bolo za ples bez prvotriedneho programu? Smetanova sieň tento rok ožije hlasom viaceronásobnej slávici Lucie Bílej a rockovou energiou slovenskej legendy Tublatanka. Parket rozhýbe Rozhlasový Big Band Gustava Broma a chýbať nebude ani folklór v podaní súboru Limbora.
Hostí večerom prevedú moderátori Lucia Hlaváčková a Saša Rašilov. Okrem hudby sa návštevníci môžu tešiť na exkluzívne menu, ktoré je každoročne zostavené ako pocta českej a slovenskej kuchyni v modernom poňatí. Česko-Slovenský ples 2026 tak sľubuje byť nocou, kde sa minulosť stretáva s budúcnosťou v tej najelegantnejšej možnej podobe. A či odhalí pár tajných vzťahov zo sveta slávnych, alebo azda skrývané tehotenstvá? To už sa stalo tradíciou, ktorá je pre priaznivcov kultúry vítanou čerešničkou na torte.
Zdroj: redakcia, ceskoslovenskyples.cz
