Hnutie Slovensko spolu s ďalšími parlamentnými stranami podalo návrh na vyslovenie nedôvery nielen jemu, ale aj ministerke hospodárstva Denise Sakovej. Informoval o tom šéf poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš. O ich osude by tak mohla už čoskoro rozhodovať mimoriadna schôdza parlamentu.
Opozičný politici pritom hovoria jasne, nejde o jedno pochybenie, ale o dlhodobý způsob vládnutia. Tvrdia, že rozhodnutia sa robia viac v prospech politických záujmov než v prospech bežných ľudí. Kritika na adresu ministra vnútra je ostrá: spomínajú sa podozrivé tendry, predražené zákazky, ale aj otázniky okolo hotovostných platieb či financovania ciest do zahraničia.
„Ministrov Šutaja Eštoka a Sakovú nechceme odvolať len kvôli jednej chybe alebo nejakému pochybeniu, ale preto, že ich pôsobenie na ministerstvách ukazuje spôsob vládnutia, v ktorom sú stranícke záujmy dôležitejšie než záujmy bežných obyčajných ľudí,"
konštatoval Šipoš
Na stole sú aj konkrétne výhrady, napríklad nákup hasičskej techniky, kde mala uspieť firma bez histórie, či kauza sporných kamier, ktoré podľa opozície predstavovali bezpečnostné riziko.
Práve projekt inteligentných kamier a radarov patří medzi najviac diskutované témy. Ministerstvo vnútra plánovalo zaviesť systém, ktorý by automaticky sledoval dopravné priestupky, napríklad prekročenie rýchlosti, jazdu na červenú alebo pohyb vozidiel. Problém nastal potom, čo sa pri testovaní zariadení ukázalo, že obsahujú komponenty ruského pôvodu. Na riziko upozornil aj Národný bezpečnostný úrad, podľa ktorého mohli tieto technológie predstavovať potenciálnu kybernetickú hrozbu, píše HNonline.sk. Ministerstvo preto projekt zastavilo a nariadilo odstránenie testovacích zariadení. Podľa zistení sa testovali iba dve kamery a tie neboli napojené na citlivé databázy ani nevyhodnocovali priestupky.
Napriek tomu NBÚ označil zariadenie za vážnu kybernetickú hrozbu a upozornil, že by mohla byť zneužiteľná napríklad na prístup k dátam alebo narušenie systémov. Dodávateľ kamerového systému následne vrátil peniaze a projekt sa zastavil, pričom odmietol, že by zariadenie bolo možné ovládať na diaľku.
Bezpečnostní experti poukazovali najmä na to, že podobné zariadenia bývajú pripojené do sietí štátu a pracujú s citlivými dátami, napríklad registračnými značkami vozidiel či pohybom áut. Ak by mali zraniteľnosti alebo umožňovali vzdialený prístup, mohlo by to podľa kritikov viesť k zneužitiu dát alebo k neoprávnenému sledovaniu. Minister Matúš Šutaj Eštok zároveň tvrdí, že štát bol zo strany dodávateľa uvádzaný v omyl. Opozícia však argumentuje, že už samotné testovanie takýchto zariadení predstavuje zlyhanie kontrolných mechanizmov a poukazuje na nedostatočné preverenie dodávateľa.
Ministerka Denisa Saková (Hlas-SD) podľa hnutia nezvláda riadenie personálnych otázok v štátnych firmách a nedokáže dostatočne chrániť ekonomické zájmy štátu. Tvrdia tiež, že zlyhala pri kľúčových projektoch rezortu, vrátane adresnej pomoci s energiami.
Poslanci jej vyčítajú najmä kontroverzné nominácie do dozornej rady spoločnosti Energetika Slovensko. Zároveň jej vyčítajú, že pri projekte nového jadrového zdroja ustupuje premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD), pričom podľa nich existuje riziko výrazného navýšenia nákladov.
A zatiaľ čo sa politický tlak stupňuje v parlamente, rastie aj tlak zdola. Trojica mimovládnych organizácií - Nadácia Zastavme korupciu, Infosecurity.sk a Mier Ukrajine - spustila petíciu za ministrovo odstúpenie a tá naberá na sile každým dňom.
Organizátori si stanovili cieľ 30 tisíc podpisov a sú už takmer v cieli. Aktuálne ju podpísalo 28 428 ľudí (k 15.9.2026) a číslo neustále rastie. Nespokojnosť tak zjavne presahuje úzky okruh kritikov a stává sa celospoločenskou témou.
Organizácie hovoria o vážnom bezpečnostnom zlyhaní. Opierajú sa pritom o zistenia Národného bezpečnostného úradu, podle ktorých mohli sporné zariadenia predstavovať reálne riziko. V ich argumentácii zaznievá, že Slovensko mohlo byť vystavené „významnej kybernetickej hrozbe", pričom problémom nemal byť len pôvod technológie, ale aj potenciál jej zneužitia. Podľa kritikov ide o situáciu, ktorá presahuje bežné pochybenie. Poukazujú na to, že zariadenia mohli umožňovať vzdialený prístup, čo by teoreticky otvorilo prostor pre zneužitie či dokonca sledovanie. Mimovládky preto tvrdia, že minister nesie politickú zodpovednosť bez ohľadu na to, či išlo o úmysel alebo nedbalosť. Pripomínajú, že práve šéf rezortu vnútra má garantovať bezpečnosť štátu – a pokiaľ sa objavia takéto pochybnosti, dôvera verejnosti je zásadne narušená.
Mimovládky zároveň upozorňujú, že nejde o izolovaný problém. Pripomínajú viac ďalších kontroverzií, ktoré podľa nich spochybňujú fungovanie ministerstva. Patria medzi ne napríklad nejasne vysvetlená dovolenka v zahraničí, pri ktorej sa objevili pochybnosti o financovaní, ale aj rozhodnutia týkajúce sa vyšetrovateľov, ktorých postavenie mimo službu vyvolalo právne otázky a finančné dôsledky pre štát.
„Dodnes ste nedokázal uspokojivo vysvetliť okolnosti Vašej dovolenky v Dubaji a Abú Zabí, za ktorú údajne zaplatila Vaša partnerka v hotovosti, niekoľko dní po návrate a v päťstoeuroých bankovkách, ktoré sa od roku 2019 nevydávajú. Vaša partnerka pritom tvrdila, že ste si túto sumu našetril zo svojich platov,"
píše sa v petícii.
„Napriek mnohým upozorneniam ste nezákonne postavil mimo službu vyšetrovateľov, za čo sa Vášmu rezortu hromadia pokuty. Je navyše vysoko pravdepodobné, že kvôli Vášmu nezákonnému postupu bude musieť štát týmto vyšetrovateľom vyplácať aj odškodné. Tieto peniaze nezaplatíte Vy, ale daňoví poplatníci."
Kritika smeruje aj k verejným obstarávaniám. Spomínajú sa nákupy techniky či výstroja, u ktorých sa objavili podezrenia z predraženia alebo netransparentných podmienok. Otázniky visia aj nad obstaraním hasičskej techniky, ktorá mala podľa kritikov vykazovať nedostatky.
„Máte na konte sériu pochybných verejných obstarávaní, ktoré byly predražené, prípadne existujú vážne podozrenia, že ich podmienky boli šité na mieru konkrétnym dodávateľom. Ide o nákupy herných počítačov za 4000 eur, odevov z kávových zŕn či predražený nákup čiapok pre policajtov, ktorý ste nakoniec sám zrušili,"
uvádza petícia.
„Zlyhali ste aj pri nákupe hasičských vozidiel od firmy bez skúseností a histórie. Dodaná technika bola nekvalitná, na čo si sťažovali samotní hasiči, dodávky navyše výrazne meškali a celý nákup bol netransparentný, keďže ste tajili jeho okolnosti,"
stojí v petícii.
K tomu sa pridávajú aj výhrady voči výsledkom v boji proti korupcii a daňovým podvodom. Mimovládky tvrdia, že po organizačných zmenách rezort v tejto oblasti zaostáva. Zmienené sú aj pochybnosti o dodržiavaní pravidiel počas prezidentskej kampane, ktoré podľa nich ešte viac narúšajú dôveru v štátne institúcie.
„V prezidentských voľbách v roku 2024 ste ako tretia strana viedli kampaň, čo zákon zakazuje. Zatiaľ čo v obdobných prípadoch Vám podriadený okresný úrad rozhodol o porušení zákona, vo Vašom prípade vec odmietol, čo vyvoláva závažné podozrenia, že išlo o politicky ovplyvnené rozhodnutie. Úrad momentálne čelí žalobe zo strany prokuratúry a rozhodne až soud,"
uvádza petícia.
Samotný minister však akékoľvek úmyselné pochybenie odmieta. Tvrdí, že rezort sa stal obeťou zavádzajúcich informácií zo strany dodávateľa. Po analýze NBÚ podľa jeho slov okamžite ukončili spoluprácu s firmou, ktorá mala kamerový systém dodávať, a pripravujú aj právne kroky, píše portál Noviny.sk.
Pripustil, že v zariadeniach sa objevili komponenty z Ruska, ktoré mohli predstavovať riziko, zdôrazňuje však, že išlo len o testovaciu fázu a systém nemal byť nasadený v ostrom prevádzke. Zároveň avizoval aj vyvodenie personálnej zodpovednosti.
Iný pohľad má premiér Robert Fico, ktorý ministra podržal. Odmieta, že by Slovensko čelilo reálnemu bezpečnostnému ohrozeniu. Podle neho je prehnané tvrdiť, že niekoľko testovacích kamier môže predstavovať hrozbu pre štát, a relativizuje aj pôvod jednotlivých komponentov, píše Pravda.sk.
„Nemyslím si, že by bola bezpečnosť Slovenska ohrozená kvôli dvom kamerám,"
uviedol na tlačovej konferencii Robert Fico.
Podobne sa vyjadril aj predseda SNS Andrej Danko, ktorý nepredpokladá, že by kauza viedla k ministrovmu odchodu. Upozornil však, že pokiaľ by k nemu došlo, mohlo by to rozkolísať stabilitu celej vlády, pretože by sa za svojho predsedu pravdepodobne postavila celá strana Hlas.
Naopak oveľa ostrejší tón zvolil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Ten označil celý proces obstarávania za vážne zlyhanie a hovorí o „fušerine", která nemá v štáte miesto. Podľa neho je neprijateľné, aby sa do systému dostali technológie s potenciálnym bezpečnostným rizikom, a žiada jasné vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnym ľuďom.
Celá situácia tak stále viac pripomína širší politický konflikt. Na jednej strane stojí tlak mimovládnych organizácií a časti verejnosti, na druhej obrana zo strany vládnych predstaviteľov. Otázkou zostává, či petícia prinesie aj reálne politické důsledky, alebo zostane len symbolom nespokojnosti.
Isté však je, že téma bezpečnosti, transparentnosti a dôvery v štátne institúcie sa opäť dostává do centra pozornosti– a tentoraz oveľa intenzívnejšie než predtým.
Iniciátori zdôrazňujú, že cieľom nie je len upozorniť na konkrétnu kauzu, ale aj zabezpečiť, aby bolo možné prípad nezávisle vyšetriť bez akýchkoľvek pochybností o politickom vplyve.