Minulosť matky slovenského politika vyvoláva množstvo otázok. Objavujú sa pochybnosti o plagiátorstve, manipulácii s dokumentmi a aj o spornom pôžičke.
Do centra pozornosti sa tento spor dostal nielen kvôli otázkam týkajúcim sa čerpania verejných dotácií, ale aj kvôli prepojeniu na rodinné vzťahy, konkrétne na jej syna, slovenského politika Michala Šimečku (Progresívne Slovensko), ktorý patrí medzi lídrov opozície.
Pôvod kauzy sa spája s fungovaním občianskeho združenia Projekt Fórum a organizáciou Stredoeurópskeho fóra. Po zverejnení časti účtovných podkladov samotnou Martou Šimečkovou sa diskusia ešte viac vyostrila, informuje TA3.
Šimečková v reakcii na obvinenia vysvetľovala fungovanie združenia a odmietala, že by z jeho činnosti mala osobný finančný prospech. Tvrdila, že práve naopak - prevádzkovanie projektov ju finančne zaťažovalo a opakovane ju dostávalo do dlhov.
Podľa jej vyjadrení výdavky spojené s organizáciou Stredoeurópskeho fóra pravidelne prevyšovali príjmy z verejných zdrojov. Rozdiel mal byť dofinancovaný z vlastných úspor a súkromných zdrojov spolupracovníkov. Zároveň priznala, že v účtovníctve došlo k administratívnym pochybeniam, keď niektoré faktúry boli použité vo viacerých vyúčtovaniach, hoci existovali aj iné oprávnené náklady.
Ako uviedla, nešlo podľa nej o duplicitné preplácanie, ale o chybu pri spracovaní grantovej administratívy. Sama to opísala slovami, že rovnaké faktúry boli spätne zaradené do viacerých vyúčtovaní, čo však podľa nej neviedlo k neoprávnenému čerpaniu peňazí.
Rovnaké faktúry boli spätne doložené do viacerých vyúčtovaní, hoci existovalo dostatok iných oprávnených nákladov, ktoré tam mali byť uvedené namiesto nich. Neviedlo to k duplicitným platbám, ale ide o pochybenie pri vyúčtovaní grantov, ktoré nemalo nastať,
uviedla Šimečková.
Pôžička medzi Šimečkovými a nové podozrenia
Ďalšia rovina prípadu sa otvorila potom, čo sa začala riešiť pôžička vo výške približne 5 200 eur medzi Martou Šimečkovou a jej synom Michalom Šimečkom. Tento finančný vzťah sa stal predmetom verejnej diskusie najmä potom, čo sa objavila hypotéza, že pôžička mohla byť spätne splatená z verejných zdrojov.
Podľa právnych expertov totiž nejde len o samotnú existenciu pôžičky, ale predovšetkým o spôsob, akým boli následne použité peniaze v organizácii fungujúcej prevažne z grantov, dotácií a darov, píše web Zastavmekorupciu.sk. Web zároveň pripomína, že sledovanie Projektu Fórum bolo pravdepodobne zo strany úradov nelegálne (viď nižšie).
Celý príbeh sa začal už v decembri 2019. Marta Šimečková vtedy podľa dostupnej e-mailovej komunikácie požiadala svojho syna, čerstvo zvoleného europoslanca, o finančnú pomoc. Organizácia Projekt Fórum sa podľa jej slov ocitla v prechodnom období bez dostatočnej hotovosti a potrebovala preklenúť čas do príchodu grantových financií. Krátko nato sa na účte združenia objavila suma 5 200 eur s poznámkou, že ide o pôžičku viazanú na grant.
Samotné prijatie pôžičky zo strany neziskovej organizácie nemusí byť automaticky problematické. Takéto subjekty môžu finančnú výpomoc prijať, pokiaľ ju využijú na zákonom povolené účely, teda na činnosti vo verejnom záujme. Z dokumentov však vyplýva, že Projekt Fórum pracoval s viacerými podobnými prevodmi, pričom viacero z nich bolo označených ako pôžičky a týkali sa tiež presunov financií medzi účtom organizácie a účtom Andrey Pukovej.
Situácia nabrala ďalší rozmer v marci 2021, keď Projekt Fórum získal 50 tisíc eur z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci schémy na zmiernenie následkov pandémie. V ten istý deň odišla z účtu organizácie suma 25 tisíc eur, ktorá mala podľa poznámky smerovať podnikateľovi Eduardovi Matákovi. Ten vysvetlil, že organizácii opakovane požičiaval peniaze na preklenutie obdobia do príchodu grantov a išlo o pomoc na základe dlhoročného osobného vzťahu s Martou Šimečkovou. Po medializácii však Maták svoje pôvodné vyjadrenie upravil. Uviedol, že spomínaných 25 tisíc eur mu v daný deň neprišlo priamo z Projektu Fórum. Namiesto toho mal dostať 20 tisíc eur zo súkromného účtu Andrey Pukovej s poznámkou o vrátení pôžičky. Táto nesrovnalosť podľa neho vytvára dojem, že financie najprv odišli z účtu organizácie na súkromný účet a až následne boli čiastočne použité na splatenie záväzku.
V júni 2021 nasledoval ďalší prevod, keď Projekt Fórum odoslal Michalovi Šimečkovi 5 000 eur bez akéhokoľvek vysvetľujúceho popisu. Šimečka potvrdil, že medzi ním a matkou neexistovala formálna zmluva o pôžičke a celá dohoda mala byť založená iba na e-mailovej komunikácii. Podobné prevody označené ako pôžičky sa podľa dostupných údajov v organizácii objavovali opakovane a išlo o sumy v rádoch tisícov eur.
Organizácie financované z grantov totiž majú používať peniaze len na účely, na ktoré boli pridelené. Ak by grantové alebo dotačné financie boli použité napríklad na splácanie súkromných alebo prekleňovacích pôžičiek, mohlo by ísť o podozrenie z dotačného podvodu alebo poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
Projekt Fórum síce disponovalo aj inými príjmami - od darcov, nadácií, samospráv či nórskych fondov – situáciu však komplikuje fakt, že podľa advokáta organizácie Matúša Harkabusa malo združenie viac účtov, na ktorých sa peniaze z rôznych zdrojov miešali. Nebol teda vedený samostatný účet výhradne na verejné dotácie, čo môže výrazne sťažiť dokazovanie, z akých peňazí boli konkrétne záväzky vyrovnávané.
Právnik Nadácie Zastavme korupciu upozorňuje, že ak sa prostriedky organizácie využívali na súkromné účely, mohlo by ísť aj o spreneveru. V takom prípade by súd mohol Projektu Fórum ustanoviť opatrovníka, ktorý by organizáciu dočasne zastupoval.
Do celej kauzy vstupuje aj spor s Európskou komisiou. Od Projektu Fórum je prostredníctvom exekútora vymáhaných viac než 113 tisíc eur v súvislosti so starším projektom Mirrors of Europe realizovaným v rokoch 2010 až 2012. Podľa stanoviska komisie organizácia nesplnila viac povinností vrátane predloženia kompletnej záverečnej správy. Otázkou tak zostáva, či obhajoba Marty Šimečkovej obstojí.
Rozšírenie kauzy o štátne inštitúcie
V ďalšej fáze sa kauza rozšírila o podozrenia týkajúce sa zásahov štátnych orgánov. V politickom a verejnom priestore sa objavili informácie, že Kriminálny úrad finančnej správy mal pracovať s účtami a vyúčtovaniami spojenými s Projektom Fórum.
Tieto tvrdenia vyvolali diskusiu o tom, či mohlo dôjsť k prekročeniu právomocí a či neboli kontrolné mechanizmy štátu využité aj v politickom kontexte.
S tým súvisí aj informácia o údajnej existencii interného spisu vedeného na Martu Šimečkovú s názvom „Smotánka“. Hoci jeho obsah nie je verejne známy, samotná existencia bola interpretovaná ako znak dlhodobejšieho záujmu štátnych orgánov o jej aktivity, píše Štandard.sk.
Marta Šimečková spolu s kolegyňou Andreou Pukovou reagovali na niektoré verejné vyjadrenia podaním trestného oznámenia, najmä v súvislosti s tvrdeniami o „príživníctve“, ktoré zazneli zo strany Smeru. Zároveň sa do verejnej diskusie dostali aj ostré výroky samotného Michala Šimečku, ktorý situáciu komentoval emotívne a odmietal akékoľvek obvinenia. Kauzu označil za politicky motivovanú a tvrdil, že cieľom je oslabiť jeho pozíciu v opozícii.
To, že to budú zneužívať proti mne, bolo jasné. Preto to celé otvorili. (…) Je silné podozrenie, že to bolo na politickú objednávku. Ak si mysleli, že po niečom takom to vzdám alebo ma to zastraší či unaví, tak sa mýlia. Teraz mám čerstvý mandát zo snemu PS, samozrejme že v ňom budem pokračovať,
konštatoval Michal Šimečka.
Líder PS všetky pochybnosti o hospodárení združenia dlhodobo odmietal a situáciu komentoval aj expresívne, keď svoju matku označil za „bordelárku“ v kontexte jej administratívneho a organizačného prístupu.
Úloha účtovníctva a prvé zásadné nezrovnalosti
Ďalšia časť prípadu sa sústredila na účtovníctvo a bankové výpisy. Marta Šimečková uviedla, že pri spätnom preskúmaní dokumentov sa zistili nezrovnalosti medzi bankovými výpismi, ktoré predkladala spolupracovníčka Andrea Puková, a originálnymi výpismi získanými priamo z banky. Pripomeňme, že Andrea Puková je dlhoročná projektová manažérka Projektu Fórum a práve ona mala na starosti účtovníctvo.
Pri kompletizácii podkladov ma profesionálna účtovníčka upozornila, že výpisy z účtov, ktoré moja kolegyňa odovzdávala vo vyúčtovaniach grantov, sa nezhodujú s originálmi výpisov, ktoré som nedávno získala priamo z banky. Mrzí ma to, nevedela som o tom, hoci ako štatutárna zástupkyňa som to mala kontrolovať,
uvádza Marta Šimečková.
Zistenia ukázali rozdiely v sumách, popisoch transakcií aj v samotných príjemcoch platieb. V niektorých prípadoch sa objavili rozdielne verzie rovnakých operácií, vrátane hotovostných výberov a prevodov.
Ako sa stalo, že sa viac faktúr dostalo do viacerých vyúčtovaní, predpokladám, že to bolo predovšetkým kvôli totálnemu preťaženiu mojej kolegyne v tomto období a jej zložitej finančnej situácii. To je môj predpoklad, po iných možných príčinách nepátram,
vyjadrila sa Šimečková.
Financovanie cez tretiu osobu
"Ja som niekoľko rokov nemala svoj účet, pretože mi ho kvôli početným a opakovaným exekúciám zrušila samotná Tatrabanka. Preto údajne moje faktúry išli na účet Andrey Pukovej, z ktorého ona za mňa hradila platby," uvádza sa v zápise z výsluchu.
Pripúšťa, že formálne niesla zodpovednosť za dohľad nad hospodárením združenia, zároveň však dodáva, že sa touto agendou v praxi dostatočne nezaoberala. Najzávažnejšie zistenia v celom prípade sa týkajú bankových výpisov občianskeho združenia Projekt Fórum, ktoré Marta Šimečková zverejnila spolu so zápisom z výsluchu. V dokumentoch sa nachádzajú dve rozdielne verzie výpisov - jedna pochádza priamo z banky, druhú mala zabezpečiť jej spolupracovníčka Andrea Puková. Porovnaním oboch súborov údajov sa ukázali rozsiahle nezrovnalosti, ktoré sa týkajú výšky platieb, ich príjemcov i samotných transakcií, pričom rozdiely sa objavujú napríklad pri úhradách hotelových služieb, nákupoch či výberoch hotovosti.
Zverejnené údaje zároveň naznačujú, že Puková mala v období rokov 2020 až 2022 previesť z účtu združenia na svoj osobný účet približne 233 tisíc eur. Z tejto sumy bolo približne 151 tisíc eur krytých faktúrami, avšak zostávajúca časť, odhadovaná na zhruba 82 tisíc eur, mala byť vyplatená bez riadneho dokladového podkladu. Najväčší objem finančných prostriedkov pritom prešiel na jej účet v roku 2021, keď išlo približne o 127 tisíc eur. Časť týchto pohybov môže súvisieť aj so spätným splácaním finančných prostriedkov, keďže Puková mala ešte na konci roka 2020 poskytnúť združeniu pôžičky v celkovej výške približne 22 tisíc eur.
Aby sa projekt podaril, potrebovala som sa plne sústrediť na jeho obsah. Prevzala túto časť práce, teda vykonávanie platieb, kontakt s účtovníčkou, finančné vyúčtovanie, a ja som jej za to bola skôr vďačná. Ešte by som zdôraznila, že ani ja, ani moja kolegyňa sme na túto prácu, teda finančnú časť, nemali kvalifikáciu,
uvádza sa v zápise.
Sama Šimečková sa vykresľuje skôr ako osoba, ktorá sa venovala obsahovej stránke projektov a finančné riadenie ponechala na spolupracovníkov. Tento prístup však podľa právnych názorov predstavuje zásadný problém, keďže štatutárny zástupca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť riadny dohľad nad hospodárením.
Bola som plne pohltená obsahovou stránkou projektu a starosťou o to, aby sa fórum dalo finančne utiahnuť. Na administratívu a platby som nemala kapacitu, aj keď to patrí k povinnostiam štatutárnej zástupkyne. Nevyviňujem sa zo svojej zodpovednosti a som pripravená za všetky zlyhania niesť právne následky,
dodala.
Do prípadu vstupuje aj rovina výpovedí pred vyšetrovateľom, kde Marta Šimečková uvádza, že účtovníctvo združenia bolo v určitom období rekonštruované, pretože pôvodné dokumenty sa mali stratiť po vlámaní do kancelárie. Zároveň však podľa dostupných informácií neexistuje jasný záznam o nahlásení tejto udalosti, čo opäť vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti celého vysvetlenia. V tejto súvislosti sa objavujú aj ďalšie tvrdenia týkajúce sa chýbajúcich účtovných podkladov. Časť dokumentácie, najmä za roky 2018 a 2019, ktoré sú zároveň predmetom policajného preverovania pre podozrenie zo subvenčného podvodu, mala podľa jej vyjadrení zmiznúť. K stratám údajne došlo potom, čo sa mali neznámi páchatelia v auguste 2020 vlámať do kancelárie projektu, pričom okrem počítačov mali odniesť aj šanóny s účtovníctvom. Marta Šimečková zároveň uvádza, že nie je jasné, či niektoré z týchto dokladov nemôže mať k dispozícii externá účtovníčka, ktorá pre združenie pracovala, ale s ktorou je podľa jej slov dlhodobo problematická komunikácia, pretože ju označuje za „chorú“ a „nekontaktnú“.
Zásahy do bankových výpisov
Vyšetrovanie sa zároveň zameralo aj na možné zásahy do bankových výpisov, ktoré mali byť použité pri zúčtovaní akcie Stredoeurópske fórum voči štátnym inštitúciám. Vyšetrovateľ sa Šimečkovej pýtal, či mohlo dôjsť k ich úpravám pred predložením ministerstvám kultúry a spravodlivosti, pričom ona tvrdila, že s takýmito informáciami sa stretla až dodatočne a opäť odkázala na svoju spolupracovníčku. V súvislosti s týmito podozreniami sa objavujú aj tvrdenia, že niektoré zmeny vo výpisoch mohli byť vykonané práve Pukovou, čo mala Šimečkovej sprostredkovať nová účtovníčka pri spätnom rekonštruovaní účtovníctva združenia.
Prekvapilo ma to a nedokážem si to vysvetliť. Niektoré úpravy boli vykonané pani Pukovou,
dodala.
Samotná Šimečková pritom počas výsluchu opakovane zdôrazňovala, že má obmedzený prehľad o finančnom fungovaní organizácie, ktorú vedie dlhé roky, a v otázkach hospodárenia sa odvolávala najmä na Andreu Pukovú ako osobu zodpovednú za praktické finančné operácie.
Porovnanie bankových výpisov, ktoré boli predkladané štátnym inštitúciám, s neskôr zverejnenými verziami poukazuje na možné zásahy do ich obsahu. Rozdiely medzi jednotlivými dokumentmi naznačujú, že s údajmi mohlo byť dodatočne manipulované, pričom sa vyskytujú odchýlky v sumách, chýbajúce hotovostné operácie aj rozdielne identifikácie prijímateľov pri niektorých transakciách. Vo výpisoch používaných pri zúčtovaniach za roky 2020 až 2022 sa tak objavujú nezrovnalosti, ktoré menia celkový obraz finančných tokov združenia.
Jedným z konkrétnych príkladov je platba z 5. júna 2020, keď na účet združenia prišla suma približne 21 tisíc eur ako zálohová platba od bruselskej organizácie spravujúcej nórske granty. V dokumentoch použitých pri vyúčtovaní však bola táto transakcia uvedená len čiastočne, keďže sa v nich objavuje suma približne 10 tisíc eur, čo vytvára výrazný nesúlad oproti skutočnému bankovému záznamu. Zaujímavosťou je, že v poznámke k tejto operácii zostal zachovaný pôvodný údaj, čo môže naznačovať dodatočný zásah do dokumentu, pravdepodobne formou úpravy pôvodného výpisu. V ten istý deň navyše došlo k výraznému hotovostnému výberu vo výške približne 10 tisíc eur priamo z účtu Projektu Fórum. Podľa dostupných údajov mala túto transakciu realizovať Andrea Puková, pričom ide o operáciu, ktorá je v bankových systémoch štandardne presne evidovaná vrátane identifikácie osoby, ktorá hotovosť vybrala, keďže pri výbere na pobočke musí preukázať svoju totožnosť. Tieto okolnosti spolu vytvárajú ďalšiu vrstvu otázok ohľadom presnosti a integrity finančnej dokumentácie združenia.
Do obrazu celej kauzy zároveň vstupujú aj širšie pochybnosti o tom, či tvrdenie o úplnej nevedomosti môže obstáť, ak samotná štatutárna zástupkyňa priznáva dlhodobé zanedbanie kontroly finančnej agendy. V právnej praxi sa totiž zdôrazňuje, že spoliehať sa na inú osobu je možné len v prípade kvalifikovanej a transparentnej spolupráce, čo podľa kritikov v tomto prípade nebolo splnené.
Nemali kvalifikáciu
Zo svedectiev zároveň vyplýva, že ani samotné osoby, ktoré mali účtovníctvo spracovávať, nemuseli disponovať potrebnou kvalifikáciou, čo ešte viac zvyšuje mieru rizika a zodpovednosti.
Objavujú sa aj otázky okolo nejasností v daňových povinnostiach, rovnako ako v súvislosti s fakturáciou odmien pre samotnú štatutárnu zástupkyňu, ktoré dosahovali výrazných súm, ale neboli vždy dostatočne vysvetlené. Zo zápisu z výsluchu zároveň vyplýva, že občianske združenie si dlhodobo neplnilo zákonné administratívne povinnosti, keďže neodovzdávalo účtovné závierky a nepravidelne, respektíve vôbec nepodávalo daňové priznania. Vyšetrovateľ pritom upozornil, že posledné priznanie bolo podané v roku 2021 a v nasledujúcich štyroch rokoch už táto povinnosť splnená nebola. Štatutárna zástupkyňa v reakcii priznala, že ide o závažné pochybenie, ktoré ju mrzí.
Je mi to veľmi ľúto a mrzí ma, že sme nesplnili túto povinnosť,
reagovala štatutárna zástupkyňa združenia.
Polícia sa zároveň zaujímala o fakturáciu služieb medzi Šimečkovou ako živnostníčkou a samotným združením. V roku 2021 mala vystaviť šesť faktúr v celkovej hodnote približne 15 tisíc eur za dramaturgickú činnosť, hoci v jej živnostenskom oprávnení bola evidovaná iba činnosť tlmočníctva. K tejto nezrovnalosti sa nevyjadrila vecne a odkázala na svoju spolupracovníčku. Z dostupných bankových výpisov zároveň vyplýva, že jej príjmy zo združenia v rokoch 2020 až 2022 dosiahli približne 63 tisíc eur.
Temnota a plagiátorstvo
Okrem často spomínaného Projektu Fórum sa dostáva do popredia aj staršia, pre mnohých doteraz neznáma kauza súvisiaca s pôsobením Marty Šimečkovej v médiách. Popri aktuálnych podozreniach sa znovu otvára aj viac ako dve desaťročia stará kauza, ktorá siaha do obdobia, keď Šimečková a Puková pôsobili v kultúrnej rubrike denníka Denník SME. Ich spolupráca sa datuje do začiatku nového milénia, keď redakciu viedol Martin Milan Šimečka. V roku 2004 sa objavili pochybnosti o článkoch publikovaných pod menom Edwin Grassmeier, ktorý bol pre verejnosť úplne neznámou a neoveriteľnou osobou, píše portál Topky.sk.
Tieto texty sa nápadne podobali materiálom z nemeckého magazínu Der Spiegel, čo vyvolalo podozrenie z neautorizovaného preberania obsahu. Na nezrovnalosti upozornil mediálny monitoring, ktorý poukázal na opakujúce sa podobnosti medzi publikovanými článkami. Situácia vyústila v ospravedlnenie vedenia redakcie a odchod Pukovej z denníka. Celý incident bol v tej dobe označený za neúmyselné zlyhanie.
Kontroverzie však tým neskončili. Identita samotného autora zostala nejasná a ani dodatočné snahy o jeho vypátranie nepriniesli jednoznačné výsledky. Objavili sa síce tvrdenia, že ide o konkrétnu osobu z Nemecka, ktorá mala redakcii zaslať ospravedlňujúci e-mail, pravosť týchto informácií však bola spochybňovaná. Napriek tomu obe redaktorky trvali na tom, že autor existuje.
Situácia zašla tak ďaleko, že vedenie vydavateľstva sa pokúsilo overiť jeho existenciu aj priamo v zahraničí prostredníctvom novinára, ale bez úspechu. Nakoniec sa ukázalo, že autor je pravdepodobne fiktívny, čo viedlo k personálnym zmenám v redakcii. Otázky však zostali nezodpovedané – najmä tie, ktoré sa týkali honorárov za publikované texty a ich skutočného príjemcu.
Spisovateľ daroval progresívcom 999 eur, od nadácie potom dostal 1000 eur
Portál Pravda upozornil aj na ďalšiu zaujímavú finančnú súvislosť, ktorá sa týka spisovateľa Michala Hvoreckého a politického hnutia Progresívne Slovensko. V centre pozornosti stojí časová i sumárna zhoda medzi jeho finančným darom pre stranu a následným honorárom, ktorý získal za účasť na verejnom podujatí organizovanom osobami prepojenými na Projekt Fórum, píše portál Pravda.sk.
Z dostupných údajov vyplýva, že Hvorecký prispel progresívcom sumou 999 eur v polovici januára 2020, teda krátko pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali na konci februára toho istého roku. V tom období išlo o čas, keď politické subjekty intenzívne mobilizovali zdroje na kampaň. Neskôr, ešte v priebehu toho istého roku, sa spisovateľ objavil ako hosť na akcii Stredoeurópske fórum, kde vystúpil v úlohe rečníka. Práve zverejnené účtovné dokumenty naznačujú, že Hvoreckému bol za jeho vystúpenie vyplatený honorár vo výške 1000 eur, a to v novembri 2020. Rozdiel medzi darovanou a prijatou sumou je tak minimálny, čo vyvoláva otázky o náhodnosti celej situácie.
Zaujímavosťou je aj fakt, že Hvorecký patrí medzi pravidelných účastníkov Stredoeurópskeho fóra, avšak podľa dostupných údajov šlo o jediný prípad, kedy finančne podporil Progresívne Slovensko ako súkromná osoba.
Zdroj: autorský text, Zastavmekorupciu.sk, Pravda.sk, Topky.sk, ta3.sk, Standard.sk
