Praha sa zaraďuje medzi najlepšie európske chytré mestá. Viedeň, Amsterdam či Barcelona sú však stále ďaleko pred ňou
Praha a Brno sa začínajú čoraz častejšie presadzovať v oblasti inteligentných riešení, ktoré sa týkajú mobility, energetiky, digitalizácie verejných služieb či monitorovania kvality ovzdušia. V porovnaní s európskymi lídrami však stále zaostávajú, ako ukázal rebríček IMD Smart City Indexu 2026.
Pod pojmom Smart City si mnohí vybaví mesto plné senzorov, kamier a aplikácií. Skutočnosť je však iná. Podle expertov sú to totiž najmä také aglomerácie, ktoré vedia využívať najmä dáta, technológie, urbanizmus a moderné riadenie tak, aby vytvárajali príjemnejšie prostredie pre život. Niektoré české mestá sa tak neboja s predstihom investovať do kvalitných a presných dát aj nástrojov, vďaka čomu si vytvárajú pred ostatnými náskok.
Podle Marka Vernarského z odboru regionálnej politiky ministerstva pre miestny rozvoj je jadrom konceptu Smart Cities občan a jeho kvalita života. Technológie, ako tvrdí, potom predstavujú iba prostriedok a nie cieľ.
„Smart riešenia majú prispievať ku kvalitnějším verejným službám, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, lepšiemu životnému prostrediu, vyššej bezpečnosti a väčšej odolnosti miest a obcí voči budúcim výzvam,"
tvrdí tento expert.
Praha sa drží v popredí rebríčka
Naše hlavné mesto sa v tohtoročnom rebríčku IMD Smart City Index 2026 umiestnilo na 13. mieste zo 148 hodnotených miest sveta. Výsledok potvrdzuje, že Praha patrí medzi najlepšie hodnotené mestá strednej a východnej Európy.
„V súčasnosti sa Praha sústreďuje najmä na rozvoj dátovo riadeného rozhodovania, chytrej mobility, energetiky, digitalizácie verejných služieb a projektov podporujúcich klimatickú odolnosť mesta,"
napísal LP-Life predseda predstavenstva mestskej spoločnosti Operátor ICT Luboš Kratochvíl.
Čo si pod tým môže bežný človek konkrétne predstaviť? Jedná sa napríklad o inteligentné systémy zvozu odpadu, využívanie dopravných dát v reálnom čase alebo monitorovanie kvality ovzdušia. Významnú úlohu hrajú aj ďalšie projekty, ktoré pracujú s rozsiahlymi dátovými súbormi a analytikou.
Tým ale snaha našej metropoly zmeniť súčasný systém rozhodne nekončí. Medzi pripravované projekty patrí napríklad Meranie mikroklimatických parametrov vo verejnom priestore alebo rozvoj Mapy oáz chladu.
Jedným z najambicióznejších projektov posledných rokov je potom budovanie digitálneho dvojčaťa Prahy, teda podrobného virtuálneho modelu mesta, ktorý kombinuje informácie o budovách, doprave, energetike, mikroklíme alebo pohybe obyvateľov. Takýto systém do budúcnosti umožní simulovať dopady novej výstavby, dopravných opatrení alebo adaptačných projektov ešte pred ich realizáciou, vďaka čomu mesto získa presnejšie podklady pre plánovanie i správu verejného priestoru. Súčasťou modelu sú popri budovách aj komunikácie, mestská zeleň, osvetlenie, mobiliár či dopravné značenie. Dáta pritom vznikajú okrem iného pomocou leteckého mapovania a laserového skenovania.
Brno tiež inovuje
Juhomoravská metropola zase stavia na silnom prepojení mesta, univerzít, firiem a výskumného prostredia. Medzi najvýraznejšie príklady chytrých riešení tu patrí digitálna platforma Brno iD, ktorá má cez 915 tisíc registrovaných používateľov a umožňuje z jedného účtu riešiť napríklad mestskú hromadnú dopravu, odpady, rezidentné parkovanie, mestské služby alebo participatívne projekty. Otvorený dátový portál Data Brno zase sprístupňuje mestské dáta, mapy a analýzy verejnosti, úradníkom i vývojárom.
„Brno sa v tomto zmysle profiluje ako ‚živé laboratórium', kde sa nové prístupy testujú v reálnom prostredí a následne zavádzajú do praxe,"
opísal situáciu redakcii hovorca tamojšieho magistrátu Filip Poňuchálek.
Aj niektoré ďalšie naše mestá sa snažia zlepšovať. Napríklad v Písku zaviedli zdieľané bicykle, zdieľané elektroauto a upravili systém mestskej hromadnej dopravy. Popri tom potom v digitálnych službách rozvíjajú mestskú mobilnú aplikáciu, ktorá obsahuje unikátny mestský e-shop, kde môžu obyvatelia platiť miestne poplatky.
Na špici zostávajú iné mestá
Medzi najväčších premiérov patria v rebríčku IMD Smart City Indexu 2026 Viedeň, Amsterdam alebo Barcelona. Čím si to zaslúžili?
Mesto na Dunaji sa napríklad zaviazalo, že do roku 2050 zníži CO2 z 3,1 tony na obyvateľa na 1 tonu. Ďalej chce do rovnakého obdobia využívať až polovicu svojej spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov a zachovať 50-percentný podiel svojich zelených plôch.
Na uliciach Amsterdamu možno zase nájsť napríklad inteligentné pouličné osvetlenie, ktoré reaguje na vyťaženosť ulíc chodcami. Na základe týchto informácií potom reguluje osvetlenie a tým znižuje jeho energetickú náročnosť. Mesto rovnako vyvinulo aplikáciu, ktorá umožňuje majiteľom parkovacích miest svoje miesta za poplatok prenajať ďalším vodičom alebo zistiť aktuálnu vyťaženosť parkovacích miest. Popri tom tiež monitoruje mestskú dopravu a v reálnom čase dává odporúčania vodičom, akú trasu zvoliť.
Barcelona potom vo svojich parkoch monitoruje úroveň potreby zavlažovania rastlín. Pracovníci mesta vďaka tomu dostávajú informáciu, ktorá oblasť potrebuje zavlažovanie a ktorá nie a ušetria tak ročne až 25 percent svojich zásob vody. V doprave potom využíva inteligentné semafory, ktoré na vyťažených trasách optimalizujú počet zelených svetiel.
Zdroje: autorský článok, vlastné dopytovania, Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR, Hlavné mesto Praha, Brno, Wikipedia
