Na záberoch sú vidieť mladé ženy s rozpustenými vlasmi, modernými kabátmi, minisukňami a vysokými podpätkami, ktoré sa pohybujú po uliciach Teheránu, študujú vedľa mužov na univerzitách, pracujú v nemocniciach, školách či kanceláriách. Spoločenské normy im umožňovali aktívny život a pre dnešnú generáciu je to až neuveriteľný kontrast s realitou súčasného Iránu, kde prísne pravidlá obmedzujú pohyb a oblečenie žien. Staré fotografie, ktoré sa pravidelne objavujú v archívoch aj médiách, sú preto šokujúcou pripomienkou toho, ako dramaticky sa Irán za posledné desaťročia zmenil.
Ešte pred islamskou revolúciou v roku 1979 bol Irán považovaný za jeden z najmodernejších štátov Blízkeho východu, kde sa ženy postupne zapájali do verejného života, získavali vzdelanie a právne možnosti pôsobiť v spoločnosti, pričom významnú úlohu hrali organizácie ako Women’s Organization of Iran.
Modernizácia a západný vplyv počas dynastie Pahlaví
Na začiatku 20. storočia sa svet začal rýchlo meniť. Nadšenie z konca 1. svetovej vojny prinieslo aj liberalizáciu spoločenského postavenia žien. V Československu ženy získali volebné právo a zlepšovalo sa aj ich postavenie v moslimských krajinách ako je Turecko alebo práve Irán, kde za reformami stála dynastia Pahlaví. Medzi rokmi 1925 až 1941 Reza Šáh zavádzal reformy západného typu, ktoré zahŕňali napr. školskú dochádzku pre dievčatá.
Otvoriť v galérii (2)
Poslankyne Iránu pred bránou iránskeho parlamentu (Majlis Shoraye Melli), polovica 70. rokov 20. storočiaSource: Sconosciuto/Wikimedia Commons/Public Domain
Ženy mohli vo verejnom priestore nosiť moderné oblečenie a podieľať sa na spoločenskom živote, pričom hidžáb nebol striktne vynucovaný a jeho nosenie bolo otázkou tradície a osobného rozhodnutia. Po jeho smrti ho nahradil jeho syn Mohammad Reza Pahlaví (1941–1979), ktorý pokračoval v modernizačných reformách. Ženy mohli študovať, pracovať a nosiť minisukne či moderné kabáty, pričom spoločenské normy umožňovali ich aktívnu účasť v univerzitnom i verejnom živote.
Funkcionalistická vila na prodej, Praha-západ, Okolí Prahy
Show property
V Teheráne a ďalších veľkých mestách panovala atmosféra nepodobná slobodomyseľným 60. rokom v západných krajinách. V baroch hrala rocková hudba, ulice boli plné mladých ľudí v modernom oblečení a večerný život pulzoval energiou. Pamätníci v Iráne tak dnes spomínajú na vtedajšie kultúrne trendy ako na zlaté časy. Napríklad súťaž Miss Irán sa konala ešte v roku 1978 – naposledy pred politickou revolúciou, ktorá mala prísť o rok neskôr.
Zatiaľ čo mestské elity žili moderným spôsobom života, v mnohých vidieckych oblastiach zostávali tradície výrazne konzervatívnejšie. Aj tento kontrast sa stal jedným z faktorov nespokojnosti, ktorá neskôr vyústila v revolúciu.
Revolúcia, ktorá zmenila život miliónov žien
Uvoľnená atmosféra však postupne narážala na rastúcu nespokojnosť časti spoločnosti. Kritici monarchie obviňovali režim z korupcie, nerovnosti a prílišného napodobňovania Západu. V krajine sa začali šíriť protesty, ktoré vyvrcholili na začiatku roku 1979. V januári toho roku opustil Irán šáh Mohammad Reza Pahlaví, ktorý krajine vládol takmer štyri desaťročia. Jeho odchod znamenal koniec monarchie a zároveň aj koniec obdobia relatívne liberálnej spoločnosti.
Po páde šáha sa moci ujal ajatolláh Rúholláh Chomejní, náboženský vodca, ktorý sa stal symbolom islamskej revolúcie. Ako jeden z najvplyvnejších duchovných predstaviteľov presadzoval návrat k prísnym náboženským pravidlám a ostro kritizoval západný spôsob života. Po prevzatí moci začal postupne meniť charakter štátu a Irán sa transformoval na islamskú republiku, kde náboženské autority získali rozhodujúcu politickú moc.
Moderná hudba sa rýchlo stala tŕňom v oku nového režimu a mestská kultúrna scéna plná hudobných klubov vzala za svoje. Ďalším symbolom konzervatívnej premeny krajiny sa stal hidžáb. Zatiaľ čo na historických fotografiách vidíme na ženách typickú módu 60. a 70. rokov, v ďalšom desaťročí sa náboženské oblečenie stalo na verejnosti povinným. V roku 1983 sa zahalenie dokonca dostalo do trestného zákonníka a to s drakonickými trestami.
Nedodržanie zákona mohlo viesť k väzeniu alebo stredovekému bičovaniu. Hidžáb sa tak premenil na nástroj politickej kontroly a znak islamskej identity štátu.
Otvoriť v galérii (2)
HidžábSource: Freepik
Hidžáb v Koráne
Samotné slovo hidžáb sa v Koráne priamo nepoužíva v zmysle ženského odevu. Objavuje sa napríklad v súre 33 v súvislosti so slovom „záves“ alebo „clona“, ktorá mala symbolicky oddeľovať súkromný priestor prorokovej rodiny od ostatných ľudí.
Keď Korán hovorí o zahalení žien, používa skôr iné výrazy, napríklad chimár alebo džilbáb. Texty naznačujú, že veriace ženy by mali zachovávať skromnosť, zakrývať svoje ozdoby a prehodiť závoj tak, aby zakrýval aj hrudník. Tieto verše sú často interpretované ako náboženský základ pre tradíciu ženského zahalenia v islame.
Alí Chameneí a pevné zakotvenie zákona
Po smrti Chomejního v roku 1989 sa moci ujal Alí Chameneí, ktorý sprísnil kontrolu dodržiavania hidžábu a pevne zakotvil jeho povinné nosenie do zákonov aj kultúry štátu. V 90. rokoch boli tresty za porušenie hidžábu ešte prísnejšie. Ženy mohli čeliť väzeniu, pokutám či sociálnym sankciám. Morálna polícia Gasht-e Ershad kontrolovala ulice, zastavovala ženy a nútila ich podpisovať sľuby o dodržiavaní zákona. Medzi rokmi 2013–2014 bolo zadržaných viac ako 220 000 žien, tisíce ďalších boli upozornené alebo potrestané.
Protesty a odpor proti hidžábu
Situácia iránskych žien sa dostala do centra svetovej pozornosti najmä v roku 2022 po smrti mladej Kurdky Mahsy Aminiovej. Tá zomrela po zadržaní mravnostnou políciou, ktorá ju obvinila z nesprávne nasadeného hidžábu. Jej smrť vyvolala vlnu protestov s heslom „Žena, život, sloboda“, ktoré sa rozšírili po celej krajine.
Protesty ukázali, že veľká časť iránskej spoločnosti, a najmä mladá generácia, si praje výrazné spoločenské zmeny. Niektoré ženy začali symbolicky odkladať šatky alebo si strihať vlasy na protest proti režimu.
Technológie a moderné metódy kontroly
Systém kontroly sa vyvíjal aj technicky. V roku 2023 iránske úrady zasielali takmer jeden milión SMS varovaní ženám, ktoré sa objavili bez hidžábu. V decembri 2025 boli zatknutí organizátori maratónu na Kish Islande, kde ženy bežali bez hidžábov, pretože podľa úradov porušili „verejnú mravnosť“. Napriek prísnym zákonom sa v mestách ako Teherán pravidlá v praxi oslabujú a mnoho žien šatky ignoruje bez obáv z okamžitého zásahu polície, píše portál Wncri.org.
Parlament v roku 2023 schválil prísnejší zákon o hidžábe, avšak vláda prezidenta Masouda Pezeshkiana odmietla jeho prísnu aplikáciu, aby sa predišlo destabilizácii spoločnosti.
Môže sa situácia zmeniť?
Niekorí analytici sa v posledných rokoch zaoberajú otázkou, či sa režim v Teheráne bude musieť postupne liberalizovať. Medzinárodný tlak, ekonomické problémy aj vnútorné protesty vytvárajú na vládu silný tlak.
Niektoré správy naznačujú, že úrady už v určitých obdobiach uvoľnili kontrolu nad dodržiavaním pravidiel obliekania. Na uliciach Teheránu sa občas objavujú ženy bez šatiek.
Archívne snímky z Iránu pred rokom 1979 sa dnes často šíria na sociálnych sieťach. Pre mnohých sú symbolom toho, že krajina kedysi vyzerala úplne inak – modernejšie, otvorenejšie a kultúrne veľmi pestro. Zároveň pripomínajú, že história Iránu je oveľa zložitejšia.
