Izrael zabil iránskeho ministra pre spravodajské služby a údajne zaútočil na najväčšie ložisko zemného plynu na svete v Iráne. Podľa Svetovej správy o šťastí si Česko pohoršilo o dve priečky, najlepšie na tom sú tradične Fíni, avšak Slováci zaznamenali ešte výraznejší pokles.
Irán rozšíril svoje útoky na kľúčové energetické zariadenia na Blízkom východe, čo vo štvrtok vyvolalo ostré varovania zo strany arabských štátov Perzského zálivu, ktoré tento krok označili za nebezpečnú eskaláciu, ktorá im hrozí vtiahnutím do priameho konfliktu s Teheránom. Útoky prišli po tom, čo Izrael zabil iránskeho ministra pre spravodajské služby a údajne zaútočil na najväčšie ložisko zemného plynu na svete v Iráne, zatiaľ čo vojna eskalovala tlak na ekonomickú tepnu regiónu: energiu.
Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty všetky odsúdili iránske útoky zamerané na ich ložiská zemného plynu, pričom najvyšší diplomat Saudskej Arábie uviedol, že útoky na kráľovstvo znamenajú, že „to málo dôvery, ktoré predtým existovalo, bolo úplne zničené,“ uviedla agentúra AP.
Slovenská republika sa posunula na 20. miesto v rebríčku najšťastnejších krajín a pohoršila si o dve miesta. Podľa Svetovej správy o šťastí sú na tom najlepšie Fíni a to už po deviatykrát v rade. Ešte väčší prepad zažilo susedné Slovensko, ktoré sa prepadlo z 45. na 54. pozíciu, napísala ČTK.
V stredu pri silnom vetre spadla v jednom švajčiarskom lyžiarskom stredisku lanovka po zasneženom svahu a jedna osoba pri tom zahynula. Hovorca polície novinárom oznámil, že jedna osoba utrpela smrteľné zranenia, hoci presná príčina smrti nebola potvrdená. Podľa polície bola táto osoba, ktorej totožnosť nebola zverejnená, jedinou osobou v kabíne. Na miesto nehody v lyžiarskom stredisku Engelberg v strednom Švajčiarsku bol vyslaný vrtuľník, uviedla letecká záchranná služba Rega podľa CNN.
Podľa novej štúdie, ktorá poukazuje na dramatické rozdiely v počte nezaznamenaných úmrtí, bol počet predčasných úmrtí v dôsledku pandémie COVID-19 oveľa vyšší než oficiálne údaje USA. V rokoch 2020 a 2021 bolo v úmrtných listoch zaznamenaných približne 840 000 úmrtí na COVID-19. Skupina výskumníkov však s využitím umelej inteligencie odhaduje, že v tomto období došlo mimo nemocnice pravdepodobne k ďalším 155 000 neuznaných úmrtí. To by znamenalo, že v týchto rokoch nebolo započítaných približne 16 % úmrtí na COVID-19.
Celkové závery, ktoré v stredu zverejnil časopis Science Advances, sa blížili odhadom z iných štúdií o úmrtiach v súvislosti s pandémiou v danom období. Autori novej štúdie sa však pokúsili presne určiť, ktoré úmrtia s väčšou pravdepodobnosťou v oficiálnych štatistikách chýbajú. Išlo najčastejšie o Američanov z hispánskej menšiny, ktorí zomreli bez presnej diagnózy v počiatkoch pandémie, informovala CNN.
Zdroje: ČTK, CNN, AP